Záškodníci

"Späť na Rokforte"

V spánku som sa pretočila na druhý bok. Niečo ma pošteklilo na nose a tak som sa poškriabala. No znova som pocítila to nepríjemné šteklenie. Zavrčala som a otvorila oči. Nado mnou stál môj brat, dvojča, a vyškieral sa.

„Mohla som si myslieť, že si to bol ty,“ zavrčala som a otočila sa na druhý bok.

„Vstaň už z tej postele, lebo mamu porazí,“ povedal a vyšiel z izby.

„Isabella Daria McCainová, okamžite vstaň a poď na raňajky! Znova nebudeme stíhať na vlak!“ zvolala mama, ako na potvrdenie Willových slov. Povzdychla som si, ponaťahovala sa a vstala z postele. Zamierila som si to rovno do kúpeľne. Radšej som do zrkadla ani nepozerala, bála som sa totiž toho, čo tam asi uvidím. Vedela som, že to budem ja, ale nechcela som sa vidieť, lebo som sa večer neučesala. Bola som totižto veľmi unavená. Len som sa hodila na posteľ a hneď som zaspala. A kto by aj nie, keby vám mama celý deň prikazovala, aby ste makali ako nejaké stroje. Takže som si posledný deň prázdnin ´užila´ naplno.

Poriadne som sa umyla, tento raz už aj učesala a celkom oblečená som sa vybrala do kuchyne. Mama si ma prezrela nepekným pohľadom.

„Dobré ráno,“ popriala som jej zívajúc a sadla som si za stôl. Naliala som si kávu, lebo som vedela, že dnešný deň bude dlhý a schuti som si odpila.

„Dobré,“ odvetila a položila predo mňa raňajky. „Už si zbalená?“

„Ďakujem,“ poďakovala som za raňajky. „Áno som, veď som si všetko zbalila už včera.“

„Tvoj brat s tým čakal až do dneška. Som zvedavá, ako to chce stihnúť, keď už o chvíľu ideme,“ vravela mama.

„Ahoj, Isy,“ pozdravila mi moja mladšia sestra a prisadla si ku mne.

„Ahoj,“ odvetila som neprítomne. Znova som bola zabraná do svojich myšlienok, ktoré sa ako vždy týkali školy. Som zvedavá, aký bude tento rok.

„Choď sa obliecť, zlatko,“ povedala mama mojej sestre a ja som precitla. „A ty si sa poponáhľaj,“ povedala tento krát mne. Rýchlo som do seba napchala toast a vybehla do svojej izby. Hodila som do kufra ešte niekoľko maličkostí, pevne ho zatvorila a s mikinou prehodenou cez plece som zišla dole, ťahajúc svoj veľký kufor.

„Počkaj, pomôžem ti,“ ozval sa spoza mňa Will, vzal mi kufor a odniesol ho za mňa do predsiene.

„Ďakujem,“ zaškerila som sa naňho. Vošla som do kuchyne, kde už bol aj môj ocko. „Oci, tak sa maj,“ pobozkala som ho na líce. Aj by s nami bol išiel, ale musel ísť do práce. Pracuje na Ministerstve mágie na Oddelení čarovných nehôd a katastrof. Mama je čaromedička u Sv. Munga, takže to bola pre mňa a mojich súrodencov veľká výhra. Vždy, keď sa nám stalo niečo vážne, stačila nám na ošetrenie naša mama a nemuseli sme ísť ani k Mungovi.

„Dávaj na seba pozor a nie že znova niečo vyvedieš,“ pri poslednom slove sa uškrnul. Vedel, že sa mi to aj tak podarí, ale on bol v podstate aj rád. Aspoň vedel, že som bola po ňom. Ako mladý zvykol dosť vystrájať. Dokonca poznal aj Záškodníkov- Jamesa Pottera (Harryho ocka), Síriusa Blacka, Remusa Lupina, ktorý nás v druhom ročníku učil OPČM a Petra Pettigrewa. Neraz s nimi niečo vyparátil. Mama bola vždy proti tomu, ale otec ma len naoko potrestal. Povedal mi, aby som už viac krát nerobila hlúposti, pri čom sa za chrbtom mojej mamy uznanlivo uškŕňal.

„Budem sa snažiť,“ odvetila som a vyšla som z kuchyne. Obliekla som si mikinu a vyšla pred dom, kde ma už čakala mama, Will a Ell.

Na stanicu King´s Cross sme to od nás mali len kúsok, tak sme šli pešo. O dvadsať minút som už objímala mamu.

„No tak, mami. Už ma pusť. Ginny ma už čaká,“ chlácholila som ju a snažila som sa vykrútiť z jej zovretia. Ešte ma pobozkala na čelo a pustila. Uľavene som si vydýchla a pozrela na svoju malú sestru, ktorá potichu nariekala.

