geografia
1. HYDROSFÉRA
HYDROSFÉRA je vodný obal Zeme, zahŕňa morskú vodu(oceány, moria) a vodu na pevninách (rieky, jazerá, nádrže), vodu viazanú v ľadovcoch, podzemnú, pôdnu, atmosférickú vodu (vodné pary, hmly, oblaky, dážď, sneh). Hydrológia sa zaoberá štúdiom zákonov obehu vody v krajine, fyzikálnymi, chemickými, biologickými vlastnosťami vody.
· Uveďte hlavné činitele pohybov oceánov a morí
Neustály pohyb vody svetového oceánu vzniká tromi základnými druhmi vplyvov:
1.KOZMICKÉ- príťažlivosť Slnka a Mesiaca. Kozmické vplyvy spôsobujú príliv a odliv – slapové javy. Ich intenzita závisí od vzájomnej polohy Zeme, Slnka a Mesiaca.
2.GEODYNAMICKÉ – tektonické pohyby v zemskej kôre. Vyvolávajú zemetrasné vlny – tsunami. Významný Tsunami bol na Srí Lanke, ďalej celá oblasť od Kamčatky po Indonéziu.
3.FYZIKÁLNO-MECHANICKÉ – súvisiace so slnečným žiarením, cirkuláciou vzduchu. Spôsobujú vlnenie, príboj a morské prúdy.
Vlnenie vody mora a oceánu vzniká pôsobením vetra – buď priamym alebo zotrvačným.
Príboj je špecifický prípad vlnenia, ktorý vzniká pri kontakte vlny s pobrežím preklopením hrebeňa vlny a jeho zlomením.
Morské prúdy sú podmienené všeobecnou cirkuláciou atmosféry, čiže pravidelných vetrov pokrývajúcich rozsiahle územie planéty. Najčastejšie ich rozdeľujeme podľa teploty na:
A) Teplé - odchádzajú od rovníka. Zakreslené sú červenou farbou. Napr. Golfský, Brazílsky, Kuro-šio
B) Studené – prichádzajú k rovníku. Zakreslené sú na mape modrou farbou. Napr. Kanársky, Labradorský, Oja-šio, Humboltov, Kalifornský.
· Porovnajte oblasti prílivu a odlivu pri okrajoch oceánov a morí s otvoreným oceánom, svoje tvrdenia vysvetlite
· Pomôcky: Fyzickogeografická mapa sveta
Slapovými javmi nazývame pravidelné klesanie alebo stúpanie úrovne oceánskej hladiny, podmienené jej rytmickým vzdúvaním. Po každom prílive nasleduje odliv.
Gravitácia Mesiaca pôsobí na oceány tak, že vytvára na každej strane zemegule ich nadmerné vzdutia. Tieto vzdutia sa vytvárajú pod Mesiacom a pri rotácii Zeme sa zdá, akoby sa prílivové a odlivové vlny presúvali po celom povrchu oceánov. Na príliv a odliv vplýva aj príťažlivá sila Slnka. Oproti príťažlivej sile Mesiaca je však jej vplyv mnohokrát menší.
Základné pojmy:
Svetový oceán – vytvárajú ho všetky moria a oceány na Zemi
Oceán – je súčasť svetového oceánu, leží medzi pevninami, má hlboké panvy (4-6 km)..
More – časti oceánu vnikajúce do pevniny alebo oddelené od oceánu ostrovmi s vlastným vodným režimom. Delia sa na: vnútrozemské, okrajové, medziostrovné
Záliv – časť jazera alebo mora, ktorá je zarezaná do pevniny takým spôsobom, že je z troch strán obklopená pevninou
Vzdúvanie je na otvorenom oceáne pomerne malé. Veľkosť morského prílivu a odlivu ovplyvňuje tvar pobrežia a morského dna.
Najväčší rozdiel medzi prílivom a odlivom sa pri vhodných podmienkach vyskytuje v zálive Fundy Bay na polostrove Nové Škótsko a na V pobreží Kanady dosahuje až 18m, Normandii 15m, pri Bristole 14,4m.
2. ÚVOD DO REGIONÁLNEJ GEOGRAFIE SVETA
REGIONÁLNA GEOGRAFIA je veda, ktorá je založená na aplikovaní fyzickej a humánnej geografie na región.
