geografia3
ZADANIE 18
1.Hydrosféra
-rozdeľte jazerá sveta podľa pôvodu
-porovnajte kvalitu ich vody a ich význam pre využitie človekom
Jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré sa vyskytujú v zníženinách zemského povrchu. Panvy, v ktorých zatopením vznikli jazerá, môžu byť rôzneho pôvodu :
a)tektonické – vznikli poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov : Bajkalské jazero, Tanganika, Mŕtve more
b)ľadovcové – vznikli eróznou alebo akumulačnou činnnosťou ľadovca : Ladožské jazero, tatranské plesá, jazerá vo Fínsku, Severnej Kanade, Rakúskych, Švajčiarskych a Talianskych Alpách : Gardské jazero, Ženevské jazero
c)vulkanické – vznikli v kráteroch vyhasnutých sopiek, alebo prehradením doliny stuhnutou lávou : Ukerewe, Titicaca
d)jazerá riečneho pôvodu, zmiešaného pôvodu, odtokové, bezodtokové, hradené ...
Význam :
Jazerá sú veľkou zásobárňou povrchovej vody, prevažná časť sladkovodných jazier je sústredená v 3 oblastiach : v Severnej Amerike (25% celkových zásob – Kanadské jazerá, Michganské jazero, Ontárijské, Hurónske, Crater Lake..) , východoafrické jazerá (22% : Viktóriine, Ukerewe, Turkana..), najhlbšie jazero Bajkal (18%).
V suchých a subtropických oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami sa nachádzajú slané jazerá. V priebehu roka menia svoju rozlohu, vplyvom vyparovania strácajú množstvo vody a niekedy sa pokrývajú soľnou kôrou. Najväčšie je Kaspické jazero, najslanšie Mŕtve more (245%). Sú turistickými lákadlami, využívajú sa na rekreáciu.
-ovplyvňjú podnebie okolia, regulujú riečny tok, poľnohospodársky, priemyselný, dopravný, turistický, úžitkový význam a zdroj pitnej vody
-kvalita vody v jazerách má vplyv na ich využitie, či už ako pitnej vody, alebo na kúpanie
2.Doprava sveta
-uveďte činitele ovplyvňujúce jednotlivé druhy dopravy a charakterizujte ich
-porovnajte rozvoj jednotlivých druhov dopravy v rámci svetadielov a vysvetlite príčiny
-vysvetlite zmeny vývoja dopravy
Doprava :
-cieľavedomé premiestňovanie nákladu a osôb v priestore. Je to súhrn činností, ktorými sa uskutočňuje pohyb dopravných prostriedkov po dopravných cestách a premiestňovanie osôb a vecí dopravnými zariadeniami.
-patrí k zálkladným odvetviam svetového hospodárstva
Činitele ovplyvňujúce druhy dopravy :
-pre výstavbu jednotlivých dopravných ciest a pre rozvoj dopravy a dopravnej siete sú najdôležitejšie sídelno-geografické a hospodársko-geografické podmienky. Sídla sa spájajú dopravnými cestami, pričom technické parametre ciest a ich priepustnosť sú priamo úmerné veľkosti sídiel. Takisto aj spôsob hospodárskeho využívania regiónu vplýva na rozvoj dopravy.
-pre priemyselné regióny ťažkého priemyslu je charakteristická železničná doprava
-v oblasti ťažby a spracovania ropy je dôležitá potrubná doprava
-v rekreačných oblastiach sa popri cestnej a leteckej doprave nachádzajú aj elektrické železnice, visuté lanovky..
-v prímorských oblastiach, blízkosti riek a vodných plôch je dôležitá lodná doprava a budovanie námorných prístavov
-na vývoj dopravnej siete vplýva aj poloha oblasti, prírodné podmienky a tvary reliéfu. Vysoké rozsiahle pohoria ako Alpy, Pyreneje, Himaláje, Kordillery, Andy a pod. tvoria výraznú bariéru pre rozvoj dorpavnej siete. Prekonávanie riek, pohorí, vodných plôch, bažín, hlbokých údolí, pralesov, púští alebo oblastí s extrémnym podnebím je aj dnes zložitým technickým a ekonomickým problémom.
Druhy dopravy:
1.železničná doprava – uplatňuje sa predovšetkým pri preprave nákladov, najmä surovín, na stredné a veľké vzdialenosti. Udržuje si mimoriadny význam v transkontinentálnej doprave ( USA, Rusko, Čína, India ). V hospodársky vyspelých krajinách sa žel. doprava modernizuje, rušia sa málo využívané trate a zosilňujú sa výkony na hlavných tratiach (magistralizácia železničnej siete). V najväčších aglomeráciach sa budujú rýchle prímestské železnice a superrýchle ťahy (Francúzsko, Nemecko, Japonsko, USA). Spomaľujúce úseky sa odstraňujú výstavbou tunelov pod morom (Eurotunel medzi Francúzskom a Anglickom pod prielivom La Manche má dĺžku pod morom 38 km). V rozvojových krajinách Afriky, Latinskej Ameriky a južnej Ázie slúži žel.doprava prevažne na prepravu osob. Hustota žel. tratí súvisí s hosp. vyspelosťou, najväčšiu má Belgicko, Nemecko, Veľká británia.
