Vianočná fajka
Moja Fajka na dnes je venovaná... mystériu Vianoc. Pramení v úchvatnom príbehu o narodení Krista. Už samotný kresťanský výklad tejto udalosti je úžasný: Boh poslal na svet svojho syna, aby spasil ľudstvo! Narodil sa z nepoškvrneného počatia Panny Márie, odviedol nadľudský heroicky zápas za pravdu a lásku, nekompromisný boj proti zlu a nespravodlivosti, aby bol napokon v duchu božích plánov krvavo obetovaný – ukrutne mučený a popravený! „Najšpinavšie miesto na svete bolo prvým bydliskom jediného čistého medzi narodenými zo ženy,“ píše o Narodení Pána taliansky spisovateľ Giovanni Papini vo svojej zanietenej knihe Život Krista (Florencia, 1926), „Syn človeka, ktorý mal byť roztrhaný zvermi, čo sa volajú ľudia, mal za prvú kolísku žľab, z ktorého hovädá chrúmajú krásne kvety jari. Na zemi, v dočasnom chlieve, kde ani všetky ozdoby a voňavky nemôžu zakryť hnoj, zjavil sa jednej noci Ježiš, zrodený z nepoškvrnenej Panny, ozbrojený iba nevinnosťou...“ Vianocami teda začína tento silný Ježišov príbeh, ktorý sa potom impozantne odvíja dejinami rímskej ríše, neskôr západnej kultúry, až do dnešných čias. Morálny imperatív príbehu zasadený na konci staroveku do sveta ľudí možno už dnes nepôsobí takou silou ako v minulosti, ale stále pretrváva. Upriamuje našu pozornosť na zásadné veci života, ako sú morálka, spravodlivosť, láska, rodina, etika, dobro a zlo... Kladiem si tak pri svojej dnešnej sviatočnej fajke otázky spoločne s francúzskym filozofom Pierrom Teilhardom Chardinom, tak ako ich uvádza v eseji Nový duch (L´Esprit nouveau, 1956): „Čo je vlastne dobré a čo zlé? Môžeme vôbec povedať, že jestvuje nejaké dobro a zlo, keď sme neurčili presný smer evolúcie, ktorá nás unáša? Znamená úsilie skutočne niečo viac ako užívanie? Je nezištnosť lepšia ako sebectvo? Máme dať prednosť dobrote pred násilím?“
Je to vskutku bezprecedentná situácia do ktorej sme sa narodili: toho čo nevieme je oveľa viac ako toho čo vieme. Pohľad do vesmíru nám neponúka žiadny zrejmý orientačný bod, ktorým by sme dokázali uspokojivo vysvetliť tieto otázky, zdôvodňovať tak môžeme akékoľvek protichodné názory. Prírodovedec, geológ a filozof Chardin siaha ku kompasu ktorým je cieľ síce nie celkom jasný, ale povzbudzujúci: duchovná realizácia človeka! Tento základný prvok kresťanskej viery je spoločným pre väčšinu svetových náboženstiev vďaka čomu reprezentuje perspektívnu platformu všeobecného ľudského porozumenia. Z pohľadu kresťanstva, tak úzko a bytostne spätého so sviatkom Narodenia Pána, spojenie duchovného cieľa ľudstva s reálnym životom veľmi jasne sformuloval nemecký katolícky filozof a sociológ, biskup Karl Lehman v eseji: Vzťah politiky a morálky (Bonn, 1994): „Kresťanská viera vyžaduje zrieknutie sa konečnej istoty v politických záležitostiach. Ježišom Kristom zásadne zlomila každý nárok na absolútnosť politickej moci a naviazala svedomie človeka na to, čo je nad politikou...“ Duchovná realizácia človeka je víziou aj cieľom, ktorý nás môže naplniť nádejou bez ohľadu na mieru nášho skepticizmu. Čo krajšie si možno želať práve na Vianoce?