· Vysvetlite vznik a činnosť OSN
Je to najvýznamnejšie zoskupenie štátov v dnešnej dobe. Dnes do nej patrí väčšina krajín sveta. Vznikla z bývalej organizácie Spoločnosť národov (1920-1939). Založil ju americký prezident Wilson.
24.10. 1945 bola založená OSN – bola ratifikovaná Charta OSN – zmluva zaväzujúca štáty, ktoré ju príjmu, zdržať sa použitia sily proti územnej celistvosti a nezávislosti inej krajiny. OSN by mala byť silou, ktorá udržuje mier a bezpečnosť medzi národmi, ako aj kultúrnu, národnú, hospodársku a humanitnú pomoc.
Orgány OSN:
1. Valné zhromaždenie – zasadajú v ňom všetky členské štáty (180).
2. Rada bezpečnosti – má 5 stálych členov: Čína, Rusko, Francúzsko, USA, VB + 10 nestálych štátov volených valným zhromaždením.(na 2 roky). Od 1. Januára 2006 sa stalo Slovensko na dva roky jedným z nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN za východoeurópsku regionálnu skupinu.
Rozhodnutia Rady bezpečnosti sú záväzné pre všetkých členov OSN a môžu byť:
A) Hospodárskeho charakteru – embargo – zákaz dovozu, vývozu do určitej krajiny (napr. Irak)
B) Vojenský charakter – nasadenie vojakov OSN do spornej krajiny.
3. Mierové sily OSN: „Modré barety“ zabezpečujú mier na sporných územiach. Sídlo v NY.
Generálny tajomník OSN - Pan Ki-mun (od roku 2007)
· Uveďte ich pridružené organizácie a ich zamerania
· Pomôcky: Fyzickogeografická mapa sveta
UNESCO: organizácia OSN pre vývoj vedy, výchovu, kultúru. Sídli vo Francúzsku. Stála pri zrode Európskeho strediska pre jadrový výskum, alebo Medzinárodného strediska pre štúdium konzervácie a reštaurovania pamiatok. Pomohla pri vzniku medzivládnych programov v oblasti hydrológie, oceánografie, geológie, životného prostredia. Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na autorské práva, ochranu pamiatok a iné. Slovensko získalo členstvo v UNESCO 9. februára 1993 (Česko-Slovensko bolo zakladajúcim členom UNESCO).
UNIDO: organizácia pre priemyselný rozvoj, sídlo vo Viedni. V menej rozvinutých krajinách sa snaží o rozvoj industrializácie.
FAO: organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, sídlo v Ríme. Bojuje proti hladu a snaží sa zvýšiť životnú úroveň.
WHO: Sídlo v Ženeve- Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization, WHO alebo slovenská skratka SZO) je špecializovanou inštitúciou OSN. Prostredníctvom WHO si vymieňajú svoje
UNICEF – modry gombik
3. ZEM AKO VESMÍRNE TELESO
Zem je jedna z obežníc slnečnej sústavy, ktorej stredom je Slnko. Od stredu galaxie je vzdialená 33 tisíc svetelných rokov. Naša slnečná sústava je súčasťou Mliečnej dráhy.
Tvar Zeme- je to sploštená guľa. Vedecké dôkazy: Kepplerove zákony, Koperníkova heliocentrická sústava, Newtonov gravitačný zákon.
· Na obrázku sú znázornené 4 polohy Zeme označené A B C D pri jej obehu okolo Slnka, ktoré znamenajú začiatky ročných období v miernych šírkach. Priraďte správne dátumy a názvy k polohám A B C D
· Pomôcky- Obeh Zeme okolo Slnka
· V nasledujúcich dvojiciach určte to miesto, v ktorom je v uvedenom dátume dlhší deň:
A) Moskva – Madrid (25.1.)
B) Mexico city – Buenos Aires (25.5.)
C) Atény – Bratislava (25-8.)
D) Jakarta – Melbourne (25.12.)
A) Madrid – Zem je v tomto období naklonená k Slnku Južnou pologuľou
B) Mexiko city – Zem je priklonená Severnou pologuľou. Slnko bude už viac svietiť na severnej pologuli.
C) Bratislava
D) Melbourne - južná pologuľa priklonená, Slnko dominuje na obratník kozorožca
1. Otázka : ATMOSFÉRA
Atmosféra je plynný obal Zeme, nevyhnutná podmienka pre život ľudí na Zemi. Dochádza v nej k filtrovaniu slnečných lúčov. Zachytáva škodlivé UVA a UVB žiarenie. Rozdeľuje teplo a zrážky.