2.cestná doprava – patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce druhy dopravy, slúži na prepravu hlavne na kratšie vzdialenosti. Cestná sieť má roznu kvalitu. Viac ako 50% pripadá na Severnú Ameriku a vyspelé krajiny západnej Európy. Základné smery vývoja sú skvalitňovanie siete, výstavba diaľnic, rozvoj diaľkovej dopravy. Nevýhodami tohto rozvoja sú dopravné nehody a znečisťovanie životného prostredia. K štátom s najvyšším počtom áut na 1000 obyvateľov patrí Luxembursko, Island, Taliansko.
3.potrubná doprava – uplatňuje sa pri preprave ropy, plynu a pod. Spája náleziská a vývozné terminály. V dovozných krajinách potrubia začínajú v prístavoch Rotterdam, Marseille, Janov a smerujú k spracovateľským závodom vo vnútrozemí. Najvýznamnejšie ropovody a plynovody vychádzajú z Aljašky, západnej Sibíri, strednej Ázie a oblasti Perzského zálivu. Najhustejšiu sieť potrubnej dopravy majú vyspelé krajiny (USA, západná Európa).
4.námorná doprava – špecializuje s na prepravu nákladov. V prímorských a ostrovných krajinách sa pri preprave nákladov a osob uplatňuje pobrežná plavba – kabotáž. Najväčšie flotily majú Libéria, Japonsko, Veľká Británia, Grécko, Nórsko
5.letecká doprava – najmä pri preprave osob na veľké vzdialenosti. Najvýznamnejšie trasy leteckej dopravy vedú cez Atlantický oceán medzi Európou a Severnou Amerikou, západnú Európu a Rusko.
6.špeciálne druhy dopravy – nachádzajú sa v oblastiach so špeciálnym hosp. využívaním alebo extrémnych prírodných podmienkach (úzkokoľajné železnice, visuté lanovky, pásová doprava...napr. železnica v Grindelwalde vo Švajčiarsku)
OBLASTI DOPRAVY :
Oblasti s modernou dopravnou infraštruktúrou majú dobre rozvinutú železničnú i cestnú dopravu, výrazne sformované hlavné komunikácie – magistrály, hustú sieť letísk, vnútrozemskú vodnú dopravu, potrubnú dopravu i špeciálne druhy dopravy. Patrí sem Európa (okrem východnej časti Ruska), USA, juh Kanady, Japonsko, východná časť Austrálie, Nový Zéland, juh Afriky
Oblasti s vysokým podielom jednoduchej miestnej dopravy majú pomerne hustú sieť železníc a ciest, ale vo veľkej miere využívajú silu zvierat i ľudskú silu v doprave (ťažné zvieratá, povozy, nosiči). Ide o prevažnú časť Afriky, rozsiahle územia južnej, juhozápadnej i juhovýchodnej Ázie a Južnej Ameriky.
Severné oblasti Kanady a Ruska sú riedko osídlené územia s ťažbou dreva a nerastných surovín. Okrem leteckej dopravy a dopravy nákladnými autami sa v zime využívajú sane a v lete lode.
Oblasti s dominujúcou riečnou dopravou sú rieka Amazon a časť územia v povodí rieky Kongo.
Oblasti takmer bez pozemnej dorpavy sú púšte, zaľudnené územia a vysoké pohoria.
3.Európa
-porovnajte štáty severnej Európy z hľadiska politického a prírodných podmienok
-zhodnoťte výskyt nerastných surovín, rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva
Pomôcky : mapa S Európy
Severná Európa :
Do oblasti severnej Európy patrí polostrovný a ostrovný štát Dánsko, vzdialený ostrov Island, štáty na Škandinávskom polostrove
- Nórsko a Švédsko a k nim patriace ostrovy, na východ od nich Fínsko a najnovšie sa do nej zaraďujú aj pobaltské štáty : Litva, Lotyšsko a Estónsko na východnom pobreží Baltského mora.
Severná Európa sa niekedy nazýva aj Škandinávia a štáty, ktoré v nej ležia, škandinávske štáty. Toto pomenovanie sa však týka iba skupiny štyroch štátov - Dánsko, Nórsko, Švédsko a Fínsko.
DÁNSKO
Hlavné mesto: Kodaň
-vyspelý priemyselný štát s rozvinutým poľnohospodárstvom - štát s najvyššou životnou úrovňou obyvateľstva. Patria mu Faerské ostrovy, ostrov Grónsko.
-povrch tvoria roviny a pahorkatiny (najvyšší bod v Jutsku má iba 173 m n. m.).
-podnebie: oceánske s miernymi teplotami a dostatkom zrážok,
-pôdy : - celkove menej úrodné, - dlhoročné obrábanie a hnojenie zvýšenie ich prirodzenej úrodnosti.
-poľnohospodárstvo: rastlinná výroba - krmoviny (hlavne kŕmny jačmeň), pšenica, raž, zemiaky a cukrová repa.
-živočíšna výroba: chov ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny.- dôležitý je morský rybolov (3. miesto v Európe) a spracovanie rýb.
