Príbeh 3:
Svedectvo od mníšky z očistca
Vrátil sa už niekto z druhého sveta, aby nám tamojšie skutočnosti potvrdil? Áno, vrátil. Ak pocestujete do Talianska, navštívte mesto Foligno. Tu 4. novembra 1859 zomrela vo františkánskom kláštore sestrička Terézia-Margit Gesta. Ranila ju mŕtvica. Veľa rokov bola novic-majsterkou a súčasne mala na starosti šatnicu kláštora. Narodila sa roku 1797 v Bastii a vo februári roku 1826 vstúpila do kláštora. Na svoju smrť bola určite dobre pripravená.
Dvanásť dní po jej smrti, 17. novembra mala v šatni-ci pracovať sestrička Anna Felicitas, ktorá tu vypomáhala už za života sestry Terézie. Keď vstúpila do miestnosti, zarazili ju vzdychy, ktoré si nevedela vysvetliť. Celá nastrašená otvorila dvere do susednej miestnosti. Nikto v nej nebol, ale stonanie sa stalo omnoho hlasnejším. Hoci nebola bojazlivou, prenikol ju strach. "Ježiš, Mária," zvolala, "čo je to?" Vzápätí sa ozval zúfalý hlas, sprevádzaný bolestnými vzdychmi: "Ó, môj Bože! Ako strašne trpím! Dio, que peno tanto!" Zhrozená sestra okamžite spoznala hlas nebohej Terézie.
Spamätala sa a položila otázku: "Prečo?" Kvôli chudobe," odpovedal hlas Terézie. "Akože?" pýtala sa malá sestra, veď ste boli chudobná."
"Nie kvôli sebe, ale ostatným sestrám som v tomto ohľade prenechala príliš veľkú voľnosť. Tý buď obozretná." V tom okamihu sa celý priestor zaplnil hustým dymom. Objavil sa v ňom tieň sestry Terézie, ktorý sa pohyboval smerom k východu. Keď došiel k dverám, zaznel výkrik: "Tuje svedectvo božieho milosrdenstva!" Zároveň sa prízrak rukou dotkol hornej časti drevených dverí, kde zostala vypálená stopa, dokonalý odtlačok pravej ruky sestry Terézie. Potom tieň zmizol.
Úbohá sestra Anna od strachu stála ako omráčená. AŽ po chvíli začala kričať, volať o pomoc. Najprv pribehla jedna, vzápätí druhá a o chvíľočku sa okolo nej tlačili všetky sestričky kláštora. Všetky vnímali zápach spáleného dreva. V hroznej stope na dverách spoznali odtlačok ruky sestry Terézie, ktorá bola mimoriadne malá. Nastrašené opustili priestor a ponáhľali sa do kaplnky, kde sa spoločne modlili. Modlili sa celú noc, činili pokánie a na druhý deň všetky obetovali sväté prijímanie v prospech duše zomrelej novicmajsterky.Správa sa bleskové rozšírila po celom meste a okolí. S kláštorom spriatelení kňazi i sestry ostatných spoločností sa pridružili k modlitbám františkánok. Táto horlivosť a láska k blížnemu neostala bez následku. Znova to bolo mimoriadne a nadprirodzené.
Sestre Anne Felicitas, ešte vždy šokovanej, dala predstavená pokyn, aby si poriadne odpočinula. Poslúchla síce, ale v duchu sa rozhodla odstrániť vypálený odtlačok, lebo celé Foligno žilo v napätí a strachu.Sestra Terézia sa jej zjavila znova. "Viem, čo zamýšľaš," poznamenala zostreným hlasom: "Chceš stopu, ktorú som zanechala, zmazať. Vedz, že to nie je v tvojej moci. Zázrak urobil Pán Boh pre poučenie a obrátenie ľudí. Jeho spravodlivým rozsudkom som odsúdená stráviť štyridsať rokov v plameňoch očistca preto, že som bola k niektorým sestrám príliš zhovievavá. Ďakujem tebe i ostatným za modlitby, ktoré Pán Boh pripísal mojej duši. Najmä modlitba siedmich žalmov mi priniesla veľké uľahčenie." Potom ešte s úsmevom poznamenala: "Ó šťastná chudoba, ktorá je požehnaním pre všetkých." Nato opäť zmizla.
Nasledujúceho dňa, 19. novembra, sa sestra Felicitas pobrala na nočný odpočinok ako zvyčajne. Len čo zaspala, strhla sa na to, že ju niekto volá po mene. Zobudená, pri plnom vedomí, ale vystrašená, ležala v posteli ako priklincovaná. Nemohla zo seba vydať ani hlások. Aj teraz spoznala hlas sestry Terézie. Pri posteli sa objavil jas, ktorý osvetlil celú izbu. Hlas sestry Terézie zaznel znova, ale už s radostným triumfom: "V piatok som zomrela a teraz, tiež v piatok, vchádzam do večnej slávy... Buďte silné v znášaní kríža! Zbohom!" Biely, svietiaci obláčik sa vznášal k nebu, až zmizol.
Biskup mesta Foligno a mestské úrady začali kanonické vyšetrovanie. 23. novembra za prítomnosti mnohých svedkov otvorili hrob sestry Terézie Margrid. Zistili, že má popálenú ruku, zhodnú so stopou na dverách v kláštore.
Výsledok vyšetrovania iba potvrdil vyššie popísané skutočnosti. Dvere s vypáleným odtlačkom ruky sa tešia neobyčajnej úcte celého kláštora. Matka opátka, ako svedkyňa udalosti, ho ukázala autorovi osobne. So svojimi sprievodcami som sa vlastnými očami i hmatom presvedčil o odtlačku ruky sestry Terézie. Ukazuje, aké ukrutné muky musia znášať odsúdení k podobnému trestu. Tajomstvo posmrtného života a jeho utrpenie pozná iba Boh, ale jedno je isté, že to utrpenie je strašné.
Sestrička Terézia okúsila očistec. Ak je utrpenie v očistci také hrozné, aké môže byť v pekle? Teológovia tvrdia, že podobné, avšak s tým rozdielom, že je večné, to znamená nikdy nepomíňajúc.Miesto tohto strašného utrpenia je večné. Večné - nad tým slovom sa zamyslite, pretože značí niečo čo nikdy nekončí, čo sa nepominie a to si malo kto dokáže predstaviť.nie sto rokov, nie tisíc ale navždy a najhoršie na tom je že tam človek,teda duša nemá šancu, nádej má len utrpenie a aj vieru.vieru v boha a výčitky svedomia........... .