Atmosféra je zmes plynných, tekutých a tuhých častíc. Plynnú zložku zastupuje najmä dusík(78,08%), kyslík(20,95%), argón(0,93%). Tekutú zložku zastupuje voda vo forme vodných kvapiek, ktoré vznikli kondenzáciou vodnej pary. Pevné častice môžu byť zrnká sopečného, vesmírneho, ale i pozemského prachu. Pevné častice v atmosfére pôsobia ako kondenzačné jadrá. Okolo nich sa zrážajú vodné pary na kvapky, ktoré dopadajú v podobe dažďa alebo snehu na zem.
Podľa fyzikálnych vlastností sa atmosféra člení na 5 sfér:
1. Troposféra- do 11km, teplota klesá, každých 100m klesne o 0,6⁰, tu sa dejú všetky hlavné meteorologické javy (zrážky, oblačnosť, vietor), =kuchyňa počasia, prenos energie.
2. Stratosféra- do 50km, nachádza sa tu ozónová vrstva 30-40km, chráni pred škodlivými UV žiareniami, teplota s nadmorskou výškou stúpa.
3. Mezosféra- do 80km, stredná vrstva. Teplota nám klesá
4. Termosféra- do 800km. Teplota nám stúpa.
5. Exosféra- ionosféra do 70 000km. Pozvoľný prechod do vesmírneho priestoru. Teplota tu klesá.
· Vysvetlite všeobecnú cirkuláciu ovzdušia a dôsledky Coriolisovej sily na smer prúdenia vetrov a tok riek
Pod pojmom všeobecná cirkulácia atmosféry rozumieme súhrn systematického premiestňovania veľkých vzduchových más.
Príčinou pohybu vzduchových más sú rozdielne hodnoty v atmosférickom tlaku ,ktorých vznik je podmienený nerovnomerným ohrievaním zemského povrchu.
Tlakové rozdiely sa vyrovnávajú prúdením vzduchu z Tlakovej výše (oblastí vyššieho tlaku vzduchu, kde je chladný, ťažký vzduch) do TN (oblastí nižšieho tlaku, kde je teplý, ľahký vzduch).Vždy bude prúdiť studený do teplého, aby sa vyrovnával tlak. Horizontálne prúdenie sa nazýva vietor. Jeho smer sa určuje od smerom odkiaľ vanie a rýchlosťou v km/s. Všeobecná cirkulácia vzduchu je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblasťami. V dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odchyľuje na severnej pologuli napravo a na južnej naľavo.
Vznikajú 3 čiastkové cirkulácie ovzdušia:
1.Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme: Pozdĺž rovníka sa vzduch silne zohrieva od zemského povrchu. Z teplotných príčin sa vytvára ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami (kalmy) alebo premenlivými vetrami. Kalmy= oblasť tíšin, kde nefúkajú pravidelné vetry. Výstupné prúdy nad rovníkom sa rozdeľujú a ako antipasáty prúdia k 30.-35. Rovnobežke S a J zemepisnej šírky. Teda antipasáty sú stále vetry fúkajúce od rovníka k obratníkom. Fúkajú celý rok vo vyšších polohách a pravidelne. Coriolisova sila ich postupne vychýli a okolo rovnobežiek obiehajú pozdĺž. Hromadením vzduchových hmôt sa tam vytvorili subtropické pásma vysokého tlaku vzduchu. Časť týchto vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako pasáty. Teda pasáty sú stále vetry fúkajúce od obratníkov, kde je oblasť vysokého tlaku, smerom k rovníku, kde je oblasť nízkeho tlaku, fúkajú v nižších polohách. Na S pologuli vanie severovýchodný a na J pologuli juhovýchodný pasát. Prudké vírivé vetry, ktoré vznikajú na tropickom fronte, sa nazývajú tropické cyklóny, vyznačujú sa pomerne malým rozsahom(200km), ale ničivými účinkami, najmä na pobrežiach pevnín.
2.Cirkulácia vzduchu v miernom pásme: V miernych šírkach pozdĺž 60.-65. rovnobežky sa rozprestiera na oboch pologuliach pásmo nízkeho tlaku vzduchu, do ktorého prúdi vzduch z juhu i zo severu. Vzdušné prúdy, ktoré prichádzajú zo subtrópov. pásma vysokého tlaku sa stočia na S pologuli a menia sa na západné vetry. Teda západné vetry sú stále vetry fúkajúce od obratníkov,( kde je oblasť vysokého tlaku) k polárnym kružniciam,( kde je oblasť nízkeho tlaku).
