Moje oči boli plné sĺz, prestala som mávať a ruka mi klesla. Zahryzla som si do pery a nastúpila som do auta. Dnešok bol naozaj perfektný. Konečne som sa stala Mrs. Horan. Pozerala som sa na Nialla. Sedel vedľa mňa a krásne sa usmieval. Chytil ma za ruku a povedal: „Ako sa teraz cítiš Mrs. Horan?“

„Úplne úžasne.“ Usmiala som sa ne neho. Jeho tvár bola plná šťastia, že až žiaril. Pozrela som sa dole mal prepletené ruky a pozeral sa na svadobnú fotografiu s kapelou. Pozrela som sa na neho, on sa na mňa pozrel tiež a usmial sa na mňa. Usmiala som sa aj ja a myslela na to keď Niall povedal pri oltári: „Beriem“

„Nieee!“ počula som že Niall vykríkol. Videla som jeho telo ako letelo predo mnou, potom ako všade leteli kúsky skla a Niallove bezvládne telo ležalo predo mnou. Odtlačila som ho. V mojich rukách som cítila sklo. Ale bolo mi to jedno lebo ja som sa zaujímala len o Nialla. Pozrela som sa na neho, ako ležal bezvládne a bez života. Zatriasla som ním.

„Niall!! Niall!! Prosím ťa preber sa!“ Plakala som, a držala jeho studené a bledé ruky. „Prosím láska, len sa prebuď! Potrebujeme pomoc!“ Počula som len ako zastonal. „Niall! Poď!! Potrebujeme pomoc!!“ „Y/N už mi nikto nepomôže.“ Povedal. Videla som ako krv presiakla cez jeho košeľu.

„Čože? Nie, Niall poď!“ Ťahala som ho beznádejne za ruku.

„Y/N pamätaj si, milujem ťa. Spomeň si keď sme sa dnes pred oltárom pobozkali, dnes bol môj najšťastnejší deň v mojom živote. Chcem aby si si pamätala že si bola pre mňa jediná.“ S posledných síl zodvihol ruku a pohladil ma po tvári. „Milujem ťa princezná“ Zašepkal. Sledovala som ako jeho ruka klesala. Vybuchla som veľkým plačom a ležala som na jeho hrudi, bol to jediný chlapec ktorého som milovala. Ako som tam ležala, započula som sirény. Počula som ako sa otvárali dvere na aute. Cítila som ako ma niekto chytil, a vybral ma z auta. Držala som sa Nialla, nechcela som ho vôbec pustiť. Nemohla som prijať skutočnosť že je mŕtvy.

„Poď už sa neoplatí čakať. Už je to zbytočné.“ Počula som ako to Louis povedal. Nechala som umrieť chlapca ktorý bol pre mňa  plný života a nádeje. Cítila som ako ma Louisove ruky objali, to bola teraz jediná vec ktorá ma držala. Vykríkla som mu s veľkým plačom do ramena, premočila som mu košeľu ktorý mal na našej svadbe, na najšťastnejšom dni v živote Nialla Horana. Sledovala som ako záchranári niesli jeho nevládne telo. Zrazu som sa zrútila na zem. Už som to nemohla vydržať. Cítila som ako ma niekto zodvihol a dal ma do auta. Netušila som, kam idem, ale všetko čo som chcela, bolo aby som sa znovu stretla s mojím krásnym blond chlapcom.

 ** Nastal ten deň. Bola som v čiernych šatách a držala si balík vreckoviek a potichu som plakala. Louis sa mi pozrel do očí „Už si v poriadku?“ Kývla som hlavou. Louis vstal. „Dnes sme sa tu zišli, aby sme uzavreli jeden z najbezstarostnejších životov aký kedy žil. Jeho život bol krátky, ale dovoľte mi, aby som vám povedal že Niallov život skončil pri tragickej nehode. On si vzal princeznú, jedinú vec ktorú v živote hľadal. Tento chlapec bol bezstarostný. On bol najšťastnejší človek, nikdy sme ho nevideli bez úsmevu na tvári. Tento chlapec znamenal pre ľudí celý svet a ja som rád že Niall Horan bol náš najlepší priateľ.“ Louis položil mikrofón a sadol si vedľa mňa. Vzala som si ďalšiu vreckovku, a utierala som si slzy. Louis ma objal, a ja som sa rozplakala ešte viac.

 Počúvala som ako vraveli aj ostatný chalani z kapely, a potom som sledovala ako všetci štyria vyniesli rakvu von. Nasadla som si do auta, Louis sedel po mojej pravici a Liam po mojej ľavici, oboch som ich pevne držala za ruky a pri tom som plakala. Prišli sme na cintorín, vyšli sme z auta Louis a Liam mi pomohli. Chlapci stáli okolo mňa keď sa začal pohreb. Počula som, ako mi kňaz povedal, aby som svoju ružu položila na rakvu. Pristúpila som neisto k rakve, a položila ju na vrch. „To je v poriadku zlato.“ Zašepkala som. „Čoskoro sa uvidíme.“

 „Teraz by som chcel požiadať bratov, aby položili svoje kvety na rakvu.“ Povedal kňaz. Vedela som, že to musí byť teraz. Ako som Louisovi a Liamovi zmizla z dohľadu, prekĺzla som davom preč. Zastavila som pri strome, obzrela som sa za davom pri mojom manželovi. „Už idem miláčik.“ Z batohu som vytiahla nôž. „Kde je, kde je Y/N!??“ vykríkol Louis. Dav sa obrátil práve vtedy, keď som si zapichla nôž do srdca. „Niééé!!!“ Počula som pred tým, než ma vzalo jasné svetlo do náručia na miesto, kde som teraz najviac chcela byť.... :/