Venture Capital
Prečo potrebujeme rizikový kapitál
Slovensko si na ceste k znalostnej ekonomike bez Venture Capital neporadí
Rizikový kapitál je špecifický zdroj financovania, ktorý pomáha prekonávať „technologickú medzeru“ a dostať inovatívne produkty na trh, a to aj cestou vzniku nových firiem. Jeho úlohou je podporovať projekty s vyšším stupňom rizika neúspechu, zlyhania projektu. Orientuje sa na podporu projektov „nepoužiteľných“ pre banky.
Prax ukazuje, že pomer návrhov projektov a reálneho financovania je približne sto ku jednej. Podporené projekty však musia zaplatiť všetky, a to aj zlyhané projekty a vytvoriť dostatočný nárast hodnoty fondu. Úspešné projekty sú teda často „extrémne“ úspešné. Aj preto Venture Capital vo vyspelom zahraničí považujú za motor mnohých inovatívnych riešení.
Amerika ako vzor
V USA dokonca vznikla Národná asociácia rizikového kapitálu, ktorá združuje viac ako 400 špecializovaných firiem. Že ide o zaujímavý biznis, dokazuje napríklad firma Google, ktorá založila vlastnú odnož Google Ventures a investuje až 100 miliónov dolárov ročne práve do špecifických rizikových projektov. Vysoko inovatívna svetová farmaceutická firma Pfizer má v portfóliu spoločnosť Pfizer Venture Investments a investuje ročne až 50 miliónov dolárov rizikového kapitálu. Trh rizikového kapitálu je rozvinutý najmä za „veľkou mlákou“, čoho dôkazom je aj vysoká konkurencieschopnosť americkej ekonomiky.
Podľa analýzy PricewaterhouseCoopers bolo v 19 regiónoch USA v prvých troch štvrťrokoch 2010 preinvestovaných takmer 16,7 miliardy USD pri realizácii 2 497 projektov. Na porovnanie – len v Silicon Valley sa realizovalo 717 aktivít v hodnote takmer 6,4 miliardy dolárov. Priemerná hodnota investície len v treťom štvrťroku tohto roku bola 6,2 milióna dolárov, pričom celkovo bolo zrealizovaných 780 projektov za vyše 4,8 miliardy dolárov.
Trh rizikového kapitálu je však omnoho komplexnejší ako „len“ financovanie projektov. Dokazuje to napríklad aj spoločnosť Plug and Play s jej Tech centrami, ktoré združujú množstvo firiem a od založenia v roku 2006 pomohli začínajúcim firmám získať viac ako 400 miliónov dolárov „rizikových zdrojov“. Tieto firmy vytvorili hodnotu až dve miliardy dolárov.
Príkladom inovačných rozvojových prístupov v USA je napríklad aj podmienený úver 528,7 milióna dolárov pre automobil Fisker Karma, ktorý poskytlo federálne ministerstvo energetiky s cieľom podporiť vysoko perspektívny a inovatívny produkt. V oblasti inovácií USA dlhodobo realizuje aj mnoho iných úspešných aktivít, ako napríklad podporu mobility expertov prostredníctvom prestížneho Fulbrightovho štipendia.
EÚ a Venture Capital
Celkovo sa aktivita rizikového kapitálu v EÚ, a samozrejme aj na Slovensku, považuje za nedostatočnú. Investície rizikového kapitálu dosahovali na Slovensku v roku 2009 len 0,007 percenta HDP. Na porovnanie investície vo Švédsku to bolo 0,288 a vo Veľkej Británii 0,348 percenta HDP, teda takmer 50-krát viac. Nízku aktivitu rizikového kapitálu konštatovala aj Európska komisia. Preto by sa už v krátkom čase mala aj na Slovensku reálne rozbehnúť iniciatíva Komisie, Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu JEREMIE (Joint European Resources for Micro to Medium Enterprises). Cieľom tejto iniciatívy s celkovou alokáciou niekoľko miliárd eur je podporiť prístup malých a stredných firiem k financiám, pričom jednou z aktivít bude aj rizikové financovanie. Okrem toho sa v Európe uskutočňujú aj iné sesterské aktivity – JASMINE a JESSICA.
Dobre fungujúci trh rizikového kapitálu, ale aj ochranu inovačných aktív (napr. duševného vlastníctva) považuje za významné faktory rozvoja ekonomík aj aktuálna Inovačná stratégia OECD. Píše sa v nej, že štátne intervenčné politiky by mali byť zamerané skôr na rozvoj trhu ako na poskytovanie financií. Potrebu rizikového kapitálu zdôrazňuje aj The European Cluster Observatory (Europe INNOVA), ktorý považuje rizikový kapitál za jeden z významných mikroekonomických faktorov ekonomického rastu a rozvoja regiónov.
Výzva pre Slovensko
Dnes už nikto nepochybuje, že úspech krajín na globálnych trhoch závisí od inovačných aktivít. Inovačná schopnosť Slovenska, ale aj Európskej únie ako celku je nedostatočná nielen v porovnaní s USA, ale aj vzrastajúcou aktivitou Číny, Indie, Južnej Kórey či dokonca Brazílie. Preto EÚ pripravuje nové opatrenia, ktoré možno vytušiť z najnovšieho materiálu Innovation Union. Jedným z cieľov je povzbudenie aktivít rizikového kapitálu, pričom by sa mala intenzívne rozvíjať cezhraničná aktivita. Slovensko by malo byť aktívnym účastníkom týchto zmien a procesov.
Reálnou výzvou na Slovensku sa stáva aj podpora komercionalizácie výsledkov vedeckovýskumných pracovísk napríklad prostredníctvom univerzitných Spin-off firiem. Práve rizikový kapitál by mohol prispieť k úspechu takýchto aktivít, pričom fondy ponúkajú okrem financií aj iné formy podpory.
Na zvýšenie využívania rizikového kapitálu na Slovensku je však možné urobiť omnoho viac. Zlepšením podnikateľského prostredia, zvýšením miery ekonomickej slobody, rozvojom kapitálového trhu. Okrem toho však bude potrebné rozvíjať procesy vzniku nových ideí, ale aj podnikateľského ducha akceptujúceho špecifiká rizikového kapitálu.
Autor pracuje v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre v Bratislave.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 50-51.