-nerastné suroviny:- ťažba ropy v Severnom mori
-výroba elektriny:- nemá jadrové, len tepelné a veterné elektrárne
-priemysel - strojárstvo (poľnohospodárske stroje, lode, lodné motory, elektrotechnika ) potravinárstvo, chemická (umelé hnojivá, kŕmne zmesi, spracovanie ropy) a farmaceutická výroba.
ISLAND
Hlavné mesto: Reykjavik
-ostrovný štát, samostatnosť získal v roku 1944 (predtým súčasť Dánska)
-má sopečný pôvod a dosial' činné sopky, gejzíry a horúce pramene- využitie na vykurovanie domov a skleníkov. Pestuje sa v nich dosť zeleniny.
-povrch :- tvoria lávové polia, ľadovce, tundry a trávnaté porasty, na ktorých sú dobré pasienky pre dobytok a ovce.
- najdôležitejšie odvetvie hospodárstva je rybolov (4. miesto v Európe) a spracovanie rýb. väčšina obyvateľov pracuje v službách a v priemysle (okrem potravinárskeho aj výroba hliníka a i.).
-na Islande nie sú železnice a cesty sú iba v okolí sídel. dôležitá je námorná doprava a letecké spojenie so svetom.
NÓRSKO
Hlavné mesto : Oslo
- hospodársky a kultúrne vyspelý štát, nie je členským štátom Európskej únie
-Povrch:- veľmi hornatý , - mimoriadne členité pobrežie
-Podnebie: - vplyv teplého Severoatlantického prúdu. (more pri pobreží v zime nezamŕza.)
-Rieky : - krátke a prekonávajú vodopádmi veľké výškové rozdiely, početné vodné elektrárne
-poľnohospodárstvo: rybolov (2. miesto v Európe po Rusku) významný chov oviec (na vlnu, na severe chov sobov, chov kožušinových zvierat. rastlinná výroba nemá dobré podmienky a nepostačuje pre spotrebu.
-Priemysel - zameriava sa na odbory využívajúce domáce prírodné zdroje (ropa a zemný plyn zo Severného mora, rudy, drevo, lacná vodná energia) i dovážané (bauxit). spracovanie dreva (výroba celulózy) a výroba papiera, potravinárstvo, strojárstvo (hlavne stavba lodí ) a hutníctvo (výroba železa, ocele, hliníka, zinku, niklu).
ŠVÉDSKO
Hlavné mesto: Štockholm
-rozlohou a počtom obyvateľov najväčší a hospodársky najsilnejší štát severnej Európy - štát s najvyššou životnou úrovňou obyvateľstva. Od roku 1995 je členom EÚ.
-Poloha: na východnom, miernejšom sklone Škandinávskych vrchov.
-Rieky: vodnaté a prekonávajú výškové rozdiely vodopádmi a prahmi (početné vodné elektrárne)
-Podnebie : na väčšine územia vnútrozemské
-Poľnohospodárstvo: prevláda živočíšna výroba, chov hovädzieho dobytka, na severe chov sobov a kožušinovej zveri. pestujú krmoviny a obilie, zemiaky i cukrová repa. ťažba dreva je na poprednom mieste vo svete.
-Priemysel: dostatok domácich nerastných surovín, okrem palív(uhlie, ropa). ťažba železnej rudy, najkvalitnejšej na svete. hutníctvo je známe výrobou kvalitnej ocele. rozsiahla strojárska výroba (autá, lokomotívy, vagóny, lode, lietadlá, roboty, guľkové ložiská . spracovanie dreva (celulóza, papier, nábytok - známa IKEA), chemická a potravinárska výroba.
FÍNSKO
Hlavné mesto: Helsinki
-Fínska republika je vyspelý priemyselný štát s rozvinutými službami. Od roku 1995 je členom EÚ a má užšie hospodárske a politické vzťahy s ostatnými členskými štátmi.
-Poloha: - pri zálivoch Baltského mora. Botnický záliv, Fínsky záliv
-Povrch : - prevažne nížiny, pahorkatiny a plošiny, najmä na juhu.
-Podnebie je vnútrozemské, iba na juhu je miernejšie vplyvom Baltského mora.
-Vodstvo: - typické veľké množstvo jazier, rieky sú krátke a vodnaté. Pôdy sú málo úrodné a prevažne zamokrené
-Poľnohospodárstvo:- pestovanie zemiakov a obilia chov hovädzieho dobytka, na severe sobov, rybolov 2/3rozlohy územia zaberajú lesy(najviac v Európe)
-Nerastné suroviny: - ťažba fosfátov výroba umelých hnojív, rudy farebných kovov
-Priemysel: výroba a vývoz papiera, celulózy a nábytku. rozvinuté strojárstvo ( lode, stroje na spracovanie dreva, najnovšie elektronika) hutníctvo textilná výroba.
Litva, Lotyšsko a Estónsko
Majú výhodnú prímorskú polohu. Povrch majú prevažne rovinatý, miestami vystupujú pahorkatiny. Podnebie je mierne s dostatkom zrážok. Rieky sú kratšie, ale vodnaté. (Západná Dvina a Neman.) jazerá, močiare a rašeliniská. Striedajú sa s ostrovčekmi borovicových a listnatých lesov, lúkami a pasienkami. Poľnohospodárstvo pestovanie krmovín, zemiakov, raže, ovsa a ľanu. dôležitejšia je živočíšna výroba - chov dobytka, ošípaných a hydiny, rybolov.