„Mami, aj ja chcem ísť s Isy,“ prosíkala a ťahala mamu za rukáv. Kľakla som si k nej a chytila som ju za ruku.

„Ell, nebuď kvôli tomu smutná. Na ďalší rok už pôjdeš so mnou, ale tento to musíš ešte vydržať,“ povzbudivo som sa na ňu usmiala a utrela jej slzy. „Ale nesmieš plakať, jasné? Inak ti nepošlem z Rokvillu čokoládové žabky.“

Ešte som ju objala a ponáhľala sa nájsť Ginny a svojho brata. Snažila som sa nastúpiť do vlaku aj s kufrom, ale bol príliš ťažký.

„Mám ti pomôcť?“ ozval sa známy hlas spoza mňa. Otočila som sa a spoznala som Freda- Ginninho staršieho brata (jeden z dvojičiek). Konečne som sa naučila rozpoznať ho od Georga. Trvalo mi to síce štyri roky.

„Ahoj, Fred,“ usmiala som sa naňho. „To by bolo od teba veľmi milé.“

Schytil kufor a vytiahol ho hore na prvý krát. „A problém máš už vyriešený,“ zazubil sa.

„Ďakujem, veľmi si mi pomohol,“ poznamenala som a vykročila vlakom. Cestou som stretla Hermionu. Nevidela som ju celé leto, takže som s ňou kecala vyše pol hodiny. Keď som konečne Willa našla a vošla do kupé, nechala som kufor kufrom a tuho objala svoju najlepšiu priateľku.

„Ako si vyrástla,“ prezerala som si ju.

„Pozerám, že aj ty,“ odvetila, zatiaľ čo som dychtivo prikyvovala.

„Ahoj, Dean,“ veselo som pozdravila černošského chalana, sediaceho pri okne.

„Čav, Isy. Aké boli prázdniny?“

„Výborné,“ odvetila som, pri čom som hodila očkom po svojom dvojčati. Dosť mi ich ´spríjemňoval´. „A tvoje?“

„Ušli. Bol som s rodičmi na dovolenke vo Francúzsku,“ vravel, zatiaľ čo si k nemu prisadla Ginny. Na konci minulého roka sa dali dokopy a ako pozerám, tak im to ešte vydržalo. Čudujem sa, lebo Ginny je prelietavé vtáča.

Celá cesta zbehla neskutočne rýchlo a ja som sa ani nenazdala a už som stála pred Dubovými dverami. Práve som premýšľala, kde sa mi Ginny stratila, keď sa pri mne z ničoho nič zjavila.

„Kde si bola?“ opýtala som sa jej.

„Slughorne ma zdržal,“ zamračila sa. „Kde máš dvojča?“

„Ani neviem, niekde zdrhol. Pravdepodobne už zasa niečo vyvádza,“ zaškerila som sa a konečne vošla do Veľkej siene. Sadla som si za stôl, čakajúc na začiatok slávnostnej večere.

Keď už do siene vošli všetci študenti, profesorka McGonagallová si zavolala prvákov a začalo sa triedenie, ktoré sme s Ginny skoro celé prekecali.

A konečne sa skončilo. Dumbledore vstal a prehovoril: „Všetkých vás vítam v novom školskom roku,“ žiarivo sa na nás všetkých usmial a v jeho očiach- ako vždy- hrali veselé iskričky. Bolo ich vidieť až na koniec siene. „Prvákov by som chcel upozorniť, že je zakázané čarovať na chodbách mimo vyučovacej hodiny, chodiť do Zakázaného lesa a mnoho ďalších vecí, ktoré nájdete vyvesené na dverách kabinetu pána Filcha. V učiteľskom zbore sa urobilo zopár zmien. Keďže naša bývalá profesorka obrany proti čiernej mágii, profesorka Umbridgeová,  nebola ochotná vyučovať tento predmet aj naďalej, rozhodli sme sa, že jeho miesto zaplní niekto iný. A ten niekto je profesor Snape,“ s Ginny sme na seba pozreli.

Čo?! Snape bude učiť obranu?! To nie! To zas bude rok!

„A miesto učiteľa elixírov prevezme môj bývalý kolega Horace Slughorne. Veľa šťastia profesor,“ riaditeľ sa jemne uklonil okrúhlemu pánovi s veľkými fúzami, ktorý sedel hneď vedľa profesorky McGonagallovej. Všetci sme zdvorilo zatlieskali. „Tak vám prajem dobrú chuť,“ riaditeľ tleskol rukami a na stole sa zjavila horda jedla. S radosťou som sa doňho pustila a debatovala s priateľmi.