3.Cirkulácia vzduchu v polárnom pásme: Studený ťažký vzduch okolo pólov utvára oblasti vysokého tlaku vzduchu s prevládajúcimi východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásem nízkeho tlaku miernych šírok. Teda východné vetry sú stále vetry, ktoré fúkajú od pólov, (kde je oblasť vysokého tlaku) smerom k polárnym kruhom, (kde je oblasť nízkeho tlaku).
Vzduchové prúdy, ktoré vznikajú ako dôsledok nerovnomerného ohriatia pevnín a oceánov, ktoré počas roka menia svoj smer sa nazývajú MONZÚNY. Monzúnová činnosť sa najviac prejavuje v JV Ázii. V zime sa nad pevninou vytvára oblasť vysokého tlaku, prúdenie smeruje z pevniny na oceán ako studený a suchý zimný monzún. V lete sa nad pevninou vytvára oblasť nízkeho tlaku, prúdenie smeruje z oceánu na pevninu – letný monzún, ktorý prináša vlahu.
Okrem monzúnovej činnosti môžeme sledovať smer miestnych vetrov. Dolinový vietor cez deň vanie hore dolinami, je teplý a v noci studený horský vietor padá do dolín. Ak prúdiaci vzduch prekonáva horskú prekážku, naráža na steny vysokého pohoria, tak sa postupne oslabuje a postupne sa otepľuje. Po prevalení pôsobí ako teplý vietor – každých 100m sa oteplí o 1⁰.C. Takýto teplý vietor voláme Föhn. Studený horský vietor bóra sa vyskytuje v nižších polohách, typ. pre Jadranské pobrežie.
Prúdiaci vzduch, ktorý cez deň vanie z chladného mora ako teplý a vlhký vánok (morská bríza), v noci v opačnom smere ako chladný a suchý vánok (pobrežná bríza)- voláme bríza. Charakterizujeme ju ako monzún v malom. Pobrežnú brízu využívajú najmä rybári.
Na S pologuli RIEKY vďaka Coriolisovej sile podmývajú viacej pravé brehy. Na J naopak.
· Porovnajte priebeh počasia pod vplyvom cyklóny a anticyklóny
Ak dôjde v severnom miernom pásme k styku teplých vzduchových hmôt smerujúcich na sever a chladných smerujúcich na juh, vytvorí sa zvlnený front a vznikajú útvary s priemerom 1000-2000km. Sú to mimotropické cyklóny a anticyklóny. Nie sú stacionárne, ale putujú zo západu na východ.
CYKLÓNA: tlaková níž. Cyklóna vzniká, keď jazyk teplého vzduchu prenikne do oblasti chladného vzduchu. Okolitý studený vzduch preniká do cyklóny pokiaľ sa tlak a teploty vyrovná. Cez leto ochladenie a dážď, v zime teplejšie a sneh. Na S pologuli sa točí v smere hodín. ručičiek a na J opačne. Cyklóny prevažujú u nás v zime a na jar, potom v júni a začiatkom júla.
ANTICYKLÓNA: tlaková výš. Anticyklóna vzniká, keď jazyk studeného vzduchu prenikne do oblasti teplejšieho vzduchu. Postupne sa tento chladnejší vzduch rozplynie v mase teplejšieho vzduchu. Pri anticyklonálnej situácii býva jasné slnečné počasie, v lete s vysokými teplotami a je sucho a v zime so silnými mrazmi, ale je pekne. Anticyklóny sa u nás najčastejšie vyskytujú začiatkom jesene. Točí v protismere hodín. ručičiek.
Normálny atmosférický tlak= 1013,27 hPa.
Vplyv na počasie majú aj stacionárne cyklóny a anticyklóny. Ovplyvňujú počasie strednej Európy, a teda aj Slovenska. Stacionárne sú naopak typické svojou stálou polohou, napr. islandská TN, azorská TV, v zime sibírska TV a v lete iránska TN
Islandská TN – celoročne. V lete ochladenie a zrážky, v zime oteplenie a sneh.
Azorská TV - celoročne. SZ pobrežie Afriky, Portugalsko, ostrovy Azory, v lete nad 30⁰C.
