UTRPENIE
13. 4. 2013
U T R P E N I E.
( autorka krimipoviedky : Alena Alda Balgová )
Vyšetrovateľovi Krajmerovi ostal v dnešný deň po zadelení úloh k vyriešeniu prípad, ktorý sa odohral v tichej ulici, v ktorej panoval po celý čas kľudný a na prvý pohľad bezpečný život.
Vošiel do domu, kde na neho už čakal kolega, ktorý bol k prípadu zavolaný ako prvý, kvôli odobratiu vzoriek a zabezpečeniu prvotných dôkazových materiálov z miesta činu.
Na zemi v kaluži krvi ležalo telo muža, ktorého silueta bola obkreslená kriedou, aby bolo možné po odvezení tela a po dôkladnejšom preskúmaní miesta činu určiť podľa jej polohy, čo sa tu vlastne odohralo.
Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že sa jedná o vraždu, keďže obeť mala v hrudníku dve bodné rany a jedna bola vedená pozdĺž ramena. Na dverách neboli viditeľné stopy násilného vniknutia.
Vražedná zbraň sa na mieste činu nenašla a privolaný patológ určil po obhliadke čas úmrtia na tretiu hodinu ráno. Teraz bolo deväť hodín dopoludnia, takže od predpokladanej doby vraždy ubehlo približne šesť hodín.
„Kto ohlásil nájdenie tela?“ opýtal sa Krajmer svojho kolegu, ktorý prišiel k prípadu o niečo skôr ako on.
Ukázal rukou na ženu, ktorá sedela na gauči a so slzami v očiach sa triasla na celom tele. Nechcela odísť z domu von, želala si, aby mohla počkať v dome kým neodvezú telo. Oči mala opuchnuté od plaču, ale nemohol si nevšimnúť zvláštny výraz, akým sa pozerala na zavraždeného. Pravú ruku mala od krvi a rovnako tak župan na pravej strane v blízkosti vrecka. Prisadol si k nej a chvíľu ju len pozoroval. Predstavil sa a to isté očakával od nej.
„Moje meno je Krajmer a som poverený vyšetrovaním tohto prípadu.V akom vzťahu ste k obeti?“ „Volám sa Dana a som Dominikova manželka.“
Tvár si prikryla dlaňami a náhle sa rozplakala. Chvíľami sa zdalo, že pochybuje o tom, že ide o jej muža, čo bolo v tejto situácii pochopiteľné.
„Je mi ľúto, čo sa stalo vášmu manželovi, ale musíme vás odviesť na stanicu za účelom vypočutia. Toto je teraz miesto činu a musíme ho zaistiť. Odveďte ju.“
V dome sa im podarilo zaistiť množstvo materiálu, ktorý bolo potrebné spracovať. Krajmer sa ešte nejaký čas obzeral po dome, zapisoval si čo videl a robil fotografie z miesta činu. V kúpeľni našiel vo vani vankúš a paplón čo ho prekvapilo, lebo to vyzeralo tak, akoby tam niekto prespával. Na polici v obývačke si všimol fotografie manželov, na ktorých boli zábery pravdepodobne z letnej dovolenky.
Nebohý Dominik na nich nepôsobil ako svalovec, dalo by sa povedať, ža mal postavu priemerne vyšportovaného muža. Ešte raz prezrel vchodové dvere, ale ako už bolo uvedené do spisu nejavili známky násilného vniknutia.
Po zaistení všetkých dostupných dôkazov absolvoval ešte pár návštev u susedov a následne sa odobral za patológom, aby zistil, či už skončila pitva a ukázala sa skutočná príčina smrti. Pri obhliadke lekár zistil, že príčinou smrti bola bodná rana do pravej srdcovej komory. Druhá rana do hrude a tá ktorú utŕžil na ramene nasledovala až po nej.
Na stanici už čakala Dana pripravená na vypočutie. Odviedli ju do miestnosti slúžiacej k tomuto účelu a samotné vypočúvanie sa mohlo začať.