Po večery nám riaditeľ ešte poprial dobrú noc a poslal nás na internáty. Celá natešená som sa hodila na posteľ, no keď som si spomenula na Snape, hneď ma striaslo a môj úsmev z tváre zmizol.

„To teda bude obrana, keď ju bude učiť Snape,“ zakňučala som.

„Uhm,“ prikývla Ginny a ľahla si do postele. „Ani si to nechcem predstaviť.“

Ešte som sa umyla, prezliekla do pyžama a zaľahla do postele. Nechcelo sa mi však spať, tak som debatila s mojimi dvoma ďalšími priateľkami- Nicol a Susan. Poznáme sa už od prvého ročníka a je z nás nerozlučná štvorka.

Po dlhých rozhovoroch som konečne zaspala. Ráno som však vstala skoro, a tak som si dala sprchu, zatiaľ čo baby spali. Keď som sa vrátila do izby, už sa prezliekali.

„Dobré ráno,“ popriala som im zvesela.

„Aj tebe,“ odvetili jednohlasne. Ešte som počkala, kým sa aj ony dajú dokopy a spoločne sme vyrazili do Veľkej siene na raňajky. Akurát som si naložila raňajky, keď k nám prišla McGonagallová a dala nám rozvrhy.

„Prvá hodina elixíry, to by sa dalo,“ skonštatovala Susan. „Ale to, že máme ďalšie dve OPČM so Snapom, tak to asi nezvládnem.“

Môj úsmev z tváre mi znova zmizol pri myšlienke na Snapa. Hneď druhá hodina s ním! A ešte k tomu dvojhodinovka! To dopadne. Snape ma neznáša a ja jeho. Nesadli sme si už v prvom ročníku. Odvtedy ma vkuse buzeruje.

Ešte sme si s babami skočili po knihy a ponáhľali sa na prvú hodinu. Vošli sme do triedy. S Ginny sme si sadli až úplne dozadu, aby sme sa mohli nerušene rozprávať.

„Dobrý deň, žiaci,“ ohlásil sa profesor a postavil sa pred stôl, jemne sa oň opierajúc. „Ako už viete, budem vás učiť elixíry. Ako ich pripravovať, používať a hlavne NA čo ich použiť,“ odmlčal sa a prešiel za stôl. „Elixíry nie je ťažké pripravovať, len si k nim musíte nájsť cestu. Rozhodne nebudem odsudzovať tých, ktorým to nepôjde. Veď predsa- ako sa hovorí- každému ide niečo iné. Tých, ktorým to pôjde, sa budem snažiť podporovať a pomáhať im, aby sa zlepšili ešte viac. Chcem vám pripomenúť, že tento rok vás čakajú skúšky VČÚ. Dnes si pripravíme pomerne jednoduchý utišujúci elixír. Vie niekto z vás, na čo slúži?“ obzeral sa po triede, no keď sa nikto nehlásil, zdvihla som ruku. „Áno, slečna-?“

„McCainová,“ skočila som mu do reči. „Pôsobí na utíšenie fyzickej, psychickej, ale aj emocionálnej bolesti. Pôsobí aj proti stresu, nervozite či nepokoju. Vyvoláva stavy eufórie.“

„Výborne, máte plus 10 bodov,“ šťastne som sa usmiala. „Tak, teraz mi ho každý z vás pripraví do konca hodiny. Prísady sú v skrini a návod je na tabuli,“ mávol prútikom a na tabuli sa zjavili pokyny. „Tak pracujte.“

Rýchlosťou svetla som išla po prísady. Neskôr som ich už pridávala do kotlíka presne podľa pokynov. Našťastie mi elixíry idú skvele (zdedila som to po mame), takže to pre mňa nebolo ťažké. Po pol hodine som ho už spokojne odovzdala profesorovi a vrátila sa na svoje miesto. Poupratovala som si svoje veci a čakala na koniec hodiny. Netrvalo dlho a už zazvonilo. Ešte som počkala na baby a spolu sme sa vybrali na ďalšiu hodinu.

Ach, to teda bude zlé... pomyslela som si a mala som pravdu.

„Utíšte sa,“ zavrčal Snape, keď vošiel do triedy. Postavil sa k mojej lavici, pretože som sedela hneď v prvej a nepekne si nás všetkých prezeral. Mala som sto chutí vraziť mu jednu. „Na dnešnej hodine budete len precvičovať. Aspoň zistím, čo ste sa naučili za tie štyri roky. Myslím, že nie je potrebné pripomenúť vám, že tento rok máte VČÚ, tak dúfam, že ma nesklamete a urobíte ich aspoň na P.“

„Aj na V,“ zaškerila sa Ginny.

