9. kapitola - Grindelwald a Temné zasadnutie
V sobotu ich madam Pomfreyová konečne prepustila. Obom nabalila celú kopu elixírov, ktoré musia pravidelne užívať. Zeleno-oký chlapec sa ponáhľal do svojej klubovne za Hermionou, mal pocit, že ju nevidel celú večnosť.
Kráčal dolu točitým schodiskom, keď započul...
„HARRY!“ vykríkla hnedovlasá čarodejnica a utekala hore po schodoch. Vrhla sa na Harryho a silno ho objala.
„Každý deň som stála pred ošetrovňou, ale nechcela ma k tebe pustiť. Myslela som, že sa zbláznim, keď som vôbec nevedela, čo s tebou je! Si v poriadku?“ začala si ho s obavami obzerať.
Harry sa zasmial. „Áno som Hermiona, nič mi nie je.“
Keď som sa dozvedela, že tam si zavretý s tým... s tým Malfoyom! Je pravda, že ste sa pobili? Všetci o tom rozprávajú,“ zaryla doňho orieškové oči.
„Nie, nepobili. Mal som vidinu a zošmykol som sa z metly, Draco spadol, pretože ma chcel chytiť,“ rozprával a pozoroval svoju priateľku.
Hermiona otvorila ústa a potom ich opäť zavrela. Poškriabala sa na hnedých vlasoch a povedala: „Draco? On... on ťa chcel zachrániť?“ zasmiala sa ironicky. „Neverím, to určite.“
„Vieš, že by som ti neklamal, Hermy,“ povedal a zahľadel sa na opäť čierny hadí prívesok.
„Musím ísť,“ pošepol nervózne.
„Kam zasa? Veď len teraz si prišiel. Potom jej zrak padol na čierny prívesok. „Oh iste, dnes máš lekciu, je sobota.“
„Áno,“ povedal a poobzeral sa po okolí. Pobozkal Hermionu na líce a ocitol sa vo víre rôznych farieb. Vzápätí pristál na mramorovej podlahe Voldemortovej pracovne.
„Yaxley, sklamal si ma. Opäť si nezískal žiadne informácie,“ zasyčal krásny muž a jeho karmínové oči požierali plamene zlosti. „Crucio!“ zakričal chladne a smrťožrút sa s krikom skrúcal na podlahe. O chvíľu Voldemort prerušil kliatbu a bez toho, aby sa na svojho prívrženca pozrel, povedal: „A teraz vypadni! Večer ťa očakávam na stretnutí!“
Smrťožrút sa postavil na nohy. „Áno, môj pane,“ povedal roztrasene a rýchlo odišiel.
„Dnes je stretnutie?“ spýtal sa Harry a posadil sa na kožené kreslo.
„Áno,“ povedal Voldemort pokojným hlasom. „Samozrejme, na ňom nesmieš chýbať.“
Harry prikývol a pozoroval vysokého štíhleho muža, ktorý si nalieval ohnivú whisky.
„Mal som víziu,“ začal pomaly, „v nedeľu počas metlobalového zápasu.“
Voldemort naňho prekvapene pozrel. „Videl si, čo som robil?“
„Videl som iba ako niekoho držíš pod krkom a zisťoval si niečo veľmi dôležité. Myslím, že viem po kom pátraš,“ rozprával zeleno-oký chlapec.
„Si bystrý, Harry. Chcel som ťa o tom informovať neskôr. Verím, že vieš, kto je Grindelwald. Iste vieš i to, že za svojho času bol najhorší černokňažník. Celý život bol uväznený vo svojom vlastnom väzení v Nurmengarde, no pred časom odtiaľ zmizol. Niekto ho vyslobodil a ja chcem vedieť prečo! Je pre mňa hrozba.“
Harry sa tváril zamyslene. „Tušíš, kto môže mať takú moc, aby ho odtiaľ vyslobodil?“
Voldemort sa uškrnul. Zabodol ľadové červené oči do tých Harryho. „Ten, kto ho tam aj uväznil, predpokladám.“
„Dumbledore? Prečo by to robil?“
Voldemort sa priblížil k Harrymu a podal mu pohár s ohnivou whisky. „Napi sa,“ zasyčal.
