Záškodníci

Zobudila som sa na tiché zaklopanie. Otvorila som oči a zamrkala.

„Ďalej,“ odvetila som zaspato. Dvere do mojej izby sa otvorili a dnu nakukla moja mama.

„Zobudila som ťa? Prepáč,“ ospravedlňujúco na mňa pozrela.

„V pohode,“ mávla som rukou, sadnúc si do tureckého sedu.

„Len som ti chcela povedať, že ti prišiel list zo školy,“ oznámila mi a podala mi obálku. Rýchlo som si ju od nej vzala a vybrala z nej list. Ten som si s očakávaním prečítala, až som napokon spokojne vydýchla. „No?“ nedočkavo sa ma spýtala.

„Snáď ma aj potom príjmu za nového aurora,“ uškrnula som sa.

„Takže si skúšky urobila dobre?“

„Dobre? Dobre je na trojku,“ poznamenala som dotknuto, no hneď som sa zasmiala a prikývla. „Z tých predmetov, ktoré budem potrebovať, to je obrana, elixíry, čarovanie a transfigurácia, som dostala V. Teda som ich urobila! A ostatné som zbabrala, ale to je len taký malý detail.“

„No tak to ti blahoželám,“ potešila sa mama. Len som sa široko usmiala a zliezla z postele. „Daj sa dokopy a poď sa naraňajkovať.“

„Dobre,“ prikývla som. Zatiaľ čo mama vyšla z izby, ja som na seba natiahla šortky, obyčajné biele tielko a v kúpeľni som sa poriadne umyla.

„Dobré ráno,“ zvesela mi popriala Lia, keď som vošla do kuchyne. Sedela za stolom, neprítomne miešajúc obsah veľkej šálky. Široko sa na mňa usmiala a vrátila sa k novinám pred sebou. Ostala som prekvapená, keď som zbadala, čo za noviny to číta.

„Aj tebe,“ odvetila som napokon. Sadla som si za stôl, pričom som sa trochu pousmiala. „Odkedy čítaš Denného proroka?“

„Od dnes,“ vysvetlila jednoducho.

„A čo ťa k tomu viedlo?“ vyzvedala som ďalej. Uprela na mňa svoje modré očká, v ktorých pohrávali veselé iskričky.

„Moja sestra je čarodejnica,“ začala hrdo, „nuž som chcela vedieť, čo sa v tom jej svete deje.“

Usmiala som sa na ňu, vzala si pohár a naliala si doň pomarančový džús. Teda aspoň som si myslela, že je pomarančový.

„Už ste použili tú guľu od Eileen?“ spýtala som sa po chvíli, počas ktorej som si natierala chlieb.

„Už áno,“ odvetila mama veselo a ukázala na džús. Chvíľu som naň nechápavo zazerala. Napokon som ho rýchlo schmatla a napila sa. Nemohla som tomu uveriť!

„Tekvicový džús?“ užasnuto som vypúlila oči. Mama s Liou unisono prikývli. Zvesela som sa zasmiala a užívala si chuť džúsu, ktorý som na Rokforte pila každý deň. „Výborne,“ skonštatovala som spokojne.

Neskôr som si od Lii vzala Denného proroka a začítala sa doň. Nič zaujímavé tam nebolo. Teda nič také, čo by stálo za moje nervy.

***

Na ďalší deň som šla do Londýna. A Lia so mnou, lebo chcela vidieť všetko v čarodejníckom svete. Mala som pocit, akoby som so sebou ťahala malé dieťa. Najprv sme zašli do Gringottbanky, kde som si dala vytvoriť svoj vlastný trezor. Už čoskoro sa mi v ňom začnú peniaze pekne kopiť. Neskôr sme zašli do zázračného zverinca, kde som pre Daff kúpila jedlo a potom na zmrzlinu k Fortesceuovi. Celkom sa nám hodila, pretože vonku bolo neskutočne teplo.

