NEDBANLIVOSŤ
13. 4. 2013
N E D B A N L I V O S Ť.
( autorka krimipoviedky: Alena Alda Balgová )
Skoro ráno Ondrejova manželka nahlásila na tiesňovej linke polície, že po návrate z obchodu našla svojho manžela zavraždeného na posteli. Krátko na to bola na miesto činu vyslaná hliadka a tím vyšetrovateľov.
V zásuvke nachádzajúcej sa v spálni rodinného domu našli striekačky na inzulín. Pravdepodobne obeť, alebo jeho manželka Zdena trpí diabetom. Telo Ondreja našli ležať na posteli, v ruke držal porcelánovú sošku anjela, ktorému chýbal kúsok krídla a práve v mieste jeho zlomu bolo zreteľne vidieť stopy krvi.
Patológ, ktorý obyčajne prehliada obete trestných činov absolvoval práve v tomto týždni seminár a zastupoval ho jeho mladší kolega, ktorého prijali pred mesiacom. Prišiel hneď po zavolaní a začal s obhliadkou tela. Netrvalo to možno ani tri minúty, keď ticho v miestnosti prerušil jeho hlas.
„Za pravdepodobnú príčinu smrti považujem rany, ktoré obeť utrpela po celom tele.“
„Veľmi zvláštne konštatovanie,“ poznamenal Krajmer a neveriacky pokrútil hlavou.
„Počkám si na vaše uzávery až po vykonaní pitvy,“ dopredu ukončil patológove unáhlené a nepodložené hlasné uvažovanie.
„S najväčšou pravdepodobnosťou sa anjelom snažil brániť a podľa všetkého môže ísť o krv útočníka. Všetko dôkladne prezrite. Niekde sa tu môže nachádzať vražedná zbraň,“pokračoval v zaisťovaní dôkazov.
Po označení miesta na ktorom obeť ležala a zabezpečení dôkazových materiálov naložili telo do auta, aby mohlo byť prevezené na pitvu. Pokračovali v snímaní odtlačkov, keď tu odrazu ticho opäť prerušilo tentoraz náhle zazvonenie mobilu. Volal patológ s trochu preľaknutým hlasom a zdalo sa, že ho niečo skutočne veľmi vyplašilo.
“Krajmer? Ste to vy, Krajmer?“
„Áno, som to ja. Dúfam, že ste v poriadku, nerád by som prišiel o najlepšieho patológa,“ povedal s trochou irónie v hlase.
„Čo vás tak vystrašilo? Hovorte.“
„Krajmer, chcem vám len oznámiť, že ho máme,“ nahlas sa nadýchol a povedal mu, že zatiaľ nevie ako k tomu mohlo dôjsť, ale obeť vraždy pred niekoľkými minútami zázračne ožila.
„Ďakujem za informáciu, hneď ako to tu dokončím zavolám vám. Odvezte ho čo najrýchlejšie do najbližšej nemocnice, potom sa tam zastavím. Dúfam, že dovtedy zistíte čo sa vlastne stalo. Som veľmi zvedavý na vašu správu z obhliadky tela.“
To bol prvý pozitívny telefonát v tomto prípade, ale ani táto skutočnosť nezabránila tomu, aby bol z miesta činu odobratý dôkazový materiál. Všetko nasvedčovalo tomu, že mohlo ísť o lúpežné prepadnutie, keďže aj vonkajšie dvere javili známky násilného vniknutia.
Po návrate na oddelenie dal všetky dôkazy spracovať. Najviac ho zaujímalo či krv, ktorá sa našla na soške patrí niekomu, koho majú uloženého v databáze a následne sa odobral do vyšetrovacej miestnosti, kde už čakala manželka obete.
„Nech sa páči, posaďte sa. Predvolali sme si vás, nakoľko si musíme objasniť pár informácii, ktoré vyplávali na povrch pri vyšetrovaní vlámania sa do vášho domu a napadnutí vášho manžela.“
„Čo si teraz sama počnem?“ začala plakať a len ťažko zaregistrovala to, čo sa jej snažil povedať, že jej manžel útok prežil. Keď si uvedomila vety, ktoré počula ostala veľmi prekvapená a jej pohľad prezrádzal, akoby ostala skôr sklamaná, ako šťastná že žije.
Zdalo sa, že vie oveľa viac ako povedala pri ich prvom rozhovore, keď oznamovala nájdenie tela a snaží sa pred nimi niečo skrývať. Znervóznela.
Jeho pohľadu neunikla rana, ktorú ukrývala pod širokým rukávom šifónovej blúzky a ktorú si
všimol, keď priložila ruky k tvári. Medzitým mu priniesli výsledky rozborov krvi, ktorá sa našla na soške anjela, rovnako tak aj rozbor krvi jej manžela. V jeho krvi nenašli stopy žiadnych sedatív, jediné čo sa potvrdilo bolo, že trpel diabetom, takže nájdený inzulín patril jemu.
Oveľa zaujímavejšie na neho zapôsobili výsledky krvi neznámeho. V tomto čase už nebol neznámym, keďže jeho záznam našli vo svojej databáze. Hneď vydal príkaz na jeho predvolanie.
„Pani Zdena, potrebujem vzorku vašej krvi.“
„Zoberte si koľko potrebujete, ak vám to pomôže, nemám čo skrývať.“
Po odobratí krvi privolaným lekárom ju odniesol do laboratória na rýchlu expertízu a keďže presne vedeli čo hľadajú, čakanie na výsledky netrvalo dlho.
„Môžete mi povedať, či ste v poslednom období mala s manželom intímny pomer?“
„Prepáčte, ale čo vás má čo zaujímať, či som so svojim mužom spávala, alebo nie?“ ohradila sa voči tejto otázke, ale opätovne bola vyzvaná, aby na ňu odpovedala.