Harry pohár prijal a vlial si tekutinu do úst. Po tele sa mu rozliali horúce vlny.
„Dumbledore bol odjakživa do Grindelwalda zamilovaný. Neviem, či to bolo obojstranné, ale Temný páni nesmú prejaviť lásku. Láska je slabosť. Hneď ako tvoji nepriatelia zistia, že niekoho miluješ, zneužijú to proti tebe, to si pamätaj. No, myslím, že Dumbledore a Grindelwald mali tento útek naplánovaný už pred jeho uväznením. Ten veľkolepý súboj medzi nimi nebol nič viac ako obyčajná fraška. Chceli jednoducho už umlčať ľud. Tí starí blázni sú veľmi múdri. Musím zistiť, čo plánujú. Predpokladám, že sa chcú proti mne spojiť, samozrejme,“ Voldemort sa chladne a zákerne zasmial, „nevedia, že mám teba.“
Harry sa nervózne zamrvil na kresle a odpil si z pohára a vychutnával si teplo, ktoré sa mu rozlievalo po tele. Jeho myseľ bola plná informácií. Nikdy by mu nenapadlo, že Dumbledore miloval alebo miluje najväčšieho Temného pána minulého storočia.
„Harry, mal by si ísť do tréningovej miestnosti, čakajú ťa tam tvoji učitelia. Hneď po tréningu, chcem, aby si šiel do svojej komnaty a pripravil sa na večerné zhromaždenie, obleč si niečo elegantné. V šatníku máš všetko, čo budeš potrebovať.“
Harry sa postavil a odložil už prázdny pohár. „Dobre,“ povedal ešte stále zamyslene a pred pracovňou sa premiestnil.
V tréningovej miestnosti čakala Bellatrix, tento krát bez Luciusa.
„Vítam vás, pán Potter,“ ľadovo sa usmiala čiernovlasá žena.
„Bella, oslovuj ma menom, prosím. Teda aspoň medzi nami. Voldemortovi by to mohlo vadiť,“ požiadal ju Harry, pretože stále sa cítil nesvoj, keď ho oslovovala s tak formálne.
„Ako si želáš, Harry,“ povedala a sledovala jeho smaragdové oči. „Ako si si všimol Lucius dnes nepríde. Má niečo na práci. Dnes chcem, aby si mi predviedol cruciatus.“
„Čože?“ vyštekol Harry prekvapene.
„Aj keď ho možno nikdy nepoužiješ, o čom pochybujem, je to najsilnejšie a najzákladnejšie zaklínadlo,“ usmiala sa. „Počkať, veď ty už si ho použil, správne. Na mňa, poviem ti, takmer som ho necítila. Viem, že Temný pán na teba cruciatus už použil. Takže si vieš predstaviť, aká môže byť táto kliatba silná a účinná, keď ju vieš použiť tak ako Temný pán.“
Harry preglgol. Veľmi dobre si spomínal, keď Voldemort naňho tú kliatbu použil. Na cintoríne počas Trojčarodejníckeho pohára. Nikdy necítil takú ohromnú bolesť, vtedy si želal rýchlu smrť.
„No tak, použi ho na mňa znovu,“ vyzvala ho Bellatrix s úsmevom.
Harry chvíľu váhal, ale nie dlho. „Crucio!“
Bellatrix spadla na zem. Mala bolestivú grimasu, ale aj napriek tomu sa smiala.
„Slabé, môj chlapče. Ukážem ti ako sa to robí,“ pozrela naňho. „Crucio!“
Harryho zasiahla kliatba a skrúcal sa v bolestiach. Pekelne to bolelo. Každý jeden nerv v jeho tele horel. Bolesť pominula. Sťažka dýchal a postavil sa.