Už sa stmievalo, keď sme sa vrátili domov. Šťastne som do seba nahádzala večeru a vbehla do svojej izby. Tam som vytiahla pergamen a brko a začala písať list.

Milý Regulus,

ani nevieš, ako veľmi mi chýbaš. Dlho sme sa nevideli a ja Ti musím toho toľko povedať, že neviem, odkiaľ by som mala začať. Už dávnejšie som Ti chcela napísať, no mala som toho veľa. Snáď mi to odpustíš.

S Luciusom sa budeme brať. Ešte nevieme presne, kedy sa bude svadba konať, no už vopred Ťa na ňu pozívam. Ani nevieš, aká som z toho nadšená. Bolo to krásne prekvapenie na Vianoce. Len škoda, že to jeho rodičia nepochopili. Nemajú ma v láske, hoci vedia veľmi dobre o mojom pôvode. Vedia, že nie som humusáčka, no i tak ma za ňu považujú. No skôr Luciusov ocko. Jeho mama je celkom milá a aj sa mi s ňou celkom dobre rozprávalo, keď som bola u nich doma. Lucius ma k nim pozval dva dni po Vianociach a pred nimi ma požiadal o ruku. Bolo to milé prekvapenie, no potom sa však pohádal so svojím otcom. Kvôli tomu, že si mal vziať Narcissu a podobné veci. Napokon u nás strávil celé prázdniny, lebo domov sa nechcel vrátiť.

A asi pred mesiacom sme si boli pozrieť jeden dom. Lucius ho ešte v ten deň kúpil! Blázon! Ale je jasné, že ma to potešilo, veľmi. Je naozaj veľkolepý. Musíš ho vidieť. Ešte tieto prázdniny k nám prídeš. Teraz som síce ešte u mamy, no Lucius mi sľúbil, že si po mňa príde. Je to všetko ako z rozprávky, príliš krásne.

Pred asi polrokom som zistila, že mám dve schopnosti. Jednou môžem cítiť pocity iných a aj ich zmeniť a tou druhou môžem liečiť. No nie je to úžasné? Takto hocikomu zahojím rany ľavou- zadnou. No všetko je to veľmi ťažké. Vlastne si tým ubližujem, ale to nie je podstatné.

A čo Ty? Ako sa máš? Musíš mi o sebe všetko napísať. Alebo lepšie by bolo, keby sme sa naozaj stretli. Už čoskoro sa nasťahujeme s Luciusom do nášho nového domu, tak by si nás mohol navštíviť. Je to v maličkom mestečku Great Reservoir. Náš dom nájdeš rýchlo, nedá sa nevšimnúť si ho.

Tak, snáď sa uvidíme čo najskôr.

S pozdravom

                                                                     Elizabeth

Schovala som list do obálky, ktorú som zapečatila a napísala na ňu Regulusovo meno. Chvíľu som ešte hľadala Daff, až som ju napokon našla schovanú v korune stromu na našej záhrade. Spokojne si tam vysedávala. Zavolala som ju a priviazala jej o labku list.

„Odnes to Regulusovi,“ prikázala som jej. Ona len slabo zahúkala, rozprestrela krídla a stratila sa v tme.

Mne sa však nechcelo vrátiť do domu, nuž som si sadla na hojdačku a objala si kolená, zahľadiac sa na oblohu. Dlhú chvíľu som tam len tak sedela, až kým mi nezačala byť zima. Neostávalo mi nič iné, len zaliezť do domu a pokračovať v debatovaní s mamou a Liou. Musela som im povedať všetko o tom, čo sa dialo na Rokforte. Nevynechala som ani jednu vec. Povedala som im aj o mojich schopnostiach. Mama z toho nebola veľmi prekvapená, ako som čakala. Po asi troch hodinách rozprávania som šťastne zaliezla do postele a hneď som aj zaspala.

***

Prešiel týždeň. Každý deň som čakala na Luciusa, no on stále nechodil. Zjavne mal nejakú prácu. Popravde som sa aj bála. Mohlo sa mu na jednom z tých ich stretnutí niečo stať. Ale na to som radšej ani nechcela myslieť.