Iránska TN – sezónne. Cez leto búrky (krátke, intenzívne).
Sibírska TV – sezónne. V zime- sucho, mrazy =ruská zima, v lete oteplenie, od 25-30⁰,sucho.
· Rozhodnite či počasie v maturitnom týždni ovplyvnila cyklóna alebo anticyklóna a aké mala prejavy
TV - Pekne, teplo, sucho
TN - škaredo, zrážky, oblačnosť
· Pomôcky:
Ukážka tlakových útvarov:
A – prúdenie vzduchu v cyklóne – TN
B – prúdenie vzduchu v anticyklóne – TV
Polárny front– podnebné pásmo, ktoré sa vyznačuje najväčšou premenlivosťou počasia
Tlakové útvary postupujú zo Z na V, lebo sú veľké rozdiely v teplote a tlaku medzi polárnou a tropickou vzduchovou hmotou.
2. Otázka : POĽNOHOSPODÁRSTVO SVETA
POĽNOHOSPODÁRSTVO poskytuje rastlinné a živočíšne produkty, zabezpečuje výživu ľudstva a suroviny pre priemysel. Najvyspelejšie poľnohospodárstvo majú rozvinuté krajiny západnej Európy, USA, Kanada, Austrália. V primárnej sfére hospodárstva, kde okrem poľnohospodárskej výroby, zahŕňame i lesníctvo a rybolov. V poľnohospodárstve pokračuje pokles počtu pracovných síl. Lokalizáciu poľnohospodárstva ovplyvňujú prírodné a socioekonomické činitele. Z prírodných činiteľov najmä: klíma (teplota, zrážky), pôdy (úrodnosť a kvalita), reliéf (m. n m. výška, svahovitosť). Socioekonomické činitele: úroveň spoločnosti, doprava, trh, vlastníctvo pôdy, pracovná sila. Poľnohospodárska výroba sa delí na rastlinnú a živočíšnu.
RASTLINNÁ VÝROBA: základom RV je poľnohospodárska pôda (napr. orná). Úlohou RV je pestovanie poľnohosp. plodín.
· Uveďte pestovanie kakaovníka, kávovníka, bavlníka, čajovníka, banánovníka, citrusov, palmy ďatlovej&&
KAKAOVNÍK: je náročný na teplo a vlahu. Pestuje sa hlavne v západnej Afrike – Pobrežie Slonoviny, Brazília, Ghana, Indonézia, Nigéria, Ekvádor. Pochádza z Mexika.
KÁVOVNÍK: tropická plodina náročná na vlahu v čase rastu a na suché počasie v čase dozrievania. Viac ako 40% jeho produkcie pripadá na Latinskú Ameriku, Brazília, Vietnam, Indonézia, India.
BAVLNÍK: najdôležitejšia vláknitá plodina. Pestuje sa hlavne v suchých, umelo zavlažovaných oblastiach bohatých na slnečný svit. Pestuje sa v Číne, USA, India, Pakistan, Turecko.
ČAJOVNÍK: náročný na vlahu, pestuje sa hlavne v monzúnovej oblasti. Pestuje sa V Indii, Číne, Srí Lanka, Keňa.
BANÁNOVNÍK: okolo rovníka. Pestuje sa v Indii, Ekvádore, Brazília, Čína, Filipíny.
PALMA ĎATLOVÁ: oázy, Tunis, Egypt, suché teplé pásmo, nie rovníkové, až južný okraj subtrópov, v Chorvátsku plody nedozrejú, ale v Líbyi áno.
· Porovnajte požiadavky na ich pestovanie v jednotlivých oblastiach sveta
Poľnohospodárstvo v horúcich oblastiach je orientované na rastlinnú výrobu. Pestuje sa tu kukurica, proso. Patria sem poľnohospodárske oblasti ako oblasť Amazonskej nížiny, pobrežie Guinejského zálivu, oblasti v Afrike.
V európskom Stredomorí a v severnej Afrike je rozšírené pestovanie ovocia, olív, obilnín. V J a V Ázii sa pestuje najviac ryža. V stepiach a savanách chovajú hovädzí, ovce a kozy. Blízky východ sa vyznačuje pestovaním ďatlí a bavlníka. Tundry a tajgy sa vyznačujú chovom sobov a lovom rýb a zveri. Európske poľnohospodárstvo sa zameriava hlavne na produkty živočíšnej výroby, ale južná Európa na rastlinné produkty, vyvážajú ovocie, víno, zeleninu a olivy.