Nerastné suroviny -ťažba rašeliny a v Estónsku horľavé bridlice – tepelné elektrárne, na pobreží Baltského mora sa získava vzácna surovina jantár. Priemysel výrobky s malou spotrebou materiálu, ale vyžaduje kvalifikovanú prácu. niektoré odbory strojárstva (elektrotechnika, elektronika, výroba obrábacích strojov a i.). tradičný potravinársky, textilný a drevospracujúci priemysel
1.Zemský povrch a mapa
-vysvetlite pojem obsah mapy
-porovnajte zložky obsahu mapy a uveďte príklady
-vysvetlite pojem Generalizácia obsahu mapy a príklady demonštrujte na mapách v atlase
Mapa – je zjednodušený, generalizovaný a zmenšený rovinný obraz Zeme. Veda, ktorá sa zaoberá konštrukciou a vývojom máp sa nazýva kartografia. Poskytuje spôsoby zobrazovania pomocou matematických a grafických metód. Mapa je základným vyjadrovacím prostriedkom prostriedkom geografie, zobrazuje svet okolo nás, pomáha nám pri jeho spoznávaní a premene.
Obsah mapy :
-tvorí súhrn všetkých na nej zobrazovaných objektov a javov. Člení sa na topografický a tematický.
TOPOGRAFICKÝ : možno z neho zistiť tvar povrchu krajiny a útvarov, ktoré na ňom ležia. Jeho zložkami sú výškopis a polohopis.
Výškopis zobrazuje vertikálnu členitosť zemského povrchu. Základným prvkom na jeho znázornenie je hodnota nadmorskej výšky bodov povrchu. Meria sa od hladiny mora. Body nad hladinou mora vytvárajú vypuklé tvary zemského povrchu, body pod hladinou mora zasa vhĺbené tvary. Čiary spájajúce miesta s rovnakou kladnou nadm. výškou voláme izohypsy (vrstevnice). Čiary spájajúce miesta s rovnakou zápornou nadm.výškou voláme izobaty (hĺbnice).
-pre výškopis používame výškové body, kóty, šrafovanie a tieňovanie
Polohopis zobrazuje horizontálnu členitosť zemského povrchu. Tvorí ho súbor bodov, značiek a čiar, ktoré zobrazujú sídla, komunikácie, hranice, vodstvo, rastlinstvo, pôdu a pod. Na jeho zobrazovanie používame značky bodové, čiarové a plošné.
-polohopis a výškopis znázorňujú najzákladnejšie skutočnosti a tvoria obsah všeobecnogeografických máp, ktoré sa delia na fyzické a politicko-administratívne
TÉMATICKÝ : tvoria ho body, čiary, areály a dohovorené značky, ktoré znázorňujú tematicky vyčlenenú oblasť informácií o objektoch a javoch na Zemi.
-mapy s týmto obsahom sú špeciálne alebo tématické mapy, podľa obsahu sa delia na fyzickogeograficé (klimatické, geologické,vegetačné), socioekonomické (sídel, obyvateľstva a dopravy) a životného prostredia.
-pomáhajú pochopiť napr. vzťah medzi nadm. výškou a teplotou, podľa nich sa navrhujú najvhodnejšie miesta na výstavbu sídlisk, rekreačných objektov..
Generalizácia obsahu mapy :
Bohatosť obsahu mapy závisí od jej mierky – čím je mierka mapy väčšia, tým je jej obsah bohatší a mapa je podrobnejšia. Pri prechode z mapy väčšej mierky do mapy menšej mierky je potrebné obsah mapy zjednodušovať (vypustiť nepodstatné javy, vybrať predmety, ktoré sú dôležité z hľadiska celkového obsahu mapy). Tento postup nazývame generalizácia obsahu mapy.
2.Regionálna geografia sveta
-charakterizujte EÚ – jej vznik, počet členov a orgány
-v ktorých štátoch sa nepoužíva euromena?
-vymenujte : štáty, ktoré sa stali členmi EU od 1.1.1995 , 1.5.2004, najzápadnejší a najvýchodnejší štát EU
Európska únia – najvýznamnejšia integrácia Európy, jej základom je existenicia spoločného trhu tovaru a služieb, voľný pohyb občanov, pracovnej sily a kapitálu
Ciele EU :
-vytvorenie spoločného trhu – každá oblasť môže rozvíjať tie odvetvia, na ktoré má najlepšie predpoklady
-zlepšenie životných a pracovných podmienok a kvality živ.prostredia, spolupráca v sociálnej oblasti
-jednotná mena , spoločná armáda
-rozširovanie EU o nových členov, pomoc rozvojovým štátom, zachovanie mieru
- jednotná colná a policajná ochrana hraníc
-postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnosti medzi jednotlivými štátmi a regiónmi
Vznik EU :
-Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) vzniklo v Ríme v roku 1952. Zakladajúcimi členmi boli : Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko.