„Nevšimla ste si nič, čo by dopomohlo k objasneniu prípadu? Podľa všetkého ste bola po celý čas doma. Nepočula ste okolo tretej hodiny ráno nič podozrivé? Nejakú hádku, buchnutie dverí, alebo niečo podobné?“
„Neviem si vysvetliť čo sa stalo, lebo som bola od večera po celú dobu zamknutá v kúpeľni. Vyšla som z nej až ráno a hneď som vám zavolala.“
Snažila sa vybaviť si všetky podrobnosti, ale v spomínanú hodinu nič nevidela a nepočula. Krajmer
si robil poznámky a zaujímalo ho všetko čo sa týkalo ich života v predošlých dňoch. Zatiaľ bola jedinou podozrivou v tomto prípade tak nechcel, aby mu niečo z jej rozhovoru uniklo.
„Bola ste po celý čas zamknutá v kúpeľni? Prepáčte, ale tomu nerozumiem. Čo ste tam robila takú dlhú dobu?“
Utrela si slzy a začala mu postupne rozprávať o svojom doterajšom živote.
„Pred rokom som sa vydala a bola som maximálne šťastná. Dominika som nepoznala veľmi dlho, ale dokonale spĺňal všetky moje predstavy. Bol prítažlivý, inteligentný, vždy mal dostatok peňazí, čím sa netajil a keď sa mi dvoril zahŕňal ma darčekmi a kvetmi čo sa mi veľmi páčilo. Rozmaznával ma. Moji rodičia boli nadšení výberom svojej jedinej dcéry, pretože Dominik sa im javil ako dokonalý zaťko a pred susedmi vytvárali dojem fungujúcej a štastnej rodiny. Tieto štastné okamihy sa pre mňa skončili vo chvíli, keď som mu oznámila pre mňa radostnú správu, že čakáme prírastok do rodiny.“
Na okamih sa zamyslela a on si všetko neustále zapisoval.
„V poriadku, doteraz ste mi rozprávala o tom, ako sa váš vzťah vyvíjal pred a po svadbe. Neodpovedala ste na moju otázku, čo ste robila tak dlho v kúpeľni. Rovnako ma zaujíma čo sa udialo potom, keď ste mu oznámila, že ste tehotná. Ako zareagoval?“
Jej oči sa opäť zaliali slzami a snažiac sa zakryť plač za občasného zavzlykania pokračovala.
„Na túto chvíľu som sa pripravovala celý deň, dokonca som zašla aj ku kaderníčke a kúpila si nové šaty. Usmievala som sa štastím keď som ho zbadala, ale v jeho tvári som si všimla výraz, aký som u neho nikdy predtým nezaregistrovala. Predstavovala som si, ako zareaguje na moju správu. Vždy túžil po dieťatku a už som videla, ako spoločne vyberáme meno pre maličkého. Bola som spokojná a moje vnútro oblieval pocit radosti.“
„Odpovedajte na moje otázky. Čo bolo ďalej? Pokračujte. Hlavne ma zaujíma jeho reakcia a to, ako sa váš vzťah vyvíjal po tomto oznámení.“
Videl, že je v strese tak na ňu vzhľadom na jej stav nechcel tlačiť. Postupne mu na otázky odpovie, ale pravdepodobne zo seba potrebuje dostať veľa myšlienok, ktoré môžu zhodou okolností dopomôcť k vyriešeniu prípadu.
„Budeš otecko. Len toľko som mu stihla povedať. Jeho tvár sa zamračila, na krku mu navrela žila a zovretá sánka ktorú od zlosti v impulzoch ešte viac zatískal prezrádzala jeho skrytú zlosť tým, že na jeho lícach bolo vidieť akoby rýchle pulzovanie srdca. Mala som pocit, že je to niekto cudzí a nie môj dovtedy milujúci manžel. Keď si vybavujem vety, ktoré mi povedal zmocňuje sa ma neopísateľná úzkosť. Môžem ho citovať, lebo na tieto slová nezabudnem do konca svojho života: Dáš to okamžite preč a ak nie, napichám do teba injekcie, aby si potratila! To decko mi bude prekážať v rozlete a keď si predstavím aké gebuziny máš v bachore, je mi z teba na grcanie!“
Tieto vety ju hlboko ranili, ešte aj teraz keď ich hovorila Krajmerovi a on hoci mal zapisovať každé jej slovo ostal na okamih v nemom úžase z toho, ako môže existovať taký človek, ktorý toto povie svojej tehotnej manželke, ktorá nosí pod srdcom plod ich lásky.