„No tak Harry, musíš sa posnažiť, spomeň si, čo všetko som spravila. Zabila som malého Ronaldíka a Siriusíka. Viem, že ma za to nenávidíš. No tak, dostaň zo seba tú zlosť!“
„CRUCIO!“ zakričal a cítil ako jeho mágia vystrelila von, priamo na Bellatrix, ktorá spadla na zem a kričala. O chvíľu krik pominul a Harry ucítil, ako sa k nemu jeho mágia vracia. Cítil sa opäť silnejší a šťastnejší.
„Veľmi dobre, učíš sa rýchlo až neuveriteľne rýchlo,“ pozerala naňho s pyšným úsmevom.
Kliatbu crucio cvičili štyri hodiny. Na konci bolo Harryho crucio natoľko silné, že Bellatrix ostala pár minúť v bezvedomí. Bola celá bledá a roztrasená.
„Myslím, že na dnes to stačilo,“ zachrapčala a Harry jej pomohol vstať na nohy. „Tvoj cruciatus sa vyrovnáva tomu, ktoré používa Temný pán. Nerozumiem, ako sa môžeš tak rýchlo učiť, Harry. Mal by si sa ísť pripraviť na zasadnutie. Ja... si potrebujem chvíľu oddýchnuť,“ zamrmlala.
„Nemám ti pomôcť,“ ponúkol jej zeleno-oký čarodejník, keď videl ako sa ledva drží na nohách.
„Nie, chlapče. Som zvyknutá,“ uškrnula sa.
Harry jej venoval chladný úsmev a premiestnil sa do svojej spálne. Obliekol si čiernu košeľu a sako rovnakej farby z dračej kože. Rovnako i čierne nohavice. Šiel do kúpeľne a opláchol si tvár. Chvíľu sa pozoroval v zrkadle a videl ako okolo neho pulzuje jeho mágia, ktorá bola opäť mocnejšia. Dal si ľahkú večeru, ktorú mu v izbe nechali škriatkovia a o chvíľu počul klopanie na veľké dvere. Dvere sa pomaly otvorili a stál v nich mohutný muž. Harry ho poznal, bol to Macnair.
„Môj pane, nasledujte ma, prosím,“ povedal tvrdým hlasom.
Harry ho nasledoval do Hlavnej siene, ktorá bola veľmi luxusná. V strede stál dlhý a široký čierny stôl. Na čele stola sedel Voldemort na prepychovom tróne. Vedľa neho stál rovnaký trón, ktorý bol prázdny. Voldemort mu naznačil, aby sa naň posadil. Pri stole sedelo iba pár smrťožrútov, ktorí ho neveriacky a prekvapene sledovali. Harry sa usadil.
„Kde sssú všetci?“ zasyčal v haďom jazyku a pozeral do karmínových očí.
„Prídu o chvíľu,“ zasyčal Voldemort s úsmevom. „Vyzeráš dobre,“ zasyčal opäť a pozeral na Harryho odev.
Harry sa pousmial a sledoval prichádzajúcich smrťožrútov. O chvíľu prišiel Severus Snape, Lucius Malfoy so svojou ženou a Draco. Harry sa naňho pozrel a venoval mu malý úsmev, ktorý mu bledý chlapec opätoval a sadol si vedľa svojho otca. Všetci upierali zrak na Harryho. Niektorí sa naňho pozerali s obavami, niektorí prekvapene až obdivujúco.
Harry bol veľmi nervózny. Netušil, čo od neho Voldemort očakával. Bol nesvoj aj zo všetkých pohľadov, ktoré sa naňho upierali.