-v roku 1973 boli za členov prijatí Veľká Británia, Dánsko a Írsko, roku 1981 Grécko a roku 1986 Portugalsko a Španielsko.
-v r. 1990 sa zjednocuje Nemecko, v r. 1995 sa pripájajú Fínsko, Švédsko a Rakúsko
-organizáciami, ktoré spájali tieto krajiny boli Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom), Európske spoločenstvo uhlia a ocele (Montánna únia) a Európske združenie voľného obchodu (EZVO)
-tieto 3 organizácie sa zlúčili do Európskeho spoločenstva (ES) a po ratifikácii Maastrichtskej zmluvy v r. 1991 sa ES pretvorilo na Európsku úniu
-1.5.2004 pristupujú Poľsko, Maďarsko, ČR, SR, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus
-január 2007 : Bulharsko, Rumunsko
Orgány EU :
1.Rada ministrov – skladá sa z 27 zástupcov vlád členských štátov. Je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom EU, koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov. Jej sídlom je Brusel.
2. Európska komisia – je iniciatívnym, výkonným a správnym orgánom. Od nej dostávajú jednotlivé orgány EU podnety na svoju prácu. Tvorí ju 25 komisárov, ktorých úlohou je predkladanie návrhov Rade ministrov a dohliadanie na dodržiavanie prijatých dohôd. Jej sídlo je tiež v Bruseli.
3. Európsky parlament – spolurozhoduje o zákonoch, nemôže však zvrátiť rozhodnutia ministerskej rady. Má 785 poslancov volených na 5 rokov (je to jediný volený orgán EU). Sídli v Strasbourgu.
4. Európska rada (summit) – je najvyšší politický orgán EU, ktorý rozhoduje o riešení naliehavých problémov a o najdôležitejších otázkach. Tvorí je 27 prezidentov, resp. premiérov členských štátov EU. Prijíma všetky záväzné normy. Sídlom je Brusel.
5. Európsky súdny dvor – posudzuje rôzne typy žalôb, kontroluje a môže zvrátiť rozhodnutia ostatných inštitúcii EU, ak sú v rozpore s právom únie a poškodzujú občana alebo firmu. Tvorí ho 27 nezávislých sudcov. Ich úlohou je porovnávať právo únie s právom členských štátov, pričom vyššiu platnosť má právo únie. Jeho sídlo je v Luxemburgu.
6. Európsky dvor auditorov – kontroluje narábanie s financiami EU
7. Europol – bojuje proti medzinárodnému zločinu
8. Európska banka pre obnovu a rozvoj
9. Európska investičná banka ....
Štáty, v ktorých sa nepoužíva euromena : VB, Dánsko, Švédsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, ČR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko
Najzápadnejší štát EU : Írsko
Najvýchodnejší štát EU : Cyprus
3. SR
-rozdeľte rieky SR do 3 typov podľa režimu prietoku a veľkosti povodia
-určte tvary ich riečnych sietí a úmoria, ku ktorým patria
-poukážte na možnosti ich využitia
Pomôcky : hydrologická mapa SR
Rieky Slovenska podľa režimu prietoku delíme do 3 typov :
a) vysokohorský typ – najvyššie mesačné prietoky sú v máji a júli, keď sa topí sneh, najnižšie sú v januári a februári (tatranské potoky, Dunaj)
b) stredohorský typ – najviac vody na jar, najnižšie v zime (Kysuca, Orava, Turiec, Váh, Hron)
c) vrchovinovo-nížinný typ – najvyššie prietoky sú v marci, najnižšie koncom leta a začiatkom jesene (Ipeľ, Žitava, Nitra, Slaná, Bodrog)
Našim územím prechádza rozvodie medzi Čiernym a Baltským morom. Do Baltského mora odvádzajú vodu Dunajec a Poprad (4%). Do úmoria Čierneho mora patrí 96% plochy SK a člení sa na 3 povodia : povodie Dunaja, Moravy a Tisy.
Slovenské rieky :
Dunaj – najväčšia stredoeurópska rieka, priteká k nám z Nemecka a Rakúska. Prevažnú časť vody dostáva z Álp. Tvorí hranicu SK s Maďarskom a Rakúskom. Spolu so svojim ramenom Malý Dunaj a dolným tokom Váhu obteká žitný ostrov. Je pre SK dôležitý ako plavebná magistrála spájajúca krajinu s Čiernym a Severným morom, ako zdroj vody pre tretinu zavlažovaných plôch SK a ako trvalý zdroj na výrobu pitnej vody.
Morava – vlieva sa do Dunaja pod Devínom pri Bratislave. Tvorí časť našej hranice s ČR a Rakúskom. Prítoky : Myjava, Rudava, Malina
Váh – najväčšia slovenská rieka, má dve zdrojnice : Biely Váh (pramení pod Kriváňom) a Čierny Váh (pramení pod Kráľovou Hoľou), ktoré sa spájajú pri Kráľovej Lehote. Prítoky: Turiec, Orava, Kysuca, Vlára, Nitra
Nitra – pramení v Malej Fatre (prítok : Žitava)
Hron – pramení pod Kráľovou hoľou (prítoky : Slatina, Sikenica)
Ipeľ – pramení v Slovenskom rudohorí (prítoky : Krtíš, Krupinica)
Tisa – preteká cez naše úzeime v dĺžke 7 km, odvodňuje V Slovensko – naše rieky sa do nej vlievajú na území Maďarska ( Bodrog, Hornád, Slaná, Bodva )
-SR má dve rozvodia : Biele a Malé Karpaty, Javorníky a Tatry, Nízke Tatry, Slov.Rudohorie, Cerova vrchovina
-tvar riečnej siete môže byť vejárovitý, perovitý, asymetrický. U nás hlavne vejárovitý.