„Slečna Weasleyová, máte nejaký problém?“ ozval sa Snape, na čo Ginny len pokrútila hlavou. „Tak mlčte!“

Pozrela som naňho tak škaredo, ako sa len dalo. Idiot! Kiežby som mu mohla niečo odvrknúť za Ginny, ale nechcem ostať po škole hneď v prvý deň. Pozrel na mňa asi tak znechutene, ako som naňho hľadela ja.

„Rozdelím vás do dvojíc,“ zobral si zo stola pergamen a začal čítať. Keď došiel ku mne, jemne sa uškrnul. „McCainová- Safely...“

„To nie,“ zakňučala som. Snape zdvihol pohľad od pergamenu a pozrel mi do očí. Aj slepý by vycítil ten výsmech.

„Slečna McCainová, niečo sa vám nepáči?“ opýtal sa ľadovým hlasom. Prehltávala som tú zlosť. On ma naschvál dal s tým najhorším a tým... ako by som to povedala... proste Safely má rád čiernu mágiu. A ide len o to, že sa bojím toho, či sa vôbec dožijem dnešného obeda. „Tak?“

„Áno,“ odvetila som vzdorovito a vypla hruď. Ginny ma jemne štuchla, čo som úplne ignorovala. Len som uprene hľadela Snapovi do očí. Nebudem ďalej znášať jeho posmešky, hlúpe narážky a všetko ostatné. „Nepáči sa mi, že ste ma dali práve s ním.“

Podišiel ku mne a nahol sa tak veľmi, až sme sa skoro dotýkali nosmi.

„Nezaujíma ma, či sa vám to páči, alebo nie,“ šepkal, no aj napriek tomu ho počula celá trieda. „Budete s ním vo dvojici,“ otočil sa späť ku stolu a vzal pergamen do ruky.

„Nie!“ zvolala som na celú triedu. Pozrel na mňa a nebezpečne prižmúril oči.

„Slečne McCainová, strhávam vám 10 bodov za odvrávanie a dnes večer máte trest. A teraz choďte precvičovať k pánu Safelymu,“ zavrčal a začal čítať ďalšie dvojice. Namrzene som naňho zazrela, schmatla tašku a so zlosťou išla až úplne dozadu, kde bol Safely. Tašku som hodila k lavici a postavila sa oproti nemu. „To bude ďalší deň vášho trestu. Len to robte ďalej a budete mať u mňa trest celý mesiac,“ povedal profesor nedbanlivo. Zagánila som naňho a namierila prútik na tlstého chalana zo Slizolinu.

Ani som sa nestihla spamätať a už ma zdvíhali zo zeme. Neviem, aké kúzlo na mňa ten kretén poslal, ale letela som až na druhý koniec triedy, kde som narazila do steny.

„Som v pohode,“ povedala som Ginny, ktorá mi pomáhala vstať. Bolel ma len chrbát a pravá ruka, ale inak som bola v poriadku. Do konca hodiny som myslela, že umriem. Skončila som na zemi vždy, keď na mňa ten idiot zaslal kúzlo. Viem sa brániť a OPČM mi ide, ale on bol na mňa až prirýchly.

Zazvonilo na koniec hodiny a ja som sa naradostene vzdialila od Safelyho. Chvíľu mi trvalo, kým som si zbalila veci. Baby na mňa čakali pred triedou. Keď som si všimla, že som ostala v triede už len ja a Snape, rýchlo som si prehodila tašku cez boľavé rameno a krivkala z triedy. No Snape ma zastavil. Zavrel mi pred nosom dvere a skúmavo na mňa pozrel.

„Je vám fajn?“ opýtal sa ma. Z jeho otázky neboli cítiť žiadne city, ale aj tak ma to prekvapilo. Od kedy sa o mňa zaujíma? Veď ešte teraz na hodine ma išiel zabiť pohľadom. „Len som si všimol, že ste dosť často skončili na zemi, tak ako učiteľ musím vedieť, či vás niečo nebolí. Vlastne som za vás zodpovedný, keď ste na mojej hodine.“

„Ale tá sa už skončila,“ poznamenala som, za čo ma spražil pohľadom. „Je mi fajn,“ odvetila som napokon.

„Áno a preto krívate,“ povedal sarkasticky. „Poďte, vezmem vás do Nemocničného krídla,“ vzal mi tašku z ramena a kráčal k dverám.

„Naozaj mi je fajn,“ zastavila som ho pred tým, než otvoril dvere. Podišla som k nemu a vzala si od neho tašku s knihami. „Zvládnem to,“ povedala som a vyšla z triedy. Baby na mňa zvedavo pozerali.

„Čo od teba chcel?“ opýtala sa ma Ginny.

„Hm?“

„Čo ti hovoril? Predsa od teba niečo musel chcieť, keď ste tam boli tak dlho,“ vysvetľovala.