JOIN US! BEITRETEN ZU UNS! PŘIDEJ SE K NÁM!
PRIDAJ SA K NÁM! PRIDAJ SA DO NAM!
"HISTORY"
V kronikách a letopisoch sú označovaní rôzne, napríklad Sloveni, Sclavini, Anti, Veneti, Venedi, ale je sporné, či sa niektoré z týchto názvov naozaj vzťahujú na Slovanov. Pôvod slova Sloveni [j. č. Slovenin] (a tým aj Slovania, Slováci a Slovinci) je sporný. Uvádza sa napríklad:
- názov rieky
- slovný kmeň *slo-/*sla- vo význame voda; indoeurópsky slovný kmeň *kleu- vo význame tiecť (spodobňovalo sa na -sleu- -slav -slov...)
-osoba menom Slov (Sloveni sú potom "Slovovi ľudia")
- drávidské slovo "Solveni" vo význame vyznávači [boha] Volosa/Šivu - teória Cyrila A. Hromníka (juhoafrického etnológa slovenského pôvodu)
- podľa kmeňového božstva Slava (Slova), podľa ktorého bola pomenovaná rieka (Dunaj) - teória R. Iršu
-so slovom "sláva", ktoré je však zrejme neskoršieho pôvodu
Vysoká frekvencia etymológie súvisiacej s vodou je podporovaná aj teóriou, že Slovania zrejme svojho času obývali jazerné, pripobrežné a prímorské oblasti (Baltu). Boli výborní plavci a vedeli sa aj potápať.
Duchovní Slovanov
Za slovanských duchovných možno považovať vedmy, vedomcov, kňazov, žrecov, mudrcov. O poslaní a funkcií vediem a vedomcov hovorí už ich pomenovanie odvodené od slova vedieť. Už ako malé deti sme sa stretávali v pôvodných slovanských rozprávkach s múdrymi vedmami, najčastejšie v podobe starien. Vedmy a vedomci “vedeli”, vyznali sa v prírode, praktizovali prírodné liečiteľstvo ako i liečiteľstvo samotné. Svedčia o tom nálezy zhojených lebiek spred veľkomoravského obdobia, ktoré hovoria o operáciách hlavy.
Treba si všimnúť aj čarodejnice a čarodejov. U Slovanov toto slovo nemalo v sebe ten diabolský prvok, ktorý mu vtlačila kresťanská cirkev. Čarodeji a čarodejnice neboli škodlivými bytosťami. Dôkazom toho je “pohanský” sviatok - Lucia. Lucia chodí ako dobrá čarodejnica odetá v bielej plachte so zahalenou tvárou od domu k domu, krídlom (perami) ometá kúty a tváre domácich a dvere natiera ochranným cesnakom pred zlými čarami. Čarodeji a čarodejnice sami osebe neexistovali, jednalo sa o vedmy a vedomcov, žrecov, ktorých asi kresťanskí mnísi obviňovali z čarodejníctva- a to sa v období raného feudalizmu, keď pozostatky pôvodnej viery u obyvateľstva boli ešte silné, stávalo často.
Vznik sveta
Podstatou slovanských mýtov o vzniku sveta je súčinnosť Boha a Diabla v diele stvorenia. Na počiatku existuje len more - praoceán. Na rozdiel od kresťanského poňatia se nad vodou nevznáša len boží duch, ale vedľa Boha (Svaroga) stojí aj diabol (možno nazývaný Černobog ?). Diabol dostáva príkaz od Svaroga k vytvoreniu pevnej zeme. Zárodok zeme je potrebné vyloviť zo dna oceánu, kde sa musí ponoriť. Len on je toho schopný, pretože má dostatok potrebnej tiaže, zatiaľ čo dobrí bohovia sú príliš ľahkí. Úloha ale nie je pre neho jednoduchá a podarí sa mu až pri treťom ponorení - pretože najprv tak robil vo svojom mene, v osobnom záujme a nie v mene celku. Napriek tomu sa pokúša oklamať Boha aspoň tým, že okrem požadovanej hrsti piesku ukryje ďaľšiu vo svojich ústach, aby mohol tvoriť aj on sám. Prinesený piesok mu však začne v
ústach rásť tak mocne, že ho musí vykašliavať a vypľúvať: tak vznikajú pustatiny, hory, holé skaly a močiare, zatiaľ čo Svarog tvorí len čisté roviny a úrodné polia.