Práve som upratovala spolu s Liou celý dom, zatiaľ čo mama robila obed, keď sa ozval zvonček. Mama šla otvoriť. Namočila som handru do vedra s vodou a následne je poriadne vyžmýkala. Vo chvíli, keď som ju priložila k najbližšej polici, mama na mňa zavolala, aby som zišla dole. Vzdychla som a vyšla z izby s Liou za závesom.

Vplávala som do kuchyne. Hneď sa mi po tvári rozlial široký úsmev. Podišla som k svojej priateľke a objala ju.

„Ty si zabudla, že?“ vyčítavo na mňa pozrela Nat, keď sa odo mňa odtiahla. Sklopila som hlavu a pomaly prikývla.

„Idem sa prezliecť,“ povedala som rýchlo a vybehla z kuchyne.

Vošla som do izby a rýchlosťou svetla sa prezliekla zo starých vecí. Natiahla som na seba džínsy a zelený top. Vlasy som si zopla a vrátila sa do kuchyne.

„Môžeme ísť,“ oznámila som Nat, sediacej za stolom. Otočila som sa k mame. „Mami, ideme na ten výber aurorov. Neviem, ako dlho sa zdržíme. Zatiaľ sa majte.“

S Nat sme sa premiestnili do centra Londýna. Vošli sme do malej červenej búdky s pokazeným telefónom a ja som hneď vyťukala číslo. Ešte sme povedali ženskému hlasu, vychádzajúcemu z telefónu dôvod našej návštevy a zatiaľ čo sa celá kabínka viezla do zeme, pripli sme si na tričko kartičku s naším menom.

Výťahom sme sa zviezli na druhé poschodie, kde už na sedačkách sedelo zopár ľudí. Spoznala som medzi nimi Siriusa, Jamesa, Alice a Franka. Spolu s Nat sme k nim podišli a usadili sa vedľa nich.

„Ahojte,“ pozdravila som im veselo. Unisono mi odzdravili a pokračovali v rozhovore. O niekoľko minút vyšiel z najbližších dverí pán v strednom veku s tmavomodrým habitom a milým, no zároveň i prísnym pohľadom. Roztvoril pergamen, ktorý držal v ruke.

„Emilia Annie Dateová, William Gregory,“ prečítal nahlas a pohľadom prebehol celú chodbu, na čo sa postavili menovaní. „Poďte dnu.“

Asi o pol hodiny, keď sme sa s chalanmi pustili do debaty o prázdninách, vyšiel ten istý pán opäť z dverí.

„Elizabeth Sophie Katherine Winnersová, Sirius Black.“

So Siriusom sme na seba pozreli, vstali a vošli do priestrannej miestnosti. Tam sme museli na figurínu uvrhnúť rôzne zaklínadlá, ktoré nám prikázal použiť ten pán. Skúškou sme napokon obaja prešli. Alice, Frankovi a Nat a Jamesovi, ktorí šli hneď po nás, sme sľúbili, že ich počkáme v Deravom kotlíku.

So Siriusom sme si sadli za najbližší voľný stôl. Objednali sme si ďatelinové pivo a začali debatovať.

„Kde teraz bývaš?“ ozvala som sa po chvíli ticha.

„V jednom malom dome vo Walese spolu s Jamesom,“ vysvetlil jednoducho. „Bude u mňa, až kým si nekúpi vlastný dom. Myslím, že to tak skoro nebude, takže sa nemusím báť toho, že ostanem sám,“ zaškeril sa spokojne.

„Ty máš vlastný dom?“ spýtala som sa ho užasnuto. Sirius len prikývol a odpil si z pohára. „Odkiaľ si naň mal peniaze?“

„Zdedil som ich po strýkovi Alphardovi, zomrel pár dní pred koncom roka,“ odvetil ležérne. „Boli sme si blízki, no vídali sme sa veľmi málo. Ani on nebol za tie rasistické názory, podľa ktorých žije moja rodina.“

„Je mi ľúto, že zomrel,“ povedala som popravde. Sirius len pomaly prikývol.