Voldemort vstal a venoval mrazivý pohľad svojim smrťožrútom. Prehovoril chladným hlasom: „Drahí priatelia, chcel by som privítať po prvýkrát na našom zasadnutí Harryho Pottera. Ako ste už boli informovaní, Harry je mojím spojencom. Očakávam od vás, aby ste mu preukázali rovnaký rešpekt ako mne.“
Smrťožrúti hľadeli na mladého chlapca. Harry si uvedomoval, že ho skúmajú aj kvôli jeho silnej mágii, ktorá vôkol neho pulzovala.
„A teraz,“ pokračoval Voldemort, „čakám od tých, ktorí boli vyslaní na misie, aby podali hlásenia,“ dopovedal Voldemort a usadil sa na svoj trón.
Ako prvý sa postavil Rabastan Lestrange, mladý a pôvabný muž. Jemne sa uklonil a začal rozprávať.
„Môj lord, podarilo sa mi zistiť, že Dumbledore šiel žiadať írskych obrov a spoluprácu vo vojne. Zatiaľ mu nedali odpoveď, tak existuje reálna šanca, že sa ich podarí získať nám.“
„Veľmi dobre, Rabastan. Pokračuj ďalej v pozorovaní,“ povedal Voldemort chladne.
Ako ďalší sa postavil Lucius Malfoy, taktiež sa uklonil.
„Môj drahý pane, podarilo sa mi vypátrať toho všivavého zradcu Pettigrewa. S vaším dovolením ho ešte dnes pôjdem chytať spolu s Macnairom.“
Harry spozornel. Túžil toho potkana zabiť, skurvený zradca jeho rodičov.
Voldemort si všimol znechutenie a zlosť, ktorá prebehla Harryho tvárou. Uškrnul sa.
„Výborne Lucius, samozrejme, máš moje povolenie. Očakávam, že ho čo najskôr privediete.“
Lucius sa zatváril spokojne a opäť sa posadil.
Harry si všimol Draca, ktorý sa celý triasol a bol veľmi nervózny a bledý.
„Draco, chlapče, ako pokračuje tvoja úloha?“ spýtal sa Voldemort ľadovým hlasom a upieral zrak na bledého chlapca.
Draco sa roztrasene postavil a uklonil.
„Môj pane, zatiaľ som neprišiel na nijaký spôsob ako prepojiť skriňu s obchodom, ale myslím, že každú chvíľu sa mi to podarí,“ hovoril a neodvážil sa pozrieť na Voldemorta.
Harry nerozumel o akej skrini a obchode to hovorí. Voldemort mu nič nespomínal. Tušil, že Draco má s úlohou problémy.
Voldemort sa tváril vytočene. „Draco, ak mi do budúceho stretnutia neoznámiš, že si pokročil, budem ťa musieť potrestať.“
Draco zbledol ešte viac a hrýzol si pery. „Áno, môj pane,“ povedal tichým hlasom a posadil sa.
Počas ďalšej hodiny Voldemort rozprával o svojich budúcich plánoch. Harry ho avšak veľmi nepočúval, stále pozoroval blondiaka, ktorý sa triasol ako osika. Po skončení zhromaždenia sa Voldemort ešte dohodoval s nejakými smrťožrútmi. Harry využil situáciu a namieril si to k priatšeľovi.
„Draco,“ pošepol, „akú úlohu ti dal?“
Mladý Malfoy sa zúfalo pozeral do Harryho očí. „Temný pán plánuje preniknúť do Rokfortu a ja... no ja musím zariadiť, aby sa tam dostal cez skriňu. Harry, ja nemám ani potuchy ako to mám spraviť.“
Strapatý chlapec mu položil ruku na rameno a pozeral do jeho slzami nasiaknutých očí.
„Pomôžem ti. Sľubujem. Zajtra večer sa vrátim na Rokfort. Stretneme sa na večeri vo Veľkej sieni a ukážeš mi tú skriňu.“
Draco sa naňho vďačne pozrel. „Ďakujem, Harry.“
O chvíľu sa sieň úplne vyprázdnila a ostali v nej iba Harry a Voldemort. Voldemort sa spokojne posadil na svoj trón a sledoval jedného zo svojich škriatkov ako mu nalieva víno.
