2. kapitola
Zmätene som sa prechádzala po izbe a v rukách som žmolila strieborný prívesok. Pred dvomi rokmi sme si ja, Brian, Lauren a Rose dali darček, ktorá nás mal navždy spojiť. Ja som ich všetky kúpila a bolo to celé môj nápad. Prívesky v tvare puzzle, ktoré do seba dokonale zapadli, keď sme ich k sebe priložili. Bol to darček a teraz mi ho Rose aj s listom vrátila späť. Na štyroch príveskoch boli slová. Ja som mala Amigos Para Siempre, Brian Friends Forever, Lauren Amis Pour Toujours a Rose Amici Per Sempre. Každý z nás sa aktívne učil cudzí jazyk. Španielčina, angličtina, francúzština a taliančina. Brianov a Laurenin prívesok boli už pod zemou, pochované s nimi. Ja som okolo krku stále nosila kúsok puzzle so španielskym nápisom a teraz som v rukách držala aj Rosine Amici Per Sempre.
Neveriacky som pokrútila hlavou. Dohodli sme sa, že ho nikdy nedáme dole. Aj keď sa Lauren s Brianom škaredo pohádali a týždne odmietali byť v prítomnosti toho druhého, aj keď som Brianovi škaredo vykričala samé zlé veci a vyzeralo to na koniec nášho priateľstva, dokonca ani keď sa Rose a Brian rozišli, ani vtedy sme si prívesky z krku dole nedali. Vždy boli pre nás symbolom priateľstva silnejšieho ako čokoľvek iné. Aj rôzne nápisy na príveskoch ukazovali, ako sa štyria rozdielni ľudia stali najlepšími priateľmi. Ako sme našli jeden druhého.
Zastala som a zahľadela som sa na nočný stolík. Jedna veľká fotografia stála uprostred a pred ňou stála nezapálená sviečka. Obzrela som sa a hľadala som zápalky. Vytiahla som jednu zo škatuľky a škrtla som ňou. Plamienok na nej sa veselo roztancoval a ja som ho priložila ku knôtu. Sviečka zahorela jasným svetlom a ožiarila povrch skleného fotorámu. Zahľadela som sa na fotografiu a mimovoľne som stisla prívesok. Spomenula som si na tie štyri krásne týždne, ktoré sa tak tragicky skončili.
Dohoda našej partie znela, že spolu všetci navštívime 4 krajiny aby sme si vyskúšali jazyky. Prvé na rade bolo Anglicko a Brianov týždeň bol úžasný. Chodili sme po pamiatkach, ale aj po zábave. Big Ben, parlament, Stonehange. Posledný deň sme šli nakupovať, do kaviarne a potom mal jednu aktivitu vybrať Brian. A tak sme hrali paintball. Neskutočne sme sa nasmiali, keď sme nakoniec všetci od farby odišli do hotela pobaliť sa. Na druhý deň sme odlietali.
Francúzsko. To bol Laurenin týždeň. Previedla nás po všetkým najvýznamnejších miestach v Paríži, ubytovala nás v Hoteli Nicholasa Flamela. Ukázala nám katedrálu Notr Dame a navštívili sme aj baziliku Sacré-Couer. Vystúpili sme na Eiffelovku a kochali sa výhľadom z nej. Ako poslednú aktivitu Lauren vymyslela niečo, čoho sme sa obávali. Všetci z nás už čítali sériu od Michaela Scotta Tajomstvá nesmrteľného alchymistu Nicholasa Flamela a všetkým nám ten príbeh uchvátil. Preto sme sa posledný deň vrátili ku katedrále Notr Dame a na pravé poludnie (čo nebolo o dvanástej ale o jednej hodine a štyridsiatej deviatej minúte) sme si všetci štyria stali do kruhu, zvaného Point Zero alebo bod nula, presne ako v tej knihe. Samozrejme, že sa nič nestalo, no všetci sme cítili brnenie v zátylku, aj keď sme vedeli. Že to bola len naša nervozita. Na druhý deň sme vyrazili preč a polovica našich skvelých prázdnin už bola za nami.
Ešte v ten deň sme dorazili do španielskej Barcelony a začal sa môj týždeň. Povodila som ich po celom meste, kúpali sme sa v mori, chodili sme po turistických trasách a po kopcoch, dokonca sme boli aj v toreadorskej aréne. Užili sme si kopec zábavy. Ako poslednú aktivitu som vybrala výlet do mesta Elche. Vzdialené, no krásne miesto bolo mojím lákadlom. Chcela som ich zobrať do palmového hája El Palmeral, kde bola najväčšia výsadba paliem v Európe. Park bol krásny a výlet sa vydaril, aj keď sme veľmi veľa cestovali. Na druhý deň nasledovala naša posledná zastávka a náš posledný krásny týždeň.
Taliansko a Rím s Rose bola naša posledná šanca na neviazanú zábavu. Videli sme Koloseum, samozrejme, navštívili sme Vatikán a Baziliku sv. Petra. Precestovali sme asi všetko, čo sa v Ríme dá, videli sme všetky kostoly, ktoré Dan Brown spomenul vo svojej knihe Anjeli a démoni. V jeden deň sme dokonca navštívili Florenciu a aj Volterru opäť kvôli tomu, že sme ju poznali z kníh. Posledný deň štvortýždňovej dovolenky sme si chceli užiť. Navštívili sme malý obchodík kde sme dali spraviť koláž zo štyroch fotiek z týchto štyroch krajín. Na všetkých sme boli my štyria. Jedna pred Stonehange, ďalšia na Point Zero pred slávnou katedrálou, fotka z arény toreadorov a tiež jedna z Volterry. Spravili nám krásnu koláž s maličkým nápisom Spomienky: Memories...Souvenirs...Recuerdos...Ricordi. Koláže v sklených rámoch vyzerali krásne. Potom Rose vybrala program. Šli sme do nákupného centra. Večer sa tam konala karaoke šou a Rose nás prihlásila a...
A tam sa všetko skončilo. Domov sme sa vrátili len ja a Rose. Doma za ten čas stihli nájsť posledné vôle našich priateľov, hoci to bolo veľmi zvláštne, lebo obaja boli veľmi mladí. Lauren si priala byť pochovaná na francúzskej pláži. Jej rodina tam mala vzdialených príbuzných takže pohreb sa dal ľahko vybaviť. A Brian sa tiež chcel nechať pochovať v Anglicku, dokonca mal kúpené aj miesto. Bola to veľká záhada no pri tejto tragédií sa nad tým nikto nezamýšľal.
Brianov pohreb bol posledné miesto, kde som Rose videla. Bola zdrvená, no myslela som si, že je na tom rovnako ako ja. Nevedela som, že sa za to všetko obviňuje.
Zavrtela som hlavou a vstala som z kresla. Musím ísť za Rose. Schmatla som kľúče od auta a vybehla som z izby. Sviečka, ktorú som zapálila za mojich priateľov, horela ďalej a ľudia, ktorých som najviac milovala, sa usmievali do prázdnej miestnosti.
Komentáre
Prehľad komentárov
som rada že aspoň niekto moju snahu ocení :D ďakujem :) tretia a pri troche šťastia aj štvrtá pribudne už tento víkend
Čiwa...
(Rose, 10. 12. 2010 20:45)hmm... PREKRÁSNE!!!!:D to bolo úplne geniálne, ako si opísala tie výlety...ako si to dokázala vymaslieť? aktícne 4 jazyky?.... 4 týždne?.....dokonalé... strašne sa teším na ďalšiu.
Nuž...
(Autorka, 10. 12. 2010 20:50)