„Čo ty a Malfoy?“

„Nič nové,“ pokrčila som plecami, pohrávajúc sa s pohárom. Sirius sa potichu zachechtal a hodil na stôl dnešného Proroka. Napäto som ho otvorila. Hneď ma zaujal jeden článok, ktorý bol na prednej strane. Letmo som pozrela na Siriusa a prečítala si zopár riadkov. Prižmúrila som oči, zhlboka dýchajúc.

„Nebavíte sa spolu?“ dobiedzal si ma Sirius.

„Bavíme. Jasné, že bavíme,“ povedala som rýchlo. Sirius na mňa spýtavo pozrel. „Len čakám, kedy príde... aby sme sa mohli nasťahovať do nášho nového domu.“

„A ty veríš, že príde?“ pozdvihol obočie. Pozrela som do jeho búrkových očí.

„Kam tým mieriš, Sirius?“ fľochla som naňho namrzene. „Sám vidíš,“ ukázala som na článok v novinách, „že nikoho nedostali a zjavne sú bez škrabanca. Možno neprišiel len preto, že naozaj nemal čas-“

„Alebo je v tom niečo celkom iné,“ dokončil za mňa dôležito. Naštvane som ho prebodla pohľadom. V tej istej chvíli vošli do hostinca Al, Nat, Frank a James a za nimi už aj Lily, Remus a Peter. Narýchlo som im pozdravila, zatiaľ čo si k nám prisadli a opäť som uprela naštvaný pohľad na Siriusa.

„Vieš o niečom, čo neviem a mala by som vedieť?“ spýtala som sa napálene. Ostatní na nás zvedavo zazerali.

„Čo sa deje?“ ozval sa Remus.

„Nič,“ zamrmlala som a odpila si z pohára. Remus len pokrčil plecami. O chvíľu už aj ostatní pili ďatelinové pivo a veselo sa zhovárali.

Sirius sa ku mne nahol a zašepkal: „Stále nechápem, ako s ním môžeš byť. Veď je to-“

„Odlož si, prosím, tie noviny. Dosť tu zavadzajú,“ skočila som mu do reči, ukazujúc na noviny na stole. Vedela som, čo chce povedať a nechcela som mu to dovoliť, nuž som musela rýchlo niečo povedať.

„Zatváraš si oči pred pravdou,“ nedal sa a ďalej hovoril svoj názor na Luciusa. Naštvane som udrela po stole, až všetci nadskočili.

„Musíš to teraz riešiť?!“ zvolala som, prepaľujúc ho pohľadom. „A mimochodom, nezatváram si pred pravdou oči. Viem, čo robí a nie je mi to dva krát jedno. No on nie je taký ako ostatní. Oni to robia z potešenia, no ON NEMÁ NA VÝBER!“

Na to som vstala od stola a chystala sa na odchod, no ešte naposledy som sa otočila k Siriusovi.

„Skús ho brať aj z inej stránky a všimnúť si na ňom aj to dobré, nie len to, čo chceš vidieť TY, Sirius. Mohol by byť dva krát lepším človekom ako si ty. Sám si pred rokom svojej mame vravel, aby ľudí neposudzovala podľa čistoty ich krvi a pri tom to robíš ty sám. Len ty posudzuješ podľa niektorých skutkov! Čo ak nemal na výber?! Čo ak to nechce robiť?! Čo ak sa ma tým snaží chrániť?! To ťa vôbec nenapadlo?!“ hulákala som na celý hostinec. Všetci moji priatelia na mňa vystrašene zazerali a sem-tam im pohľad zabehol aj k Siriusovi.

„Tak, ak to nechce robiť, nech to nerobí,“ poznamenal Sirius lenivo. Naštvane som si odfrkla.

„Už to odvolať nemôže, jedine smrťou,“ zavrčala som a so slabým rozlúčením s priateľmi som odišla.