Musel sa chovať profesionálne, tak ju po chvíli vyzval, aby pokračovala.
„Neostalo iba pri slovách. Udrel ma a zobral pod krk. S nenávisťou v očiach a nepríčetným hlasom sa ma spýtal, či som tomu dobre rozumela. Triasla som sa na celom tele. Spojili sa vo mne reakcie ktoré som očakávala s tými, ktoré v skutočnosti prišli a moje slabé telo horko ťažko dokázalo uniesť nápor takej bolesti. Nikdy v živote by ma nenapadlo, že sa tak zachová on, môj manžel. Keby som mu na vlastné oči nevidela do tváre, odprisahala by som, že to nebol on. Takéhoto Dominika som v ten deň videla po prvý raz odkedy ho poznám a takto sa to ťahalo ešte pár týždňov až do tejto chvíle.“
„Čo ste urobila potom? Napadla ste ho, aby ste zo seba dostala zlosť? Mala ste po ruke nôž a po takýchto slovách ste mala chuť zabiť ho?“
Kládol jej stále viac a viac otázok.
„Nie, ja som ho nezabila. Nechcela som mu ublížiť. Na druhý deň pred jeho príchodom z práce som cítila triašku na celom tele. Nedokázala som sa na neho tešiť, hlboko vo vnútri som k nemu pociťovala nenávisť a zároveň panický strach. Keď som započula jeho kroky, zavrela som sa v izbe a schúlená pri stene čakala na to, čo sa bude diať.
O chvíľu sa rozleteli dvere a s vreskotom sa do mňa hneď pustil.“
Opäť sa na chvíľu odmlčala, akoby sa jej táto situácia začala nanovo vybavovať pred očami. Po chvíli pokračovala.
„Pamätám si na jeho slová: Nemysli si, že sa budem prizerať tomu, ako tu budeš za moje peniaze bachratieť a potom ma s tým malým pankhartom vyžierať a pripravovať o ťažko zarobené peniaze! Pôsobil nepríčetne a bála som sa zareagovať. Namiesto toho ma po jeho odchode z izby zaliali slzy a pocítila som neskutočnú úzkosť. Chcela som od neho odísť. Zdrapil ma za ruku a trhol s ňou tak, že som spadla na zem. Mala som so sebou tašku s osobnými vecami. Bála som sa nielen o svoj život, ale aj o život môjho ešte nenarodeného dieťatka. Prefackal ma, hodil do izby a odišiel z domu. Predtým mi nezabudol zakričať, že ak odídem, nájde ma a zabije mňa aj decko.“
Jej reakcie sa už nepodobali reakciám silnej ženy, lebo takého psychické týranie a bitky jej odoberali veľmi veľa síl. Vôbec by sa nečudoval tomu, keby tou vrahyňou bola skutočne ona, lebo sám nevie, ako by v jej situácii reagoval on. Takéto psychické týranie počas svojho pôsobenia na kriminálke ešte nevyšetroval.
Všetky dostupné materiály a dôkazy smerovali zatiaľ proti nej. Dôvod na jeho zavraždenie podľa všetkého mala a nedalo sa vylúčiť, že sa ho takto chcela zbaviť. Na takéto závery je ale ešte skoro a najskôr musí vypočuť ešte pár svedkov. Všetky tvrdenia musí mať podložené faktami, kým urobí jednoznačný záver a bude môcť definitívne uzavrieť tento prípad. Jeho kolegovia zatiaľ preverili všetky stopy. Mali veľa odtlačkov prstov z fliaš, ktoré našli a preto sa jej opýtal, či ich v poslednej dobe navštevovalo veľa ľudí.
„Doma to bolo v posledných dňoch na nevydržanie. Začal si vodiť nočné návštevy a hrozil mi, že ak vyleziem z kúpeľne, že ma podhodí svojim kamarátom aby som si aj ja užila trochu radosti. Vždy som najskôr opatrne a potichu pootvorila dvere na kúpeľni, aby som cez malú škulinku zistila aká je situácia a či môžem za chvíľu vyjsť von.