· Pomôcky:
Fyzickogeografická mapa sveta
3. Otázka : PRÍRODNÉ POMERY V JEDNOTLIVÝCH ČASTIACH AFRIKY
AFRIKA- Rozlohou je druhý najväčší kontinent. Rozkladá sa na obidvoch stranách rovníka. Má pomerne jednoduchú geologickú stavbu. Je súčasťou veľkej Africkej litosférickej dosky. V strednej a južnej Afrike je najväčšia koncentrácia surovín, napr. meď, chróm, mangán, zlato, urán, platina, diamanty, uhlie. Afrika je najteplejší svetadiel. Podnebie najčastejšie ovplyvňujú pasáty a antipasáty. Najväčšie jazerá, napr. Ukerewe, Tanganika, Malawi. Reliéf tvoria priekopové prepadliny – Východoafrická priekopová prepadlina, vysočiny – Etiópska vysočina, plošiny- Východoafrická náhorná plošina.
· Nájdite na mape mestá Afriky uvedené v priloženej tabuľke.
· Zdôvodnite hodnoty teploty v januári a v júli i množstvo zrážok, uvedené v tabuľke.
· Porovnajte Dakar a Doala v množstve zrážok. Vysvetlite rozdielne množstvo zrážok, hoci majú rovnakú nadmorskú výšku aj teplotu.
· Porovnajte Windhoek a Tunis. V týchto mestách je približne rovnaké množstvo zrážok. Prečo majú rozdielnu teplotu?
· Porovnajte Windhoek a Nairobi. Vysvetlite, prečo majú rozdielne amplitúdy medzi januárovou a júlovou teplotou, hoci majú približne rovnakú nadmorskú výšku.
Dakar - blízko rovníka, počas roka teploty vyrovnané, zrážky- studený kanársky prúd - teda málo zrážok
Douala (Kamerun) - na rovníku, dostatok zrážok, aj teploty vysoké
Libreville- na rovníku, veľa zrážok
Windhoek - Afrika juh, málo zrážok , púšť, studený prúd
Kapské mesto - subtropické pásmo, viac zrážok
Káhira - okolo sú púšte, málo zrážok
Tunis - celkom málo zrážok
Kufra - na púšti
Nairobi – na rovníku, Etiópska vysočina
· Pomôcky:
Tabuľka priemerných teplôt a množstva zrážok v mestách Afriky
Mesto |
Nadmorská výška (m) |
Priemerná teplota (°C) |
Množstvo zrážok (mm) |
|
JJ Január |
Júl |
|||
Dakar |
23 |
21 |
29 |
578 |
Douala (Kamerun) |
23 |
22,5 |
28,5 |
4 439 |
Libreville |
9 |
23 |
28 |
2 510 |
Windhoek |
1 728 |
23,4 |
13,3 |
385 |
Kapské mesto |
12 |
22,7 |
13,4 |
652 |
Káhira |
75 |
13,8 |
28,5 |
25 |
Tunis |
66 |
10,3 |
26,6 |
420 |
Kufra |
389 |
13,3 |
31,2 |
2,5 |
Nairobi |
1 661 |
14,5 |
18,5 |
958 |
7. ZADANIE
1. Otázka : OCEÁNIA
Oceániu tvorí veľké množstvo ostrovov a súostroví v Tichom oceáne.
História: pôvodné obyvateľstvo sa priplavilo z JV Ázie. Európania objavili Oceániu až v 16. storočí. Holandsko, VB, Fra, USA si v Oceánii vytvorili kolónie. Po 2. Svetovej vojne Oceániu spravovali USA a Nový Zéland. V súčasnosti je v Oceánii 13 nezávislých štátoch.
Štáty a ich hlavné mestá: Fidži (Suva), Papua Nová Guinea (Port Moresby), Šalamúnove ostrovy (Honiara), Vanuatu (Vila), Maršalove ostrovy (Uliga), Mikronézia (Palikir), Nauru (Yaren), Palau (Oreor), Tuvalu (Funafuti), Kiribati (Bairiki), Nový Zéland (Welington), Tonga (Naku Alofa), Samoa (Apia).