Zrodenie ľudstva
Najzaujímavejšia a možno aj najpravdivejšia povesť o zrodení ľudstva je tá, ktorá kolovala už u stredovekých Slovanov. Proti nej vytrvalo bojovovala ruská cirkev v 11. až 16. storočí, preto sa dochovala až dodnes. Tento variant nás informuje o kulte boha RODA (Radegasta), ktorého meno se ozýva vo výrazoch príroda, úroda, pôrod, rodina, národ a iné. ROD tvoril človeka tak, že hádzal na zem hrudy, z ktorých sa rodia ľudia. Rodovo tvorenie se netýka len prvých ľudí, ale pokračuje vlastne neustále a je výrazom všeobecného presvedčenia, že ľudské bytosti prichádzajú na zem síce zhora, ale základným materiálom ich telesnosti je hlina zeme. Presnejší obraz vzniku a fungovania
vesmíru a sveta nie je nanešťastie možné vystopovať. Oveľa jasnejšie poznáme jednotlivé božstvá, ktoré vládli stvorenej zemi, ľuďom a aj vesmíru. Najvyšším z nich je už vyššie zmienený SVAROG - boh otec a zakladateľ, ktorému iná legenda tiež pripisuje úlohu tvorcu ľudských bytostí, v tomto prípade z potu mocného boha. Z útržkovitých správ a známych skutočností o vzniku sveta je ale úplne jasné, ako ďaleko
vnímali Slovania potrebu kolektívneho pôsobenia a vzájomnej jednoty. Tieto principy spoločenského chovania sa pevne odrážajú aj v mýtoch a povestiach.
Kult mŕtvych
Historické správy o názoroch praslovanov na posmrtný život sú rozporuplné a nanešťastie neposkytujú žiadny úplne jasný obraz pôvodných predstáv. Pre záhrobný svet sa zachovaly dva staré pojmy: NAVA a RAJ. Niektoré božstvá sú nepriamo s týmto celkom spojené (SVAROŽIC či ROD), ďalej je tu skupina démonov (navi či víly), ktorí v
určitých náznakoch majú za úlohu usnadniť zomrelému človeku púť do vysnívaného raja. V neposlednom rade potom Slovania považovali za démona osudu vlastnú SMRŤ - MORANU. Zrejme teda Slovania mali prepracovaný a fungujúci názor na posmrtný život a jeho dôležitosť. Je možné sa prikloniť napríklad k názoru, že sila ľudí, ktorí žili životom dobrým, poriadnym a zákonným sa hromadila, vďaka ich príchodu do NAVY, na strane dobra, kde boli bojovníkmi za prirodzené, božie a tradičné princípy, jednoducho povedané za dobro. Na druhej strane potom duše zlých ľudí pridávali silu zlým bohom a démonom v ich zápase so silami dobra. Zlí ľudia meniaci sa na upírov, vlkolakov a ďalších zlých démonov tvorili armádu démonov, ktorými disponoval ČERNOBOG. Toto
bipolárne vnímane života aj smrti je doložené nepriamo v mnohých náznakoch, artefaktech a aj v samotnom systéme božstiev a démonov.
Slovanské včelárstvo a medovina
Naši pradávny slovanský predkovia ako prastarý európsky národ už pred vpádom Avarov a Hunov pracoval na spoločnom majetku, obrábal polia, včelárili , živili a ochraňovali sa. O včelárení našich predkov hovorí zaujímavý písomný dokument z roku 448 napísaný gréckym učencom, filozofom a historikom Priskusom.
Vo svojej správe Priskas píše, že ľudia z dedín im prinášali namiesto obilia proso a namiesto vína medovinu a med . Obyvateľstvo sa živilo prosom a občerstvovalo medovinou. Proso utĺkli v mažiari na múku, zamiešali do nej mlieko a med. Túto kašu jedli alebo ju zmiesili a z cesta na trojnožke piekli pagáče.
Slovania boli znamenitý včelári a med aj vosk boli dôležitými vývoznými artiklami. V lesnatých oblastiach sa prevádzkovalo včelárstvo formou starobylého brtníctva, ktoré naväzovalo na praveký zber medu. Včely aj naďalej sídlili v dutinách starých stromov, najmä borovíc a dubov, vzácnejšie jedlí a jaseňov a iných stromov, avšak človek v nich
brte zámerne vydlabával, rozširoval a upravoval, snažil sa prilákať rojace sa včely, napr. striekaním rôznych vývarov. Usadené včely potom chránil jednak pred škodnou zverou – medveďmi – jednak pred inými ľuďmi. Každí si svoje brte označoval a ich vlastníctvo a označenie bolo chránené zákonom, ako dodáva i zákonník Ruská pravda. Brtníctvo bolo
hojne rozšírené u východních Slovanov, Pomoranov, v Mazovsku, na Balkéne, v Lužici...
Ďaľšie články:
SLOVANSKÝ BOJOVNÍCI