V dome toto ráno už nebolo počuť smiech, kroky, ani žiadnu vravu, len oblak cigaretového dymu a zápach alkoholu sa vznášal po miestnosti. Tak som teda vyšla.“
Jej tvár bola strhaná a vôbec neprípomínala tvár mladej ženy. Zo silnej a šťastnej manželky sa stala obeť domáceho násilia a zo strachu o tom nedokázala povedať ani vlastným rodičom. Veľmi sa bála, posledných pár dní sa jej stále vyhrážal. Žila v strachu a s nenávisťou v srdci, ale k svojmu nenarodenému dieťatku pociťovala lásku a už teraz sa na jeho príchod veľmi tešila.
Keď vyšla v tento deň z kúpeľne, šla sa pozrieť či je muž ešte doma a či je všetko v poriadku. Nenašla ho spať na gauči ako v posledných dňoch každé ráno. Ležal mŕtvy na podlahe v kaluži krvi. Veľmi sa preľakla a hneď volala na políciu.
Z jej výpovede mal trochu zmiešané pocity. Zdalo sa mu neuveriteľné že sa takto mohol zachovať k svojej žene, ale teraz tu nejde o ňu. Ide tu o vraždu, ktorú musí čo najskôr objasniť a k tomu musí pozbierať všetky dôkazy.
Keď už nemal ďalšie otázky podpísala svoju výpoveď a mohla odísť. Nemal dôvod držať ju dlhšie, ale zároveň ju upozornil na to, aby v najbližších dňoch neopúšťala mesto.
Odobral sa do pitevne. Mal pocit, že mu v tomto prípade niečo uniká a potreboval si prejsť všetky dostupné materiály ešte raz.
„Počkajte, ešte ho neodkladajte. Z čoho je tá jazva vedľa rany na ramene?“ opýtal sa, nakoľko ho tvar jazvy zaujal a predtým si ju nevšimol kvôli krvi, ktorá sa tam nachádzala z čerstvej rany pár centimetrov od nej.
„Pravdepodobne ide o jazvu po operácii ramenného kĺbu, ale k tomu som sa ešte nedostal. Určite sa jedná o operáciu staršieho dáta. Budem vás informovať hneď po skončení pitvy.“
Po odchode z pitevne bol presvedčený, že tu niečo nieje v poriadku. Vrátil sa na oddelenie vypočuť Daninu švagrinú ktorú predvolali, keďže sa podľa susedov v uvedené ráno nachádzala na ich ulici. Dôkladne popozeral všetky dôkazy, ktoré na mieste činu získali a dal overiť všetky odtlačky, ktoré tam našli. Je možné, že niektoré z nich budú mať uložené vo svojej databáze. Prepadával ho pocit, že je v tomto prípade niečo zvláštne čoho si zatiaľ nevšimol.
Pri overovaní dokladov obete vyšla najavo jedna zaujímavosť, ktorú mu zamlčala aj Dana. Nedá sa jej zazlievať, že ho o tom neinformovala, lebo pravdupovediac jeho otázky sa uberali iným smerom.
Išlo o to, že pri zadaní údajov o obeti do počítača sa objavila skutočnosť o Dominikovi a jeho bratovi. Nemohol to tušiť ani on, keďže ich spoločne nevidel na žiadnej fotografii.
Daninu švagrinú videl jeden manželský pár, ktorý sa práve vo chvíli keď Dominik vyprevádzal svoju pomerne hlučnú návštevu z domu vracal z návštevy svojich známych. Pohybovala sa v blízkosti ich domu, takže bola veľká pravdepodobnosť, že mohla vidieť vraha svojho švagra.