Obyvateľstvo: Polynézania (svetlejšia pokožka, vyšší vzrast), Melanézania (tmavá pokožka, kučeravé vlasy), Mikronézania (malý počet).
Podnebie: tropické a subtropické, nad 25⁰C.
Atol: je koralový ostrov prstencovitého tvaru, ktorý vznikol tak, že ostrov, ktorý obklopoval, klesol pod hladinu oceánu. Miesto po bývalom ostrove sa nazýva lagúna. Medzi atoly patria napríklad ostrovy štátu Tuvalu.
Poľnohospodárstvo: kokosová palma, ryža, cukrová trstina, tropické ovocie, rybolov, drevo
Nerastné suroviny: nikel, zlato, železná ruda, Nauru(najbohatší štát)- fosfáty
Americké vojenské základne: Guam Wake, skúžky jadrových zbraní- Bikiny, Enivetok
· Rozdeľte ostrovy Oceánie podľa pôvodu a obyvateľstva do troch skupín
Rozdelenie Oceánie podľa prírodných podmienok a obyvateľstva:
A) Melanézia – čierne ostrovy, tmavá farba zalesnených ostrovov
B) Mikronézia – malé ostrovy
C) Polynézia – mnoho ostrovov
Rozdelenie Oceánie podľa pôvodu:
A) Pevninské = kontinentálne – Nová Guinea, Nový Zéland, Nová Kaledónia...
B) Sopečné – Havajské ostrovy, Fidži, Tahiti
C) Koralové – Kiribati, Tuvalu, zväčša ostrovy v Mikronézii a Polynézii
· Z nasledujúcich ostrovov a súostroví vyberte tie, ktoré:
A) Nepatria do Oceánie: Kapverdské ostrovy, Fidži, Havajské ostrovy, Nová Kaledónia, Nový Zéland, Sumatra, Špicbergy, Tonga.
B) Ležia v Oceánii: Azory, Nová Guinea, Malé Antily, Malta, Samoa, Tahiti, Maurícius
NEPATRIA do Oceánie: Sumatra, Špicbergy, Kapverdské ostrovy
LEŽIA: Nová Guinea, Samoa, Tahiti,
· Pomôcky: Mapa sveta Austrálie a Oceánie
2. Otázka : SLOVENSKÁ REPUBLIKA
Slovenská republika sa rozprestiera v strednej Európe na rozlohe 49 035 km2, počet obyvateľov 5,379 mil. , hustota 109,7 obyv/km2. Hlavné mesto je BRATISLAVA. SR vznikla ako samostatný štát po rozdelení Česko-slovenskej federatívnej republiky 1.1.1993. Slovensko je vnútrozemský štát, leží v srdci Európy. Slovensko leží v strede mierneho pásma.
Najsevernejší bod je Oravská Polhora, najjužnejší Patince,. Šírkový rozdiel je 1⁰ 53´. Najzápadnejší bod je Záhorská Ves, najvýchodnejší je Nová Sedlica. Dĺžkové rozpätie je 5⁰44´ a časový rozdiel je 22minút.
Prevažná časť územia Slovenska sa rozprestiera na 48 ⁰ s.g.š.
Podnebie: medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím mierneho pásma
· Podľa mapky doplňte názvy povrchových celkov: pohorí, kotlín, riek a miest:
1 – Malé Karpaty 1. Orava A - Nitra
2 – Štiavnické vrchy 2. Žitava B - Martin
3 – Turčianska kotlina 3. Slaná C - Zvolen
4 – Levočské vrchy 4. Hornád D - Prešov
5 – Košická kotlina 5. Topľa
6 – Vihorlat 6. Laborec 1948mnm. – Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách
· Rieky zaraďte podľa režimu prietoku, pohoria podľa geologickej stavby a v mestách určte najdôležitejšie druhy priemyslu:
Rieky podľa režimu prietoku:
Orava - stredohorský
Hornád – stredohorský (vysokohorský)
Laborec - vrchovino-nížinný (stredohorský)
Topľa - vrchovino-nížinný (stredohorský)
Žitava - vrchovino-nížinný
Slaná - vrchovino-nížinný (stredohorský)
Pohoria podľa geologickej stavby:
Levočské vrchy: flyšové pásmo
Malé Karpaty: jadrové pohorie
Štiavnické vrchy: sopečné pohorie
Vihorlat: sopečné pohorie
Najdôležitejšie druhy priemyslu v mestách:
Nitra – chemický priemysel, chemický závod, výroba liekov, elektrotechnické závody, nábytok
Martin – strojárenský, Závody ťažkého strojárstva, výroba liekov, obuv, tlačiareň
Zvolen – drevospracujúci, „Bučina“ - spracúva listnaté dreviny
Prešov – textilný, odevné závody, závody priemyselnej automatizácie, ložiská
3. Otázka : ATMOSFÉRA
Atmosféra je plynný obal Zeme, nevyhnutná podmienka pre život ľudí na Zemi. Dochádza v nej k filtrovaniu slnečných lúčov. Zachytáva škodlivé UVA a UVB žiarenie. Rozdeľuje teplo a zrážky.
