ISLAM
-Bolo ovplyvnené judaizmom (židovským náboženstvom) a kresťanstvom, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva toho istého Boha
-Zakladateľom islamu bol prorok Mohamed
Jeho učenie zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Allah). Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity. Vyznávač islamu sa podľa slovenského pravopisu nazýva moslim. Moslimovia veria v jediného Boha, v Ním stvorených anjelov, v Božiu knihu, ktorú zoslal, v prorokov, prostredníctvom ktorých sa k ľuďom dostali Božie zjavenia, v Súdny deň, v zodpovednosť každého jednotlivca za svoje činy, v plnú moc Boha nad osudom človeka a v posmrtný život. Veria v celý rad prorokov od Adama, Noeho, Abraháma, Mojžiša aj Ježiša. Zároveň veria, že posledný Boží odkaz, ktorý bol ľuďom zaslaný bol zjavený prorokovi Muhammadovi prostredníctvom archanjela Gabriela.
Existuje jediný a celkom zvrchovaný Boh - po arabsky Alláh (arab. ﷲ), Stvoriteľ, Vládca aj Sudca všetkých. Treba sa mu úplne odovzdať; táto odovzdanosť do božej vôle sa nazýva islám (إسلام – pokora, odovzdanie sa do vôle) a ten, kto sa Bohu takto odovzdal, je moslim (arab. مسلم muslim). Boh nemá podobu a nesmie byť zobrazovaný. Popri Bohu existuje ďalej mnoho nadprirodzených bytostí, anjelov i démonov, ale tí sú mu úplne podriadení a nesmú sa uctievať.
Vedľa dôrazu na božiu jedinečnosť je hlavným článkom učenia bod o poslednom súde, ktorý sa bude konať na konci času, a to zároveň podľa dvoch hľadísk, pravej viery i dobrých skutkov. Nestačí len jedno, treba oboje. Výsledkom súdu je buď večná blaženosť v raji (arab. جنّة džanna – záhrada) alebo večné muky v pekle (arab. جهنم džahannam). Len bojovníci, ktorí padli na Božej ceste[1] (arab. سبيل ﷲ – sabíl Alláh), idú do raja priamo. Zvláštnou kapitolou vierouky je článok o božom zjavení a jeho prostredníkovi, prorokovi Mohamedovi (arab. Muhammad). Mal predchodcov v hlásateľoch jedného Boha už od Abraháma, cez Ježiša (arab. Ísá) a sám je koncom tohto radu a pečaťou proroctva.