„Nech sa páči, môj pane,“ zamrmlala starý škriatok. „Bude mať ctený pán ešte nejaké želanie?“
„Nie, zmizni!“ zasyčal chladne a prehltol dúšok krvavočerveného vína. Harry si k nemu prisadol. Takto trávili celý večer. Rozprávali sa, vymieňali si informácie a vzájomne sa spoznávali.
Okolo polnoci sa v Hlavnej sieni zjavil trochu strapatý Lucius Malfoy spolu s Macnairom, ktorý pevne držal dobitého Pettigrewa, muža potkanej tváre. Harry sa okamžite postavil a v rukách zvieral prútik.
„Prosím... môj pane, môj lord, môj vládca. Odpustite, prosím...“ pišťal Pettigrew, zatiaľ čo ho Macnair pohodil na studenú dlážku. Harry cítil ako jeho mágia vibruje vôkol neho čoraz silnejšie. Prútik zvieral čím ďalej pevnejšie.
Voldemort sa spokojne usmieval, keď videl Harryho reakciu.
„DRŽ HUBU, ty skurvený potkan!“ zakričal Harry ľadovým a ostrým hlasom, pri ktorom sa zatriasol i Malfoy.
Červené oči ho stále spokojne pozorovali. „Harry tento odpad je mojim darom pre teba. Rob si sním, čo len chceš,“ hovoril ľadový hlas.
Harry okamžite schmatol plačúceho Pettigrewa okolo krku a pritlačil ho o tvrdú stenu. Z očí mu šľahali plamene a jeho mágia zaplavila celú miestnosť. Malfoy a Macnair ho prekvapene sledovali. Jeho moc bola neuveriteľná. Voldemort si upil z vína a usmieval sa. Miloval, keď cítil Harryho mágiu v takejto sile. Bolo to uspokojujúce, opojné, návykové...
Pettigrew sa nedokázal pohnúť, bol ako skamenený.
Harry ho prepaľoval očami. „Zabijem ťa takou hrôzostrašnou smrťou, že si budeš želať, aby si sa nikdy nenarodil, ty špina!“ syčal Harry drsne, jeho hnev bol obrovský. Išiel z neho strach. Macnair aj Malfoy od neho radšej odstúpili.
Miestnosťou sa začalo ozývať lámanie. Pettigrew cítil ako sa mu láme každá kosť v tele. Kričal, vzlykal a prosíkal. O chvíľu mu Harry bezprútikovým kúzlom začal zvliekať kožu. Pettigrew neľudsky škriekal tak hlasno až mu z úst aj nosa tiekla krv.
Malfoy sa na tú scénu už nemohol pozerať, a tak pozoroval zem. Macnaire stál ako obarený s otvorenými ústami. Červené oči žiarili radosťou a túžbou, zatiaľ čo popíjal svoje obľúbené víno.
Krik pominul, Pettrigrew sa zvalil na zem, jeho telo bolo bez kože a potichu kňučal. Harry mu venoval znechutený pohľad. Chvíľu ho nechal trápiť sa. Potom zdvihol prútik, cítil ako sa jeho mocná magická aura sústreďuje do prútika.
„Avada Kedavra!“ vykríkol chladne a zelené svetlo zasiahlo Pettigrewove srdce. Bol mŕtvy. Všetkým sa naskytla scéna ako z hororu. Všade bola krv, kusy dotrhanej kože s mäsom a vlasy. Lucius mal čo robiť, aby nevyprázdnil obsah svojho žalúdka. Ešte nikdy Harryho nevidel v takomto stave, ešte nikdy z neho necítil toľkú silu. Bol tak veľkolepý a mocný.
