História
Prvá písomná zmienka týkajúca sa obce sa nachádza v publikácii „ Zemplén varmegye“ v súvislosti s majetko - právnymi záležitosťami z roku 1220, kedy tu už bolo oppidum - mestečko a farnosť. Začiatok osídlenia chotára sa datuje až do obdobia neolitu, doby bronzovej a laténskej, približne 3000 rokov pred Kr.
Keď sa po zemplínskej rovine prehnali Drakovia a po nich germánski Góti, zač. 5. storočia prichádzajú a usídľujú sa tu potiskí Slovania. Jeden z týchto kmeňov sa zastavil na malej vyvýšenine Hurka a usídlil sa tu. Miesto zo všetkých strán obklopovali vody Laborca a Duše, ktoré v čase jarných a letných záplav vytvárali okolo akoby malé more. Naši predkovia klčovali lesy, chovali dobytok, pestovali plodiny a zaoberali sa hrnčiarstvom. Asi v 8. - 11. stor. Duša zmenila svoje koryto a začala vznikať nová osada - základ dnešnej obce. V roku 1220 sem prišiel prvý feudál - potomok starogermánskeho kmeňa Svébov Guth - Keled k svojmu menu aj prímenie Buttkay. Pod menom Buttka sa osada spomína aj v listine kráľa Karola Róberta v roku 1322, keď Buttkayovci vymohli pre svoju osadu štatút mesta s právom meča a právom usporadúvať trhové dni. Grófsky rod Buttkayovcov zaujímal v histórii Budkoviec veľmi významné miesto a vymrel po meči v 17. stor. smrťou posledného Buttkayovca - podžupana Štefana. V 15. a 16. stor. o významnom postavení Budkoviec svedčí aj prílev šľachty napr. Ján Kenderessi, Bálint Pesti, Matej Wiczmándy a iní. po smrti Buttkayovcov prichádza Ján Munkacsi, Szirmayovci, Schmidegyovci, Lobkovitzovci a rodina Péterffy. Rodina Wiczmándyová je v obci po Buttkayovcoch druhá najvýznamnejšia.Mali vlastnú kúriu a ako jediní šľachtici okrem Buttkayovcov vlastnili (od r. 1568) právo meča.
Roľnícke nepokoje sa dotkli aj Budkoviec, ktoré sa v roku 1831 zapájajú do sedliackeho povstania. Častými nepokojmi v tomto období utrpelo mesto Budkovce tak, že jeho celkový význam upadol a nikdy sa už neobnovil v pôvodnom rozsahu. Najväčší úpadok zaznamenala obec v 18. stor., keď podľa záznamov z roku 1771 tu žilo len 473 obyvateľov. V 19.stor. počet obyvateľov prudko vzrástol aj napriek cholere a v roku 1840 mala už obec 1136 obyvateľov.
V 19. storočí získali Budkovce obecný dom a v rokoch 1863 - 1875 vystavali dvojtriednu školu. V rokoch 1928 - 1934 sa po vyučovaní v kaštieli prestavala bývalá panská koniareň na 6 - triednu školu, v ktorej sa po vzniku ČSR ( od 24.11.1918 ) začalo vyučovať po slovensky. Budkovce mali poľnohospodársky charakter, po vojne tu fungovala len drobná syráreň, ktorú zriadili v roku 1890 švajčiarsky prisťahovalci Galliovci.
V roku 1924 bola v Budkovciach prvá veľká povodeň, keď Laborec a Duša zaplavili všetky pozemky od Laborca až k železničnej trati. Železničná trať, trasa Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany, bola dokončená v roku 1921. V tomto roku presne 19.12.1921 bol v Budkovciach založený aj miestny odbor Matice Slovenskej, jeho zakladateľom bol vedúci notár Bohdan Vilček. V čase mobilizácie v roku 1938 nastúpili aj Budkovčania. Okolité obce zabralo hortyovské Maďarsko a obec sa tak stala prihraničnou obcou. V roku 1942 bolo vyvezených 13 židovských rodín do táborov smrti. Dňa 12.10.1944 obec obsadilo nemecké vojsko, ktoré zriadilo v škole poľnú nemocnicu. Dňa 25.11.1944 Nemci obec opúšťajú a prichádzajú ruské hliadky. Po oslobodení a ukončení 2. svetovej vojny sa začalo s pozemkovou reformou, obnovili sa mosty, železničná trať a dobudoval sa kultúrny dom. Od 1.1.1949 bola v obci zriadená 1. stredná škola - meštianska a v tom istom roku sa zriadilo aj štátne kino Laborec a lesná škôlka. V období 1950 - 55 sa vybudovala hasičská zbrojnica a miestny rozhlas ako jeden z prvých v okrese. Na záhradách bývalého veľkostatkára Wiczmándyho sa začal budovať nový športový štadión. Koncom roku 1955 bola daná do užívania obecná pekáreň. V roku 1957 bolo založené JRD, jeho prvým predsedom bol Juraj Sabol. pri založení malo družstvo 31 členov a 123,3 ha pôdy. V tomto roku sa začalo aj s výstavbou ropovodu Družba, kde sa súbežne začala aj výstavba troch šesťbytových jednotiek.
