Pozdrav: Žalm 84,12-13
Lekcia: Žalm 84
Kázeň: Žalm 84,7 Mt 14, 30-31
Ako sa môžeme dnes spolu pozrieť na rok, ktorý odchádza? Ako na základe prečítaného žalmu zhodnotíme, čo sme dostali, čo sme prežili.
Zažili sme, že to, čo je dobré a milé nám Pán Boh daroval.
„Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových, srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému.“ V.3.
Ten, kto nechal svoju dušu, aby prahla po Bohu, ten zažil aj miesto, ktoré mu Pán Boh pripravil. Lebo náš žalm je aj o mieste, kde sa sa dá bývať. Nie iba na čas, ale naveky. Veď Pán Ježiš nám sľúbil, že nám miesto pripraví. Aj my sme sa stretávali a bolo to pre nás milé. V. 2.„ Aké milé sú tvoje príbytky, ó Hospodine mocností!“ Miesto, ktoré Pán, Hospodin mocností pripraví pre svojich je dobré, tak ako bolo dobré všetko, čo Pán Boh stvoril pre svojich. Je nám ľúto, keď sa pozeráme okolo seba, lebo veľakrát nevidíme, že by bolo všetko dobré. Možno nás z toho premôže hrôza, možno sme zúfalí, keď všade okolo seba vidíme smútok a bolesť, nespravodlivosť a ťažobu. Aj nás neraz premohlo to, čo sme uvideli a ako Peter na mori, sme sa zadívali do vetra a búrky. Podobne sme sa rozkývali a naša noha sa ponorila do sveta. Začali sme sa topiť, ale keď sme vtedy kričali: „Pane, zachráň ma.“ Ježiš vystrel svoju ruku k nám a zachytil nás. Taký je náš Pán aj dnes. Chce, aby sme nepochybovali, aby sme aj po vodách tohto sveta za Ním prichádzali. No keď sa nám vtedy pri tom, čo uvidíme roztrasie noha a začneme sa ponárať, smieme vtedy vykríknuť – a to je tiež modlitba. Tak ako Peter chodil po mori v ústrety Ježišovi, aj naše srdce prahne po Bohu živom, nie po tom, čo sa mu ako náhrada okolo ponúka. Aj vtáča si nachádza domov, svoje hniezdo – u Boha, u Pána mocností. Miesto, kde sa dá skryť.
Je za nami rok, v ktorom sme mnoho hľadali a tiež aj mnoho stratili. Stratili sme aj silu, ale žalmista povie, že sa dá sila nájsť a blahoslavený je ten, kto tú silu nachádza v Bohu a dodáva –„ tí, ktorí majú na mysli cesty do chrámu.“ Ktorí myslia aj na miesto, kde sa stretáva Boží ľud, ktorý nezačali žiť svoju vieru iba kdesi v súkromí svojho srdca, ale podstúpili to riziko a vykročili ako ten Peter k Bohu živému aj verejne, aj navonok. A dodá žalmista, že to sú tí blahoslavení, tí, ktorí prebývajú u Boha a tam Ho chvália – nielen niekedy, ale povie– stále! Pomoc a záchrana u Pána a Boha je spojená aj s miestom, kde sa Pán uctieva. Samozrejme aj v tichu našich komôrok sa dejú zásadné rozhodnutia a oslovenia, ale miesto, kde sa dvaja alebo traja v Ježišovom mene stretnú, to je Jeho príbytok. Pán Boh chce, aby sme spolu Jeho meno chválili, hľadali Jeho tvár v spoločenstve, ktoré by sme nemali opúšťať, aj keď sa nám ľahšie vychádza s nami samými, než s druhými. Bojíme sa niekedy, čo to Pán Boh od nás žiada, prečo nás z toho nášho kľudu chce vyrušiť. Veď koľkokrát sme boli unavení a upracovaní – že sme nemysleli na siene Hospodinove, že sme nechceli hľadať Jeho príbytok, lebo sme sa možno báli, koho by sme tam stretli. Žalmista sa nebojí volať po Bohu v množnom čísle – v.10 – „.štít náš, pozri sa .“ Pán Boh je našim štítom, spolu sa môžeme za Neho ukryť, keď šípy toho nešľachetníka doliehajú. Ale je to ukrytie v spoločenstve. Zažili sme to aj my v tento odchádzajúci rok – práve v spoločenstve sme volali, oslavovali Boha mocností, chválili Ho a nachádzali u neho silu.
„S pribúdajúcou silou kráčajú, aby sa ukázali pred Bohom na Sione.“
Boli to naše malé i viacpočetné stretnutia. Mysleli sme na miesto, kde sa Boží ľud stretával. Mysleli sme na našich bratov, sestry, na ich trápenia a volali sme k Bohu za nich. Tešili sme sa, keď prišli k nám, keď im Pán Boh dal tú Jeho silu, ktorá pribúda. Je to div, ale videli sme, že keď im Pán Boh svoju silu daroval, oni sa ponáhľali, aby sa ukázali pred Bohom na Sione. Moc modlitby a spoločenstva je dar, ktorý nám tu v našom zbore Pán Boh daroval. Stretávali sme sa s našimi bratmi a sestrami aj z iných spoločenstiev a už teraz okúšali chuť neba a spoločného času tam. Boli sme aj smutní, keď niektorí naši neprichádzali, keď sa nechali trápením umoriť a radšej sa neukazovali v chráme, v spoločenstve. Chýbali nám a chceme viac za nich prosiť, volať na modlitbách. Veď máme poklady od nášho Pána, ktoré sú aj tu pripravené pre všetkých nás – nová milosť na každý deň. Hospodin nechce odoprieť blaho a milosť tým, ktorí chodia bez úhony a dúfajú v neho.
Vyznávame dnes, že bol a je pre nás lepší jeden deň v Hospodinových sienach, než inde 1000. Zažili sme to, keď sme spolu Pána chválili, keď sme spievali na chválu Bohu, keď sme sa učili z Jeho Slova. Pán bol našil štítom, bol slnkom, keď sme nevideli do chaosu našich dní. „ Lebo Hospodin Boh je slnkom i štítom“. To je poklad minulého roka – Pán Boh sám pripravený svietiť nám na cestu a chrániť tých, ktorí Ho hľadajú. Tí, ktorí v Neho dúfajú, ktorí nie v seba nádej zložili, tí sú blahoslavení.
A na záver si prečítajme ten zaujímavý 7. verš. Čo tu žalmista hovorí o ľuďoch, ktorí prechádzajú suchým údolím – dolinou plaču – veď to je tak ťažké, čo i len o tom čítať – plač a sucho, úzkosť a trápenie. Veď také dni by sme radšej vyhodili zo spomienok na minulý rok. No nemusíme, Ani hrať sa na super víťazov a bezproblémových – žalmista nás dnes povzbudzuje – tí, ktorí tým suchým prechádzajú – pokladajú si to za prameň a ešte aj občerstvenie zažijú zhora ako suchá zem v jesennom daždi. Tam, kde človek hovorí o jeseni, tam, kde by sa zdalo, že niečo končí, tam tí, ktorí nachádzajú silu u Pána mocností a majú na mysli cesty do chrámu, tí zažijú div a zázrak – suché údolie premenia na prameň. A Boh sám ich občerství. To je milosť, ktorú sme okúsili, keď sme prišli a čerpali. Sme za to veľmi vďační. Chceme takto kráčať ďalej, neprestať túžiť a prahnúť po Bohu doma, aj v spoločenstve. Sme vďační, že nám to Pán Boh dovolil.
Amen