„Ako som vás už upovedomil, v dome vašej švagrinej došlo k vražde. Bol zavraždený jej manžel a mňa by zaujímalo, čo mi môžete povedať k prípadu. Viete mi povedať či sa hádali, alebo mali nejaké problémy? Všimla ste si niečoho podozrivého?“
Trochu znervóznela. Jej odpovede na otázky ho navádzali k záveru, že táto žena niečo skrýva. Skúsi na ňu zatlačiť, ale predtým si musí ešte potvrdiť jedno podozrenie, ktoré ho začalo prenasledovať odvtedy ako videl fotografiu z dovolenky manželov a mŕtvolu muža v pitevni. Vyšiel z miestnosti a zatelefonoval Dane.
„Napadla ma predsa len ešte jedna otázka, ktorú potrebujem zodpovedať. Na vašej spoločnej fotografii bol manžel natočený trochu viac do boku a tak nebolo dobre vidieť jeho jazvu. Môžete mi povedať, kedy mal váš manžel operované rameno?“
Odpovedala mu prekvapene, ale s istotou v hlase, že jej manžel žiadnu operáciu ramena nepodstúpil. Práve jej odpoveďou sa mu osvetlil celý prípad a to, o čom len polemizoval sa začalo zrazu meniť na skutočnosť. Už asi vedel čo sa tu odohralo a prečo mal najskôr podozrenie na to, že Danin manžel pravdepodobne trpel schizofréniou. Ako sa dá inak logicky vysvetliť skutočnosť, že tak zareagoval na správu o dieťati, keď ako uviedla vo svojej výpovedi predtým sa na dieťa tešil.
Vrátil sa do miestnosti a keďže začal mať v tomto prípade jasno, jeho otázky začali byť konkrétnejšie.
„Vzhľadom na vaše odpovede a na skutočnosti, ktoré sa objavili v prípade vám položím ešte pár otázok. Ako ste sa dostala do ich domu a čo ste tam hľadala?“
Nemohla skryť, že ju táto otázka zaskočila a bola čoraz viac nervózna. Keďže jej reakcia mu definitívne potvrdila, že jeho dedukcia je správna, pokračoval hneď ďaľšími otázkami.
„Prečo ste v dome vašej švagriny zavraždila svojho manžela? Ako ste vedela kde ho nájsť a ako je možné, že ho ona nespoznala a je presvedčená o tom, že to bol jej manžel?“
Jej výraz sa zrazu zmenil a jej pohľad na neho pôsobil akoby nepríčetne. Vyzeralo to tak akoby sa jej uľavilo, ale zároveň vyzerala tak trochu neprítomne. Potom, ako si začala škrabať ruky čo prezrádzalo jej nervozitu sa rozhovorila.
„Áno, priznávam, zavraždila som svojho manžela. Iné si ani nezaslúžil. Celé roky ma týral, zamykal ma do kúpeľne a dokonca som aj potratila naše dieťa, keď ma tehotnú dobil. Asi pred štyrmi týždňami som stretla Danu, ktorá šla práve od lekára a povedala mi celá šťastná, že ide Dominikovi oznámiť, že bude otcom. Doma som urobila cirkus a vykričala som mu všetko, čo ma ťažilo. Vykričala som mu aj to, že nemáme deti a jeho brat bude onedlho otcom. Zase ma dobil a začal odchádzať z domu aj po nociach. Sledovala som ho a prišla som na to kde chodí. Keď som raz v noci nazrela cez okno do ich domu, videla som to. On sa bavil so svojimi kamarátmi, chľastali a smiali sa. Dominika som nevidela, ale to ma v tej chvíli vôbec netrápilo. Potom som si všimla ako sa na kúpeľni pootvorili dvere a videla som Daninu vystrašenú tvár. Musela som ho zastaviť. Musela som to urobiť!“
V jej tvári bolo vidieť nenávisť a zároveň spokojnosť.
„Chcel žiť Dominikov život. Ochránila som ju. Zachránila som ich všetkých.“
„Kde je Danin manžel?“ opýtal sa s prísnym výrazom v tvári Krajmer a vedel, že dnes aj keď prežil náročný deň služba pre neho neskončí a bude musieť okrem iného absolvovať návštevu u Dany.
„Jediné čo vám môžem ešte povedať je to, že svojho činu neľutujem,“ ukončila svoju výpoveď a
odviedli ju.