„Nie, nespávala som s ním už dobré štyri mesiace. Stačí vám moja odpoveď?“ podráždene odpovedala.
„Čo vám hovorí meno Ignác Mucha?“
„Toho muža vôbec nepoznám,“ odpovedala nie práve presvedčivo.
„Za chvíľu sa dozviem, či mi hovoríte pravdu.“
Dala by ruku do ohňa za to, že Ignác neprezradí, že sa spolu poznajú a nenájdu žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o opaku. Netrvalo dlho a predviedli ho na stanicu. Krajmer na chvíľu opustil vypočúvaciu miestnosť v ktorej bola Zdena a prenechal ju svojim kolegom. Bol zvedavý na výpoveď Ignáca.
Na základe podozrenia zo spáchania trestného činu mu bola pred vypočúvaním odobratá vzorka DNA ktorá neskôr potvrdila, že krv na soške patrila jemu. Poslednú záchranu videl v tom, že obvinenie z lúpežného prepadnutia ako aj všetky ostatné, ktoré by mu chceli prišiť hodí na manželku obete. Krajmera napadlo, že ho skôr zlomí, keď mu oznámi, že Zdena vypovedala v jeho neprospech.
„Tú ženskú som v živote nevidel a vôbec ju nepoznám. Do toho domu som šiel za účelom lúpeže, ale žiadny muž sa tam v tom čase nenachádzal. To ona všetko narafičila ako vraždu keď zistila, že sú vykradnutí. Zabila ho a chce to hodiť na mňa. Prisahám, som nevinný.“
„V poriadku, ale ako mi potom môžete vysvetliť to, že viete, že sme v dome našli obeť, keď hovoríte, že tam okrem vás nikto nebol? Ako mi môžete vysvetliť, že vaša krv sa nachádzala na soške, ktorú mala obeť v ruke v čase, keď sme tam prišli?“
Nezmohol sa na slovo, len sklonil hlavu a pozeral na podlahu.
„Toto nie sú jediné dôkazy, ktoré proti vám máme a verte, že nebudete obžalovaný iba z lúpežného prepadnutia a ublíženia na zdraví.“
Ignáca jeho odpoveď a otázky zaskočili, pretože si pri vypovedaní vôbec neuvedomoval, že svojou výpoveďou vlastne potvrdil svoju vinu. Všetko mu to došlo až teraz.
„Odveďte ho.“
Napadlo ho, že zavolá do nemocnice, ako je na tom Ondrej. Bol zvedavý čo sa mohlo stať, keď ho patológ označil za mŕtveho a neprebehlo veľa času a on sa akoby zázrakom prebral. Nechcelo sa mu čakať až na vysvetlenie v jeho správe, tak požiadal lekára o objasnenie tohto prípadu. Pravdepodobným vysvetlením podľa neho bolo to, že pacient nedostal po aplikácii inzulínu do tela dostatočný príjem potravín, čo mohlo v jeho organizme vyvolať hypoglykemickú kómu.
Krajmer sa vrátil do vyšetrovacej miestnosti, kde bola vypočúvaná Zdena. Držal v rukách výsledky z rozborov krvi, ktorá bola odobratá na mieste činu aj krvi, ktorá bola odobratá jej. Potreboval poznať ešte jej variantu, ktorú sa bude snažiť použiť na svoju obhajobu, ale už teraz vedel, že spolu s Ignácom tvorili tím.
„Hovorila ste mi, že Ignáca vôbec nepoznáte, ale na celej veci ma zaráža jedna vec. Ako môžete tvrdiť, že neviete o koho sa jedná, keď podľa výsledkov krvi ste nakazená rovnakým kmeňom baktérii, ktoré spôsobujú pohlavnú chorobu akou trpí on, konkrétne kvapavkou?“
Povedal jej to nezaobalene a z toho čo práve počula sa celá roztriasla.
„To bude nejaký omyl. Ja mám kvapavku? To som sa musela nakaziť od svojho muža. Vraj mal
pod chvíľou inú ženu. Aj preto som s ním prestala spať,“ hľadala v sebe výhovorky, ale vedela, že sú úplne zbytočné a že tento stav si privodila sama svojou neopatrnosťou a nedbanlivým chovaním Ignáca.
„Ako dlho sa poznáte?“
„Asi tak štyri mesiace,“odpovedala, ale hneď sa zháčila, lebo si uvedomila, že svojim spôsobom priznala spolupáchateľstvo napomáhaním pri vlámaní aj pokuse o vraždu a výsledky jej krvi potvrdili to, že ho spoznala dlhší čas pred spáchaním trestného činu.
„Jediný rozdiel medzi vami je v tom, že Ignác bude okrem týchto trestných činov obvinený aj z prečinu ohrozovania pohlavnou chorobou.
Zatiaľ neviem čo vás viedlo k tomu, aby ste sa zbavila svojho manžela, ale s určitosťou viem to, že ho zachránilo, že ste s ním nespávala, nakoľko sa u Ignáca už pred časom okrem iného potvrdila aj pozitivita na HIV. Pokladám si za povinnosť informovať vás o tom, aj keď vás mal na túto skutočnosť upozorniť v prvom rade váš sexuálny partner.“
„Ja ho zabijeéém,“ začala jačať ako zmyslov zbavená. Keď sa im ju podarilo ukľudniť, dali jej podpísať výpoveď a odviedli ju do cely predbežného zadržania.
„Niekedy človeka dokáže zachrániť pred istou smrťou skutočnosť, že nestrieda partnerov, alebo jednoducho ako v tomto prípade dobre načasovaná abstinencia hormónov šťastia,“ poznamenal Krajmer a pobral sa domov do postele, v ktorej mu nič podobné nehrozí.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.