V roku 1961 bola v obci zriadená Materská škola. MNV zriadil 1.6.1966 „ Prevádzkáreň “. V roku 1970 bola daná do užívania nová Základná deväťročná škola s telocvičňou, špeciálnymi učebňami, dielňou a školskou jedálňou s kuchyňou.
Do obce pribudlo aj Nákupné stredisko Jednoty. V roku 1971 začali vychádzať aj prvé dedinské noviny „ Budkovčan “. V roku 1975 došlo k zlúčeniu okolitých JRD - Budkovce, Sliepkovce a Lastomír na JRD „ Zlatý Klas “. V roku 1980 pribudol Nový kultúrny dom, kde je umiestnený Obecný úrad, obvodný matričný úrad a miestna knižnica. Za zmienku stojí aj výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne, Domu služieb a plnofikácia obce v rokoch 1977 - 1979. V období socializmu narastá význam Budkoviec ako strediskovej obce. Po nežnej revolúcii v roku 1989 došlo aj v našej obci k zmenám, ktoré sa snáď najvýraznejšie dotkli Agrokombinátu. Po revolúcii prešiel viacerými transformáciami a dnes tu namiesto veľkého poľnohospodárskeho podniku a potom aj niekoľkých s.r.o. nefunguje už hádam nič. Šport v Budkovciach sa tak v minulosti ako aj dnes nesie v znamení futbalu.
Od roku 1995 je to pod hlavičkou OŠK ( Obecný športový klub ) Budkovce. Svoju činnosť aktívne rozvíjajú aj iné oddiely : volejbalový, turistický, stolnotenisový a i. V obci pôsobí poľovnícke združenie „ Bažant “. Vybudovaním sústavy rybníkov sa v obci rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne v obci pracuje aj Zväz včelárov, záhradkárov a drobnochovateľov. V obci je aj Urbárska spoločnosť a Lesné spoločenstvo. Prospešnú a dobrovoľnú činnosť v obci organizujú : Klub dôchodcov, Zväz invalidov. V obci, ktorá ma charakter prevažne rímsko - katolíckeho vierovyznania pracuje Ružencový spolok, ktorý často organizuje púte po domácich a zahraničných pútnických miestach. V roku 1992 obnovil svoju činnosť aj Miestny odbor Matice slovenskej. V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry a pre zachovanie ľudových zvykov a tradícií pôsobili v našej obci folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil v roku 1935 učiteľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Tento súbor sa zúčastnil v roku 1935 okresnej slávnosti piesní v Pozdišovciach. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach, ba aj v Prahe. Táto skupina v čase II. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie v uchovávaní ľudových tradícií sa postaral Folklórny súbor Zlatý Klas pri JRD Zlatý Klas, ktorý viedol, Milan Podžuban spolu so súborom Klások, ktorý viedla Zuzana Štofegová. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. Najprv to bola spevácka a neskôr aj tanečná zložka, ktorá potom postupne zanikla.DSF Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku, neskôr aj na Cypre, Ukrajine, Česku ... . K dnešnému dňu vydala táto DSF už dve MG kazety. V roku 1995 sa otvorila nová tradícia poriadania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín „ Budkovčan “, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov.
V roku 1998 sa zahájila výstavba vodovodu, ktorý bol dokončený koncom roku 2004.
Roľnícke nepokoje sa dotkli aj Budkoviec, ktoré sa v roku 1831 zapájajú do sedliackeho povstania. Častými nepokojmi v tomto období utrpelo mesto Budkovce tak, že jeho celkový význam upadol a nikdy sa už neobnovil v pôvodnom rozsahu. Najväčší úpadok zaznamenala obec v 18. stor., keď podľa záznamov z roku 1771 tu žilo len 473 obyvateľov. V 19.stor. počet obyvateľov prudko vzrástol aj napriek cholere a v roku 1840 mala už obec 1136 obyvateľov.
V 19. storočí získali Budkovce obecný dom a v rokoch 1863 - 1875 vystavali dvojtriednu školu. V rokoch 1928 - 1934 sa po vyučovaní v kaštieli prestavala bývalá panská koniareň na 6 - triednu školu, v ktorej sa po vzniku ČSR ( od 24.11.1918 ) začalo vyučovať po slovensky. Budkovce mali poľnohospodársky charakter, po vojne tu fungovala len drobná syráreň, ktorú zriadili v roku 1890 švajčiarsky prisťahovalci Galliovci.