Za svoj čin sa bude zodpovedať. Okamžite vyhlásili pátranie po nezvestnom Dominikovi a netrvalo dlho, zavolal im anonym, ktorý si všimol muža zavretého v opustenej chatrči a cez špinavé okno sa mu zdalo, že je reťazou pripútaný k nejakej rúre.
Občas mu niečo hodil cez rozbité okno a vlastne vďaka jeho pomoci dokázal prežiť. Nechcel sa do ničoho zapliesť tak to nikde nehlásil, lebo sám mal pred časom problémy so zákonom. Muž ho
údajne prosil, aby to nikde nehlásil, lebo ublížia jeho rodine. Nechcel mu ublížiť, tak sa aspoň čiastočne postaral o to, aby mal čo jesť a delil sa s ním hoci sám mal veľakrát problém s prežitím. Nikomu nič nepovedal, ale keď v krčme započul, že hľadajú nezvestného muža rozhodol sa, že predsa len upovedomí políciu.
Jednotka ihneď vyrazila na uvedené miesto a potvrdilo sa, že ich anonym doviedol na správnu stopu. Krajmer sa medzitým vybral za Dominikovou manželkou.
„Poďte ďalej, rada vám odpoviem na všetky vaše otázky. Nech sa môj manžel ku mne choval v posledných dňoch akokoľvek kruto, predsa len to bol môj manžel, ktorého som predtým ako ma začal týrať veľmi milovala a chcem napomôcť k vyriešeniu tohto prípadu. Chcem vedieť kto mu to urobil.“
Posadil sa oproti nej.
„Vedela ste o tom, že váš manžel mal dvojča?“
„Môj manžel mal dvojča?“ opýtala sa s úžasom v hlase a hneď pokračovala „nevedela som o dvojčati môjho manžela, prvý krát to počujem teraz od vás. Spomínam si, že na našej svadbe bola iba švagriná, lebo švagor bol v tom čase na liečení. Vlastne som ho ešte ani raz nevidela. Keď sme prišli na návštevu nikdy nebol doma a k nám nechodil.“
Nedochádzalo jej, čo sa jej vlastne snažil oznámiť, lebo musel byť veľmi opatrný a preto sa jej snažil pomaly naznačiť o čo tu ide.
„Keď som sa vás pýtal na jazvu vášho manžela malo to dôvod. Mŕtvy totižto asi pred dvomi rokmi absolvoval operáciu ramena a vy ste mi do telefónu tvrdila, že Dominik žiadnu operáciu nepodstúpil.“
Nechal ju, nech si postupne uvedomí nové informácie. Veľmi pomaličky jej začalo dochádzať, čo sa snažil naznačiť.
„Telo, ktoré sme našli vo vašom dome nepatrí vášmu manželovi, ale jeho identickému dvojčaťu.“
Roztriasla sa, ale po chvíli sa začala spamätávať.
„Kde je vlastne môj manžel?“ opýtala sa a nechápavo sa zahľadela na Krajmera. Bolo toho na ňu v posledných dňoch veľa a mala čo robiť, aby sa nezložila. Medzitým Krajmerovi prišla správa, že manžela Dany našli a že ho práve prevážajú do nemocnice.
Našťastie anonymná informácia bola pravdivá, skutočne sa jednalo o hľadaného a aj vďaka neznámemu vlastne tento únos prežil. Krajmer sa postavil a oznámil jej radostnú správu.
„Vášho manžela a otca vášho dieťatka sme našli a v tejto chvíli bol prevezený do nemocnice. Je živý.“
Ďakovala mu, plakala a smiala sa zároveň, prežívala maximálne šťastie. Keď ju Dominik uvidel vo dverách začal plakať. Bol vyčerpaný, ale z jeho pier sa dali vyčítať slová.
„Milujem ťa.“
„Aj ja ťa veľmi ľúbim a som šťastná, že žiješ. Naše utrpenie skončilo.“
Pobozkala ho a objali sa. Krajmer ich chvíľu pozoroval, na tvári sa mu objavil pocit spokojnosti z vyriešeného prípadu a pomalými krokmi sa jeho postava vzďaľovala a zmenšovala na dlhej nemocničnej chodbe.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.