Nový humanizmus
Moja Fajka na dnes je venovaná „novému“ humanizmu. „Každú myšlienku, ktorá neohrozene usiluje o hľadanie pravdy stoj čo stoj, s úplnou úprimnosťou, ochotnou ku všetkým obetiam, každú takúto myšlienku nazývam náboženskou, pretože predpokladá presvedčenie, že cieľ ľudského úsilia je nadradený nad život jedinca, často tiež nad život súčasnej spoločnosti, ba aj nad život celého ľudstva,“ napísal Romain Rolland vo svojej monumentálnej knihe Mystický a činný život Indie. Venoval ju dvom veľkým duchom novej Indie, Rámakrišnovi a Vivékandovi a na príklade ich fascinujúcich životných príbehov predstavuje čitateľovi úžasný, veľkolepý, rozmanitý, epický svet poznania a múdrosti. Na pozadí konfrontácie dvoch kultúr – východnej a západnej, na pozadí zdanlivého rozporu ducha a rozumu Rolland ilustruje podstatu zázraku života, ktorý spočíva v jednote – nie abstraktnej, ale živej. Jednotu, smerujúcu k harmónii nazýva cieľom, „ku ktorému je vymrštený šíp všetkých lukostrelcov...“ Zdá sa mi pozoruhodné, že práve jednota (krása, harmónia, rovnováha, homeostáza...) sa napokon stáva cieľom všetkých duchovných pnutí, v prípade Východu a Západu, východnej a západnej kultúry, však podľa mňa nezadržateľne mieri aj k trvalej kooperácii. Imaginárny rozpor, umelo vyživovaný ako „neprekonateľný“, napokon dospeje k spoločnému, veľkému cieľu – k poznaniu. „Pokora a oddanosť sú dedičné práva Východu. Čestnosť a úprimnosť sú dedičné práva Západu,“ zamýšľa sa vo svojej meditácii realizovanej na pôde OSN indický duchovný učiteľ Sri Chinmoy a uzatvára: „Kombinácia týchto štyroch vlastností by mohla byť ideálom ľudského bytia.“ Áno, chce to vôľu aj odhodlanie, nezaťažené predsudkami a podložené čistotou srdca. Samozrejme, prostá znalosť reálií oboch týchto mohutných prúdov poznania nezaručuje dosiahnutie cieľa. Potrebná je dobrá myseľ, ktorá sa nepovyšuje, ani neponižuje, ktorá sa netvári neomylne, ale pomaly, pozvoľna, vyrovnane a odhodlane smeruje k brehom pochopenia... Niet rozporov tam, kde sa kráča k spoločnému cieľu! Vedomie súladu, jednoty ducha všetkého ľudstva je úžasnou víziou nového humanizmu, ktorý, ak sa opiera o pozitívnu energiu a nevyhýba sa emocionálnej inteligencii (EQ), naopak, cieľavedome speje k zvládnutiu EQ a nehovie si pyšne a bezstarostne iba v chladnom „IQ“. Dospel som k poznaniu, že cesta k súladu a harmónii je otvorená pre každého, kto je schopný vzdať sa absolútnej závislosti na svojom Egu a kto je ochotný prijať fakt, že všetky javy sveta sú iba myšlienkou jedinej súcitnej a empatickej svetovej Mysle. Možno ju nazvať Bohom, alebo poznaním, alebo šťastím, alebo láskou... ale je to zaručene cesta k oslobodzujúcej Jednote.