-využitie riek : zásobáreň vody, zavlažovanie, výroba el.energie, rekreácia, rybárčenie...
ZADANIE Č. 22
1.
- Rozhodnite, ktorý z diagramov na obrázku predstavuje režim odtoku riek Iravadi a Kongo. Svoje tvrdenie zdôvodnite.
- Určte k akému typu podľa režimu odtoku patria rieky: Rhône, Inn, Volga, Dneper.
- Charakterizujte režim odtoku riek prameniacich v Alpách a riek tečúcich vo Východoslovenskej nížine, odpovede zdôvodnite.
Rieka Kongo je druhou najdlhšou riekou Afriky a treťou najvodnatejšou riekou sveta. Rieka Kongo je na obrázku č. 1, lebo má rovníkový režim odtoku, vyrovnaný vodný stav a množstvo vody po celý rok.
Rieka Iravadi je rieka v Mjanmarsku, v Ázii. Je to najdlhšia rieka v krajine. Patrí jej obrázok č. 2, lebo má monzúnový režim odtoku. Jej vodný stav je premenlivý. Maximum odtoku nadobúda v letných mesiacoch keď sa topí sneh.
2.
- Zdôvodnite postavenie geografie v systéme vied.
- Popíšte 3 základné funkcie geografie a problémy, ktoré rieši súčasná geografia.
Geografia je veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými vedami. Zaraďuje sa medzi vedy o Zemi. Jej objekt je veľmi zložitý a rôznorodý a preto je zložitá aj jej pozícia v systéme vied.
Geografia má 3 základné funkcie:
· Poznávaciu
· Vzdelávaciu
· Praktickú
Poznávacia – Najhlavnejšie je poznanie vzťahov medzi prírodným prostredím a spoločnosťou, v podstate je to dominantný ekologický vzťah.
Vzdelávacia – Funkcia geografie v systéme všeobecného vzdelávania je nezastupiteľná. Učí ľudí geografickému spôsobu myslenia, ktoré sa zakladá na priestorovom ( územnom ) hľadisku a hľadisku syntetickosti, komplexnosti. Bez geografického myslenia sa nemôže účinne uplatňovať myslenie ekologické. Súčasná geografia nielen opisuje fakty a javy, ale ich aj vysvetľuje.
Praktická – Praktický význam geografie je vo významnej účasti na riešení problémov životného, presnejšie krajinného prostredia, teda problémov environmentálnych. Tým sa geografia pridružuje k ekológii. V ostatných desaťročiach sa časť geografického výskumu začala prelínať s časťou ekologického výskumu v rámci tzv. krajinnej ekológie, ktorá nadobúda stále väčší význam. Geografia však stále pretrváva v povedomí väčšiny ľudí len ako veda poskytujúca rôzne informácie rôznych krajinách.
3.
- Z nasledujúcich štátov vyberte tie v ktorých sa v súčasnosti na tvorbe HDP výraznou mierou podieľajú príjmy z cestovného ruchu: Belgicko, Španielsko, Bulharsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko.
- Štáty zaraďte do skupín podľa prevládajúceho cestovného ruchu: horský, prímorský, kultúrno-historický.n š g rak
Horský cestovný ruch prevláda v Nemecku a Rakúsku, pretože majú najviac navštevované pohoria v Európe. V Nemecku je najnavštevovanejšie napr. mesto a lyžiarske stredisko Germisch – Partenkirchen a v Rakúsku napr. mesto vo vysokých horách Innsbruck.
Ďalší obrovský prínos pre krajiny sú ich prímorské oblasti.
Patria do Stredomoria a preto majú vhodnú klímu a podnebie, dopravnú dostupnosť a krásne pláže.
V Španielsku je najobľúbenejšia Costa Brava, v Bulharsku Čierne more a v Grécku Portugalské more.
Portugalsko a Írsko patria k Atlantickému oceánu. Ich prímorský výnos je tiež prosperujúci. V Írsku však menší ako v Portugalsku, kvôli počasiu.
Kultúrno-historický cestovný ruch je v Belgicku a Fínsku. Belgicko je dobre známe svojim výtvarným umením a architektúrou a vo Fínsku sa nachádza Námorná pevnosť Suomenlinna.