V roku 1924 bola v Budkovciach prvá veľká povodeň, keď Laborec a Duša zaplavili všetky pozemky od Laborca až k železničnej trati. Železničná trať, trasa Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany, bola dokončená v roku 1921. V tomto roku presne 19.12.1921 bol v Budkovciach založený aj miestny odbor Matice Slovenskej, jeho zakladateľom bol vedúci notár Bohdan Vilček. V čase mobilizácie v roku 1938 nastúpili aj Budkovčania. Okolité obce zabralo hortyovské Maďarsko a obec sa tak stala prihraničnou obcou. V roku 1942 bolo vyvezených 13 židovských rodín do táborov smrti. Dňa 12.10.1944 obec obsadilo nemecké vojsko, ktoré zriadilo v škole poľnú nemocnicu. Dňa 25.11.1944 Nemci obec opúšťajú a prichádzajú ruské hliadky. Po oslobodení a ukončení 2. svetovej vojny sa začalo s pozemkovou reformou, obnovili sa mosty, železničná trať a dobudoval sa kultúrny dom. Od 1.1.1949 bola v obci zriadená 1. stredná škola - meštianska a v tom istom roku sa zriadilo aj štátne kino Laborec a lesná škôlka. V období 1950 - 55 sa vybudovala hasičská zbrojnica a miestny rozhlas ako jeden z prvých v okrese. Na záhradách bývalého veľkostatkára Wiczmándyho sa začal budovať nový športový štadión. Koncom roku 1955 bola daná do užívania obecná pekáreň. V roku 1957 bolo založené JRD, jeho prvým predsedom bol Juraj Sabol. pri založení malo družstvo 31 členov a 123,3 ha pôdy. V tomto roku sa začalo aj s výstavbou ropovodu Družba, kde sa súbežne začala aj výstavba troch šesťbytových jednotiek.
V roku 1961 bola v obci zriadená Materská škola. MNV zriadil 1.6.1966 „ Prevádzkáreň “. V roku 1970 bola daná do užívania nová Základná deväťročná škola s telocvičňou, špeciálnymi učebňami, dielňou a školskou jedálňou s kuchyňou.
Do obce pribudlo aj Nákupné stredisko Jednoty. V roku 1971 začali vychádzať aj prvé dedinské noviny „ Budkovčan “. V roku 1975 došlo k zlúčeniu okolitých JRD - Budkovce, Sliepkovce a Lastomír na JRD „ Zlatý Klas “. V roku 1980 pribudol Nový kultúrny dom, kde je umiestnený Obecný úrad, obvodný matričný úrad a miestna knižnica. Za zmienku stojí aj výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne, Domu služieb a plnofikácia obce v rokoch 1977 - 1979. V období socializmu narastá význam Budkoviec ako strediskovej obce. Po nežnej revolúcii v roku 1989 došlo aj v našej obci k zmenám, ktoré sa snáď najvýraznejšie dotkli Agrokombinátu. Po revolúcii prešiel viacerými transformáciami a dnes tu namiesto veľkého poľnohospodárskeho podniku a potom aj niekoľkých s.r.o. nefunguje už hádam nič. Šport v Budkovciach sa tak v minulosti ako aj dnes nesie v znamení futbalu.
Súčasnosť
Od roku 1995 je to pod hlavičkou OŠK ( Obecný športový klub ) Budkovce. Svoju činnosť aktívne rozvíjajú aj iné oddiely : volejbalový, turistický, stolnotenisový a i. V obci pôsobí poľovnícke združenie „ Bažant “. Vybudovaním sústavy rybníkov sa v obci rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne v obci pracuje aj Zväz včelárov, záhradkárov a drobnochovateľov. V obci je aj Urbárska spoločnosť a Lesné spoločenstvo. Prospešnú a dobrovoľnú činnosť v obci organizujú : Klub dôchodcov, Zväz invalidov. V obci, ktorá ma charakter prevažne rímsko - katolíckeho vierovyznania pracuje Ružencový spolok, ktorý často organizuje púte po domácich a zahraničných pútnických miestach. V roku 1992 obnovil svoju činnosť aj Miestny odbor Matice slovenskej. V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry a pre zachovanie ľudových zvykov a tradícií pôsobili v našej obci folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil v roku 1935 učiteľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Tento súbor sa zúčastnil v roku 1935 okresnej slávnosti piesní v Pozdišovciach. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach, ba aj v Prahe. Táto skupina v čase II. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie v uchovávaní ľudových tradícií sa postaral Folklórny súbor Zlatý Klas pri JRD Zlatý Klas, ktorý viedol, Milan Podžuban spolu so súborom Klások, ktorý viedla Zuzana Štofegová. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. Najprv to bola spevácka a neskôr aj tanečná zložka, ktorá potom postupne zanikla.DSF Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku, neskôr aj na Cypre, Ukrajine, Česku ... . K dnešnému dňu vydala táto DSF už dve MG kazety. V roku 1995 sa otvorila nová tradícia poriadania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín „ Budkovčan “, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov.
V roku 1998 sa zahájila výstavba vodovodu, ktorý bol dokončený koncom roku 2004.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.