Pozdrav: Iz 34,16
Lekcia: Iz 35, 1-10 Žalm 23
Kázeň: Iz 35,3-4
Dôvod nádeje a radosti pre Boží ľud. Čo je dôvodom k radosti pre Božích ľudí? Čo dáva ako dôvod Pán Boh Izraelu cez proroka Izaiáša? Návrat domov – „Vyslobodení Hospodinovi sa vrátia“ 10.v.
Vracať sa domov je niečo veľmi príjemné, aj pre toho, koho trápenie z domu odviedlo, aj pre tých, ktorí si odchod vybrali dobrovoľne. Odchádzať z domu je ťažké, často bolestivé. Ale keď si odchod vyberie človek sám, potom je rád, keď je pustený, uvoľnený. Aj Pán Ježiš nám ponúka podobenstvo, v ktorom sa nájdeme aj my. Príbeh syna, ktorý sa vracia, príbeh jeho brata, ktorý sa hnevá, príbeh otca, ktorý čaká na svojho syna, beží mu v ústrety, nevyčíta, ale prijíma a ešte robí hostinu. Na takého otca sa podobá Boh Otec, ktorý čakal aj za čias Izraela na svoje deti. Nielen, že čakal, ale aj hovoril, počas čakania na ich návrat k Nemu. Hovoril cez prorokov, slovom, ktoré posielal. Izaiáš bol jedným z nich.
Aj my sme deťmi, ktoré majú Otca v nebi. Aj nám patrí slovo Ježišovo povedané v podobenstve o márnotratnom synovi. Aj na nás čaká náš Pán a chce nás prijať. Ponúka nám podobne ako synovi v podobenstve hostinu, ale aj pastvu pre naše oči, nielen pre naše telo. Veď aj 23. žalm hovorí, čo Pán pripravuje tým, ktorí k Nemu prídu – zelené pastviny, čerstvú vodu, ktorá uhasí smäd naveky. Izaiáš použije obraz rozkvitnutej púšte, aby sme si viac uvedomili, že to bude niečo nepredvídateľné, niečo neočakávateľné, niečo s čím sa nedá počítať, čo nám na myseľ nepríde, čo nebude našim výtvorom, kde sme dali tak veľa úsilia. Je to Boží zásah, je to v Jeho réžii. On spôsobí, že aj ten suchý kraj sa poteší, bude kvitnúť územie, kde dlho nič nevyrástlo. Radosť je sprievodným znakom Božej hostiny, pomoci, opatery. Už dnes je možné sa na to tešiť, tak ako sa tešíme z našich ciest domov. Nielen my, ale aj všetci okolo nás uvidia Jeho divy, uvidia velebu nášho Boha.
Všetko je pripravené, všetko na návrat Božích synov a dcér. Je to dôvod k radosti, k očakávaniu, ale aj k odvahe.
Pán Boh vie, že srdcia tých, ku ktorým slovo prichádza sú plné desu – Ako sa to môže stať? Ako to Pán Boh zariadi? Počíta ešte s nami? Nezabudol? Cez Izaiáša nám posiela dnes slovo povzbudenia– 3-4.v Smieme svoje ochabnuté ruky posilniť, smieme si dodať odvahy, lebo dôvod k radosti a odvahe nie je v nás, ale prichádza zhora. „Ajhľa váš Boh!...On sám príde a zachráni vás.“ Sám Boh, sám Pán, príde vytrhnúť svoj ľud zo záhuby. Možno prežívame dnes obdobie, keď strácame dosť síl, keď si zúfame, nevieme ako ďalej, cítime sa podobne ako Izraelci v zajatí. Preto sa nechajme dnes potešiť – je tu Pán Boh, ktorý má moc aj horúci piesok zmeniť na jazero. Koľko vecí nás páli, koľkokrát nám horia termíny a my nestíhame, končia dni a len priznávame svoje zlyhania, zlé rátania, nevyužitý ponúknutý čas. Je to veľká úľava vedieť, že Pán Boh o nás vie, že pozná náš des i zúfanie. Pozná aj tie naše rozkývané kolená, ktoré sa pod strachom srdca chvejú a my sa bojíme, že padneme a viac nevstaneme. No dnes nechajme svojim ušiam počuť ten láskavý a burcujúci hlas:v.4 „Posilnite ochablé ruky, upevnite klesajúce kolená! Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní a nebojte sa! Ajhľa váš Boh! Príde pomsta, Božie odplata. On sám príde a zachráni vás.“
Keď sa to stane, keď Pán pošle bohatstvo svojej pomoci, svoj raj na zem – ako Jeho záhrada, čítame o večnej radosti na tvári – rozkoš, radosť, preč bude žiaľ a vzdychanie.
Ako dobre sa čítajú takéto obrazy, ako veľmi by sme to chceli vidieť už dnes. Je to možné? Je tu Pán, alebo máme iného čakať? Aj Ján Krstiteľ sa pýtal samého Ježiša: Mt 11,3 „Či si Ty ten, čo mal prísť, a či iného čakať?“ Aj my sa takto pýtať smieme. Smieme mať pochybnosti aj o sebe, aj o Pánovi Ježišovi. Veď nie všetci vidia Jeho moc aj dnes. Aj Ján Krstiteľ musel zomrieť strašnou smrťou. Prečo Pán Ježiš nezasiahol? Prečo nezasiahne aj dnes, keď sme my v trápení. Koľko výčitiek si pestujeme v srdciach, koľko desu a hrôzy v nich už v nich zapustilo svoj koreň?! Aj keby to boli už silné korene, je tu slovo silnejšieho Pána: „Buďte silní, nebojte sa!“ A ďalšie pokračovanie tak podobné tomu, čo odkázal Pán Ježiš Jánovi Krstiteľovi, keď bol vo väzení – Mt 11,4-5„Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.“ – Iz 35,5-6 „Vtedy sa otvoria oči slepých a uvoľnia uši hluchých. Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zvučne zaplesá.“
Ako zareagujeme my, keď toto počujeme? Pán Ježiš dodáva Jánovi, aj nám: „Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne.“ Prišiel Pán, ale nie každý je blahoslavený, nie každý sa nepohorší na ňom.
Slová o nádeji, o príchode Pánovom k nám, sú výhľadom k plnosti času, keď Pán príde v sláve a dostaneme plnosť toho, čo smieme už dnes okúšať v malom, máme pred sebou cestu pripravenú, po ktorej ani blázni nezablúdia. Aj my smieme, všetci bez rozdielu touto cestou ísť a nebáť sa, nedívať sa ustrašene vôkol seba. Veď tú cestu pred nami prešiel Pán Ježiš sám, sám sa cestou stal, povedie aj nás, lebo On je ten dobrý Pastier, ktorý pozná zelené pastviny, ktoré bez Neho nenájdeme. Nechajme sa viesť, nechajme sa prijať Pánom, ktorý nás neprestáva čakať. Má pripravené všetko na náš návrat. Veď Jeho smrťou a mocným vzkriesením nám vydobyl záchranu a tak pripravil šťastný návrat domov.
Amen