Fínsko je tiež známe pre Severný Polárny kruh, za ktorým leží pätina územia.
dG�o T@�oluje narábanie s financiami EU
7. Europol – bojuje proti medzinárodnému zločinu
8. Európska banka pre obnovu a rozvoj
9. Európska investičná banka ....
Štáty, v ktorých sa nepoužíva euromena : VB, Dánsko, Švédsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, ČR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko
Najzápadnejší štát EU : Írsko
Najvýchodnejší štát EU : Cyprus
3. SR
-rozdeľte rieky SR do 3 typov podľa režimu prietoku a veľkosti povodia
-určte tvary ich riečnych sietí a úmoria, ku ktorým patria
-poukážte na možnosti ich využitia
Pomôcky : hydrologická mapa SR
Rieky Slovenska podľa režimu prietoku delíme do 3 typov :
a) vysokohorský typ – najvyššie mesačné prietoky sú v máji a júli, keď sa topí sneh, najnižšie sú v januári a februári (tatranské potoky, Dunaj)
b) stredohorský typ – najviac vody na jar, najnižšie v zime (Kysuca, Orava, Turiec, Váh, Hron)
c) vrchovinovo-nížinný typ – najvyššie prietoky sú v marci, najnižšie koncom leta a začiatkom jesene (Ipeľ, Žitava, Nitra, Slaná, Bodrog)
Našim územím prechádza rozvodie medzi Čiernym a Baltským morom. Do Baltského mora odvádzajú vodu Dunajec a Poprad (4%). Do úmoria Čierneho mora patrí 96% plochy SK a člení sa na 3 povodia : povodie Dunaja, Moravy a Tisy.
Slovenské rieky :
Dunaj – najväčšia stredoeurópska rieka, priteká k nám z Nemecka a Rakúska. Prevažnú časť vody dostáva z Álp. Tvorí hranicu SK s Maďarskom a Rakúskom. Spolu so svojim ramenom Malý Dunaj a dolným tokom Váhu obteká žitný ostrov. Je pre SK dôležitý ako plavebná magistrála spájajúca krajinu s Čiernym a Severným morom, ako zdroj vody pre tretinu zavlažovaných plôch SK a ako trvalý zdroj na výrobu pitnej vody.
Morava – vlieva sa do Dunaja pod Devínom pri Bratislave. Tvorí časť našej hranice s ČR a Rakúskom. Prítoky : Myjava, Rudava, Malina
Váh – najväčšia slovenská rieka, má dve zdrojnice : Biely Váh (pramení pod Kriváňom) a Čierny Váh (pramení pod Kráľovou Hoľou), ktoré sa spájajú pri Kráľovej Lehote. Prítoky: Turiec, Orava, Kysuca, Vlára, Nitra
Nitra – pramení v Malej Fatre (prítok : Žitava)
Hron – pramení pod Kráľovou hoľou (prítoky : Slatina, Sikenica)
Ipeľ – pramení v Slovenskom rudohorí (prítoky : Krtíš, Krupinica)
Tisa – preteká cez naše úzeime v dĺžke 7 km, odvodňuje V Slovensko – naše rieky sa do nej vlievajú na území Maďarska ( Bodrog, Hornád, Slaná, Bodva )
-SR má dve rozvodia : Biele a Malé Karpaty, Javorníky a Tatry, Nízke Tatry, Slov.Rudohorie, Cerova vrchovina
-tvar riečnej siete môže byť vejárovitý, perovitý, asymetrický. U nás hlavne vejárovitý.
-využitie riek : zásobáreň vody, zavlažovanie, výroba el.energie, rekreácia, rybárčenie...
24. ZADANIE
1. FYZIKALNO-GEOGRAFICKÉ KOMPLEXY
· Z uvedených geografických pojmov a názvov vytvorte skupiny tak, aby navzájom logicky súviseli: černozeme, ekvatoriálne podnebné pásmo, prepelica, Grécko, chlebovník, subarktické pásmo, kakaovník, Maďarsko, gepard, tundrové pôdy, subekvatoriálne pásmo, Kamerun, gaštanové pôdy, lišajník, topoľ, červené pôdy, opica, Špicbergy, mierne pásmo, Chameleón.
Svoje odpovede zdôvodnite.
· Pomôcky: Fyzickogeografická mapa
subarktické pásmo: lišajník, tundrové pôdy, Špicbergy
mierne pásmo: černozeme, prepelica, Maďarsko, gaštanové pôdy, topoľ
subekvatoriálne pásmo: Grécko, gepard, červené pôdy
ekvatoriálne pásmo: chlebovník, kakao, Kamerun, opica, chameleón
Charakteristika:
EKVATORIÁLNE PODNEBNÉ PÁSMO –pásmo rovníkového podnebia, celý rok prevláda ekvatoriálna vzduchová hmota, zrážky: ročne: 1000-3000mm
SUBEKVATORIÁLNE PÁSMO - pásmo rovníkových monzúnov, v lete obdobie dažďov, v zime obdobie sucha,
MIERNE PÁSMO – po celý rok je tu polárny vzduch, cyklonálna činnosť, teplá a veľmi vlhká zima, chladné a vlhké leto, zrážky sú počas roka rovnomerné
SUBARKTICKÉ PODNEBNÉ PÁSMO – v zime arktický vzduch, studená a dlhá zima, leto krátke a teplé, teplotné rozdiely počas roka, málo zrážok.