Bolo to po prvýkrát, čo mladý Chrabromilčan použil smrteľné zaklínadlo. Bol to nečakane uspokojujúci pocit. Cítil sa tak naplnený a šťastný.
„Walden, povedz škriatkom nech ten neporiadok upracú,“ rozkázal Voldemort Macnairovi, ktorý ešte nestihol zavrieť ústa od prekvapenia.
„A ty Lucius, môžeš ísť. Odviedli ste skvelú prácu,“ povedal krásny muž a prehrabol si pramienky čiernych vlasov.
„Áno, môj lord,“ uklonil sa Lucius a zmizol.
Macnair sa uklonil tiež a premiestnil sa.
Voldemort sa s obrovským úsmevom pozrel do smaragdových očí, v ktorých sa zračilo uspokojenie.
„Som na teba pyšný. Ja sám by som toho skurvysyna nezabil lepším spôsobom. Tvoja mágia je tak neuveriteľne silná,“ rozprával Voldemort a približoval sa k Harrymu, zatiaľ čo naňho túžobne pozeral. „Taký druh mágie som ešte u nikoho necítil,“ rozprával ďalej a studenou rukou prešiel po Harryho šiji. Pomaly prstami prešiel až na Harryho jazvu, ktorú dotykom skúmal.
Harry okamžite zacítil príšernú bolesť a podlomili sa mu kolená. Voldemort ho prichytil.
„Prepáč mi to, Harry. Nechcel som ti ublížiť. Len som sa jej musel dotknúť. Vždy, keď sa tvojej jazvy dotknem, cítim ako sa naše mágie spájajú. Je to vskutku dokonalé...“ rozprával Voldemort fascinovane a stále držal zeleno-okého mladíka.
„To je v poriadku. Cez tú bolesť našu silu cítim tiež. Spolu sme veľmi mocní...“ hovoril Harry šeptom a ponáral sa do veľkých červených očí.
Voldemort sa pousmial a opatrne Harrymu odhrnul z čela pramienky vlasov tak, aby opäť odhalil jeho jazvu v tvare blesku. Jemne začal dlhými prstami prechádzať po jazve a cítil takú obrovskú silu. Bol to návykový pocit, tá sila ho napĺňala, túžil po nej... Harrymu sa opäť podlomili kolená, ale Voldemort ho držal v náručí, zatiaľ čo mu prstami prechádzal po jazve. Bola to obrovská bolesť, ale tá moc, ktorú cítil bola neskutočná. Z úst mu unikli stony a čím dlhšie Voldemort hladil jeho jazvu, tým väčšiu slabosť pociťoval. O chvíľu sa ponoril do tmy.
10. kapitola - Tom Riddle, útok
Komentáre
Prehľad komentárov
och bože ja to chcem čítať stále.... to je tak dokonalé že to nie je ani možné ....aby som sa tu nad tým skoro roztopila... prečo není takéto mučeníčko všade??????????????????!!!!!!!!!!)!!!!!
bolest a utrpení
(sisi, 7. 8. 2017 19:46)Harry se nezdá, jeho magická moc musí být dobře vedena, aby nenadělal mnoho škody. osobně věřím, že on nechce činit svět zlým místem, ale je tu pár lidí, kteří mu něco dluží a on nerad nechává spravedlnost unikat. Raději ji vezme do svých rukou a ztrestá je jednou pro vždy. Nevím, co chystá na Lestrangeovou, nechám se překvapit, že to bude něco speciálního, nebolestivého. Díky, chci číst dál.
:)
(Oriana, 1. 6. 2014 14:26)
Zaujímavá poviedka :) nezvyčajná.
Keby si chcela, prečítaj si moju ---> http://eclipsedelaluna.blog.cz/
waaaaaau
(bob, 14. 5. 2014 23:29)Konecne 9. kapitola na tu som čakal tak hrozne dlho jupiiiiiii
mučeníčko
(dominika970, 2. 1. 2022 22:00)