Atmosféra je zmes plynných, tekutých a tuhých častíc. Plynnú zložku zastupuje najmä dusík(78,08%), kyslík(20,95%), argón(0,93%). Tekutú zložku zastupuje voda vo forme vodných kvapiek, ktoré vznikli kondenzáciu vodnej pary. Pevné častice môžu byť zrnká sopečného, vesmírneho, ale i pozemského prachu. Pevné častice v atmosfére pôsobia ako kondenzačné jadrá. Okolo nich sa zrážajú vodné pary na kvapky, ktoré dopadajú v podobe dažďa alebo snehu na zem.
Podľa fyzikálnych vlastností sa atmosféra člení na 5 sfér:
1. Troposféra- do 11km, teplota klesá, každých 100m klesne o 0,6⁰, tu sa dejú všetky hlavné meteorologické javy (zrážky, oblačnosť, vietor), =kuchyňa počasia, prenos energie.
2. Stratosféra- do 50km, nachádza sa tu ozónová vrstva 30-40km, chráni pred škodlivými UV žiareniami, teplota s nadmorskou výškou stúpa.
3. Mezosféra- do 80km, stredná vrstva. Teplota nám klesá
4. Termosféra- do 800km. Teplota nám stúpa.
5. Exosféra- ionosféra do 70 000km. Pozvoľný prechod do vesmírneho priestoru. Teplota tu klesá.
· Porovnaj podnebie a počasie
· Charakterizujte činitele, ktoré ich ovplyvňujú a uveďte konkrétne príklady
POČASIE: je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste. Je určené hodnotami meteorologických prvkov a javov na danom mieste. Meteorologické prvky: slnečné žiarenie, teplota, tlak, vlhkosť, oblačnosť, atmosférické zrážky, výška snehovej pokrývky, rýchlosť a smer vetra.
Poveternosť –niekoľko dní po sebe je rovnaký rast počasia. Prízemný mráz - 10cm.
V atmosfére prebiehajú fyzikálne procesy: výmena tepla, výmena vlahy, cirkulácia vzduchu, ktoré ustavične menia jej stav.
Veda, ktorá skúma počasie a vzdušné hmoty sa volá METEOROLÓGIA.
PODNEBIE: Klíma je dlhodobý stav ovzdušia na danom- väčšom území. Podnebie ovplyvňujú klimatotvorné činitele.
Klimatotvorné činitele: makroklimatické (ovplyvňujú veľké územia), mikroklimatické (malé územia)
1.Makroklimatické - A) Geografická šírka – od rovníka k pólom teplota klesá, slnečné lúče dopadajú menej
B) Vzdialenosť od oceánov – rozloženie kontinentov a oceánov, vyrovnáva teplotu, oceanita- kontinentalita). Čím bližšie k moru, tým menšie teplotné rozmery a viac zrážok. Oceanita- keď z oceánu prídu zrážky, kontinentalita – menej zrážok a jasné počasie.
C) Všeobecná cirkulácia atmosféry – vetry, vzduchové hmoty sú vychyľované Coriolisovou silou, ktorá vzniká v dôsledku rotácie Zeme.
D) Morské prúdy – nachádzajú sa v mori, sú studené (Labradorský prúd, Oja-šio), teplé (Kuro-šio, Golfský prúd)
2. Mikroklimatické –
A) Nadmorská výška – ak stúpne nadmorská výška o 100m tak teplota klesne o 0,6⁰C.
B) Charakter povrchu – georeliéf - rozmiestnenie pohorí, orientácia svahov na svetové strany, farba a vlhkosť pôd C) činnosť človeka
Veda o podnebí sa nazýva KLIMATOLÓGIA.
· Pomôcky: Klimatická mapa sveta