2. OBYVATEĽSTVO
Rozmiestnenie obyvateľstva na Zemi je veľmi nerovnomerné. Prejavuje sa to medzi kontinentmi – Eurázia(75%), Afrika(11%), Južná Amerika(8%), Severná Amerika(5%), Austrália a Oceánia(1%), vnútri kontinentov, medzi jednotlivými štátmi i v rámci menších oblastí.
Obyvateľstvom osídlená časť Zeme sa nazýva ekumena.
· Charakterizujte tri etapy rastu obyvateľstva.
1. NEOLITICKÁ REVOLÚCIA
– Prechod ľudstva od zberu a lovu k poľnohospodárstvu ( 6.-7. tisícročie pnl.)
– zvýšenie počtu potravín
2. PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA
- Šírenie industrializácie zo Z Európy do iných častí Európy a na iné kontinenty
- 18. storočie
- ovplyvnila rozmiestenie, zaľudňovali sa hlavne mestské časti
3. DEMOGRAFICKÁ REVOLÚCIA
-hospodársky a sociálny rozvoj
– 1. fáza: malý prírastok obyvateľstva
– 2. fáza: vysoká pôrodnosť, znižujúca sa úmrtnosť, predlžovanie života
– 3. fáza: pôrodnosť a úmrtnosť sa vyrovnáva na nízkych hodnotách
– 4. fáza: nízky prírastok niekedy prechádza do úbytku
-vo vyspelých krajinách prebehla táto revolúcia v súvislosti s priemyselnou revolúciou, rozvojom vedy a zdravotníctva
· Uveďte 4 hlavné zoskupenia obyvateľov sveta, odpovede zdôvodnite.
4 hlavné zoskupenia obyvateľov sveta:
1. Východná a JV Ázia ( Čína, Kórejský polostrov, Honšú)
2. Južná Ázia ( India, Bangladéš)
3. Priemyselné štáty západnej Európy ( Benelux, stredoanglická oblasť, Parížska panva, Nemecko)
4. SV USA a JV Kanady( najpriemyselnejšia oblasť Am, prisťahovaletstvo z Európy)
V dvoch ázijských zoskupeniach obyvateľstva vo V a J Ázii žije takmer polovica ľudstva. Obyvateľstvo sa sústreďuje najmä v riečnych dolinách, deltách a na pobrežných nížinách.
Európa a V pobrežie S Ameriky sa vyznačujú vysokou urbanizáciou, ¾ obyvateľstva žije v mestách, kde je priemysel.
5. Kalifornia
6. V pobrežia Brazílie,
7. Dolný tok rieky Níl + delta rieky
8. JV Austrálie
· Na základe prírodných podmienok poukážte na zaľudňovanie oblastí sveta.
· Pomôcky: Mapa obyvateľstva sveta
Ľudia sa osídľovali územia podľa toho, aké tam boli prírodné podmienky. Dôležitá je nadmorská výška, prístup k vode, teplota ovzdušia, neskôr ich zaujímala kvalita pôdy, množstvo zrážok, orientácia kopca v vzhľadom na svetové strany, množstvo nerastných surovín.
3. ZÁKLADY KARTOGRAFIE
Kartografia je veda, ktorá sa zaoberá konštrukciou, obsahom, používaním a vývojom máp. Mapa je zjednodušený, generalizovaný a zmenšený rovinný obraz Zeme (premietnutý do roviny).
· Zdôvodnite rozdelenie máp podľa obsahu.
Rozdelenie máp podľa obsahu:
1. Mapy s topografickým obsahom:
- znázorňujú navzájom vyvážené prírodné a spoločenské javy
a) Podrobné mapy: veľkosť mierok do 1.5000 ( katastrálne mapy, kt. znázorňujú vlastníctvo pozemkov
b) Topografické mapy: presné mapy veľkých a stredných mierok od 1:10 000 1:500 000 ( úradné mapy pre potrebu štátu a armády
c) Všeobecné geografické mapy : prehľadné mapy prevažne malej mierky, ktoré znázorňujú veľké územné celky, tvoria hlavnú súčasť atlasov sveta
2. Tématické mapy:
- najpočetnejšia skupina máp, topografický obsah je zredukovaný, hlavnú náplň máp tvorí tématický obsah
a) Mapy prírodných javov : fyzicko-geografické, geologické, meteorologické, hydrologické)
b) Mapy spoločenských javov: ekonomicko-geografické, cestné, železničné, mapy obyvateľstva
c) Ostatné tématické mapy: mapy životného prostredia, turistické, dejepisné
· Vypočítajte: Priama vzdialenosť dvoch miest meria v skutočnosti
Príklad: A→B ….....................
na mape …................
mierka........................?
….............................................................
480 000:19,2 = 25 000
Mierka je 1: 25 000 .
· Na mape s mierkou 1 : 500 000 majú dve miesta A a B priamu vzdialenosť
· Určte: a) mierku mapy b) vzdialenosť daných miest v skutočnosti
Mierka mapy...............1:500 000
A→B ….........................46mm
Iná mierka …................11,5 cm
b) 500 000x 4,6= 2 300 000 cm=23km
a) A-B=23 km =
na mape =
Aká je mierka? 2 300 000: 11,5= 200 000
Mierka je 1:200 000.
· Pomôcky: mapy rôzneho obsahu