Love to hate (5)
„Harry nevidel si Emily? Nemôžem ju nájsť.“ nevinne sa na mňa pozerala a pritom držala Nialla za ruku.
„No..“ odmlčal som sa. „S plačom sa rozbehla s domu.“ Sklopil som zrak k zemi.
„Čo si jej urobil?“ zvýšila hlas a s vraždiacim pohľadom ma doslova vraždila.
„J-ja nič, prisahám že som sa jej ani nedotkol.“ rozklepane som jej odpovedal na otázku.
„No len aby.“ posledný krát skríkla a spolu s Niallom sa očividne rozbehli ju hľadať. Len tak som stál v strede obrovskej záhrady a rozmýšľal nad mojím bezcenným životom, ktorým riadim len behaním po kluboch a očumovaním polonahých teda nahých dievčat.
Pohľad Emily
So slzami v očiach som utekala cez celý Londýn až kým som neprišla domov. S kabelky som vytiahla kľúče od domu, strčila ich do zámky od dverí a uplakaná prekročila prach domu. Hneď som si to namierila do izby kde som sa tak silno hodila na posteľ že som až zacítila miernu bolesť na bruchu. Hlavu som zaborila do voňavých vankúšov a stále neprestávala plakať. Asi po desiatich minútach so zaspala ale neskôr som sa opäť zobudila na známi hlas teda hlasy. Rozospato som si pretrela oči, ktoré znova prekrývala moja rozmazaná špirála, unavene si sadla na posteľ, porozhliadala sa po izbe a s patrila dve známe postavy.
„Preboha Emily si v poriadku?“ vrhla sa na mňa jedna z nich. No jasné, celá Amy.
„Jasné, som v poriadku.“ odvetila som a hlavu opäť zaborila do vankúšov.
„Nechám vás tu samé.“ pokojne povedal Niall a hneď v tom odišiel s izby. Vystrašená Amy si sadla vedľa mňa na posteľ a rukou pri začala prechádzať po ramene.
„Odchádzam.“ šepla som s plačom a hneď na to si aj slzy utrela s tváre. Amy vyvalila na mňa oči ako keby videla nejaké zjavenie.
„Č-čo?“ vykoktala.
„Musím popremýšľať o mojom živote.“ znovu som šepla.
„A-ale..“ odmlčala sa. „..kam by si šla?“ dopovedala a bolo vidno ako sa jej s oči valili obrovské slzy, ktoré dopadali na jej odhalené nohy.
„Pôjdem za sestrou do Írska.“ Postavila som sa s postele, namierila si to ku skrini, z nej vytiahla obrovské kufre a začala sa baliť.
„Nemôžeš odísť.“ s plačom si prisadla tesne vedľa mňa a stisla si ma do obrovského objatia, ktoré som teraz tak veľmi potrebovala.
„Ale ja musím..“ šepla som jej do ucha a na oplátku si ju stisla do objatia ja. Musím vypadnúť! Samozrejme že my bude Amy a chalani chýbať ale proste musím niečo urobiť so svojím bezcenným životom, ktorý každú chvíľu upadá do neznáma.