Plemená škrečíkov
Najznámejšie plemeno
škrečok Džungarský
Asi najbežnejším zo všetkých škrečkov je práve škrečok džungarský. Tento škrečok má zvyčajne hnedo-sivú srsť s čiernym pásikom na chrbte a bielu srsť na brušku. Tieto škrečky na rozdiel od škrečkov zlatých možno chovať v páre. O tom som sa presvedčila z vlastných skúseností. Mala som ich asi dvadsať. Vo voľnej prírode na zimu menia srsť a prefarbujú sa do biela. Túto zmenu môžete doma zachytiť len ak dáte škrečka do chladnejšieho prostredia. Ale neskúšajte to! Dúfam, že škrečka nedáte cez zimu na balkón, aby ste videli ako sa mu zmení srsť. V teple bude určte spokojnejší. Tieto škrečky sú veľmi malé a preto sú majstrami úniku. Majú hrubú srsť a preto sa vám zdá, že do otvoru nevojdú. Opak je však pravdou. Škrečky sú o polovidu menšie, ako vyzerajú. Tieto škrečky taktiž vynikajú schopnosťou vyškriabať sa všade, kde sa to dá. Ak svojho miláčika chováte v klietke, dobre to viete. Preto sa postarajte, aby mal v klietke dostatok pilín aby si neublížil, keď spadne.
Škrečok medvedí
Škrečok medvedí vo všeobecnosti nie je pokladaný za plemeno škrečkov. Je to iba varianta škrečka sýrskeho. Má dlhú jemnú srsť, ktorá môže dosahovať dĺžku až 3cm. Štandardný škrečok medvedí by mal mať jednofarebnú srsť. Biela farba srsti vyzerá najkrajšie ale zároveň sa ľahko zašpiní a bude žltá. Tohoto škrečka musíte pravidelne česať. Často sa mu do srsti zapletú piliny. Ak má škrečok medvedí príliš špinavú alebo zlepenú srsť, ostrihajte mu ju. Potom dorastie.
Škrečok poľný
Tohoto škrečka na Slovensku poznáme aj pod menom chrček. Žije aj u nás. Tento škrečok nie je známy ako domáci miláčik. Žije iba vo voľnej prírode. Dosahuje dĺžku 20-35cm a váži 200-500gr. Patrí teda medzi najťažšie hlodavce. Má veľmi pestré sfarbenie. Môže mať na sebe bielu, rôzne odtiene hnedej, čiernu aj oranžovú. Začiatkom jesene sa ukladajú na zimný spánok. Občas sa zobudia aby sa najedli zo svojich zásob. Cez zimu stráca až 1/3 svojej hmotnosti. Samičkám sa narodí 4 až 12 mláďat. V prírode ich je však už žalostne málo. Stávajú sa korisťou dravcov.
Škrečok čínsky
Patrí do rodu sivých škrečkov (cricetulus). Sú to hl odavce s typickým štíhlym telom dlhým 8 - 12,5 cm. Rozoznávacím znakom tohto rodu je neosrstený chvost dlhý 25 - 106 mm. Ušnice sú krátke, pokryté hustými jemnými chĺpkami. Oči nie sú výrazne vypuklé ako pri džungarských škrečkoch, ale sú stredne veľké. Povrch tela je sivý alebo tmavožltý, bruško je svetlosivé alebo biele. Dĺžka života je približne ako u škrečka zlatého 2 - 3,5 roka. Škrečok čínsky obýva stepi, lesostepi i polopúšte severnej Číny. Je to hlodavec s typickou súmračnou aktivitou. Cez deň sa ukrýva z jednoduchých dierach. Živí sa semenami rozličných rastlín, ale skonzumuje i veľa hmyzu.
Škrečok sýrsky
Tento škrečok pochádza zo Sýrie a preto sa v slovenčine volá škrečok sýrsky. V češtine sa volá škrečok zlatý. Škrečok sýrsky-zlatý bol kedysi považovaný za vyhynutého. V púšti bola však v polovici minulého storočia objavená samička s mláďatkami, ktorá bola prevezená do Európy. Dnes je každý škrečok potomkom práve tejto samičky.
Škrečok sýrsky môže mať mnoho sfarbení. Môžeme ho vidieť zlatého, čierneho, bieleho, hnedého alebo aj s dlhou srsťou. Tieto škrečky môžu byť dlhšie ako desať centimetrov. Obyčajne nežijú v skupinách a preto sú nazývané aj ako škrečkovia samotári.
Škrečok roborovský
Škrečok roborovský ( škrečok roborovského ) vo voľnej prírode obýva stredoázijské púšte. Preto neznáša vysokú vlhkosť vzduchu a prievan. Je to trpasličí škrečok a preto je veľmi krehký, vrtký a neposedný. Keď ho budete mať, nebudete ho môcť chytať lebo by ste mu mohli ublížiť. Môžete ho nanajvýš jemne pohladkať. Aj tak sa nechá hladkať iba v tesnej blízkosti svojho úkrytu. Je veľmi malý až drobný. Normálny škrečok roborovský meria iba okolo 7cm. Taktiež ho nemôžete chovať iba samého v klietke. Môže žiť v páre, ale aj v mnohopočetnej skupinke. Zbožňuje pohyb. Zabezpečte mu čo najväčšie terárium ( nie klietku ) s kolieskom na behanie. Určite uprednostnite koliesko s vyplnenými stenami. Do nechránených mriežok by sa mu mohla zaseknúť labka. Aj keď tento škrečok nie je na maznanie, je úžasné ho pozorovať.
RUZKÝ ŠKREČOK
Ruský škrečok alebo inak nazývaný Campbellov je druh trpasličieho škrečka. Objavil ho W.C.Campbell v roku 1902 v Tuve. Táto oblasť je medzi Ruskom a Čínou. Pochádza zo stepí a suchých oblastí. Niekedy ho nazývame aj džungársky či sibírsky. Tento škrečok nemá v niektorých variantach veľmi priateľský vzťah k ľuďom. Vďaka svojej čujosti je veľmi vhodný na pozorovanie. V zime má bielu srsť a v lete tmavú srsť.
.