NASÝTENÍ LÁSKOU
NASÝTENÍ LÁSKOU
S´ta pevná skala tvoje telo je,
v objatí sa ti občas zachvejem.
Hneď však opadne ten chlad,
v očiach ti čítam živočíšny hlad,
ale i plný oceán nehy.
A žiadne "možno ",
žiadne "keby " ,
nezmení nikdy čas,
keď ty si sýtil mňa, ja teba,
keď láska nasýtila nás.
I dnes máš telo ako skala,
no vždy ma prenádherne hriala
a nemám z nej viac strach.
Z pamäte nechádza mi KEBY
(veď mohli sme i nebyť)
a MOŽNO...
Toľko sa toho mohlo stať,
aby si neprišiel,
aby si nemal rád...
Len z toho sa dnes zachvejem!
A ďakujem osudu,
že mi ťa poslal.
A tebe, drahý, že si prišiel,
no najmä, že si zostal.