Je dobré keď to vieš...
Kuriatka kupujte len od chovateľov u ktorých si môžete pozrieť rodičov od ktorých pochádzajú. V akom stave sú, ako vyzerajú a v akej kondícii sú. Kde a v akých podmienkach rodičia kuriatok žijú. To je veľmi dôležité. Keď Vám to nie je umožnené tam niečo nie je v poriadku.
Znáškový hybrid
Znáškový hybrid je už v dnešnej dobe finálny hybrid tri alebo štyri líniový. To znamená že už ich rodičia sú hybridy dvoch plemien. Je treba si uvedomiť že sú potomkami už rodičov istých a špecificky vyšľachtených línii. Hybrid má už zakódované iné vlastnosti do určitých optimálnych podmienok ako je hala s regulovaným režimom. Všetci by si mali uvedomiť že hybrid na dvore nedosahuje vôbec svoje deklarované nosnosti a znáška ktorú má je vykúpená strašnou konverzií krmiva (vysoká spotreba kŕmenia na 1kg vaječnej hmoty o proti čistokrvným plemenom).
Čo sa týka ich kríženia je jasné že ich pôvod je zdrojom značnej variability potomstva kedy sú v potomstvu dobré, špatné a priemerné zvieratá. Keď sa ale spočíta priemerná znáška tak je horšia ako u čistokrvných plemien - zase k vzťahu spotreby krmiva. Je jasné že na dvore u pár kusov to nikto nepozná a často tak oponuje v prospech hybridov ale ľudia si neuvedomujú, že na dvore nesledujú spotrebu krmiva ( kŕmia zbytkamy, majú zmiešané chovy s inou hydinou atd.) a tím pádom nesledujú v dnešnej dobe tak dôležitý faktor ako je ekonomika chovu. Pokiaľ znáškový hybrid človek nechá na chov, potomstvo potom nedosahuje ani úžitkovosť rodičov.
Nikto si neuvedomuje ako v dnešnej dobe hybridy vytláčajú čistokrvnú hydinu a preto je situácia čistej hydiny u nás tak žalostná.
Preto strašne moc fandím a držím palce ľuďom s čistokrvnými stádami na hoci akej úrovni.
Aby sa vám hydina neozobávala - kanibalizmus
Chovateľom hydiny sa niekedy stáva, že sa im hydina, najmä sliepky začnú ozobávať a vytŕhať si perie, obvykle v zadnej časti tela. Tento zlozvyk môže prepuknúť až do kanibalizmu, keď sa jednotlivé kusy navzájom pozabíjajú. Vyskytuje sa to u každého druhu hydiny, no u sliepok najčastejšie. Ide tu o agresívnych jedincov, ktorých treba oddeliť od ostatných, prípadne už i poranených kusov.
Prečo?
Hydina takto reaguje na stres, ktorý prežila napríklad počas prepravy, zmeny ustajňovacích priestorov, zmeny krmiva, alebo ktorý práve prežíva. Tu sa najčastejšie vyskytuje stres z prehustenia chovateľských priestorov, vplyv iných hlučných okolností v okolí tejto hydiny, príliš veľa svetla v odchovnom zariadení, príliš teplo alebo veľká zima, rovnako aj zmena klimatických podmienok v počasí.
Neexistuje jednoznačný dôvod prečo sa hydina zrazu začne takto správať a prejavia sa u nej sklony ku kanibalizmu, no záleží na každom chovateľovi, ako si dokáže odsledovať správanie svojej hydiny a prípadné problémy ihneď riešiť. Čo robiť?
Poznáme niekoľko spôsobov, ako sa dá tento zlozvyk eliminovať. V prvom rade treba hydinu umiestniť do chovateľských priestorov tak, aby sa ukľudnila. To znamená vytvoriť v odchovni šero až tmu a podať im vitamíny, napr. B vitamín, alebo nejaký komplex vitamínov. V takejto tme s minimálnym svetlom ich udržujte niekoľko dní. Počas týchto dní ich vypustite len na 2-3 hodiny von do výbehu a znova ich zatvorte.
Podávajte originálnu kŕmnu zmes určenú pre ten druh hydiny, ktorý chováte. Na rany, ktoré týmto vznikli použite spray KUBATOL a zasypte ich zásypom na rany, môže byť aj detský zásyp.
Treba si uvedomiť, že vo výbehu treba počítať na jednu sliepku s priestorom ideálne 10 metrov štvorcových, resp. čím viac tým lepšie. Nezabudnite na čistú vodu s prídavkom vitamínov, napr. Multivitamín.
Pokiaľ by nepomohli ani tieto opatrenia, treba prikročiť k drastickejším, a to skrátiť vrchnú časť zobáka. Treba uchopiť zobák, otvoriť ho a vrchnú časť opilníkovať, alebo odstrihnúť či zrezať, ostrým nožíkom alebo nožnicami zhruba 2-4 milimetre, ale len po živú nezrohovatenú časť zobáka, aby nedošlo k veľkému krvácaniu. Hydina na niekoľko dní obmedzí spotrebu krmiva, ale za pár dní je po problémoch.
Niekedy tento stres vznikne aj z nudy zvierat a vtedy stačí zabaviť ich napríklad rozhádzaním obilia po zemi, preseknúť repu, alebo zavesiť nad ich hlavu trs ďateliny, aby ju dočahovali a zobali do nej, čím sa vlastne budú zabávať. Všetky potrebné vitamíny, prípravky a zmesi si môžete zakúpiť aj v predajnom centre Dom - Dielňa - Záhrada.
Babský recept, alebo rady a skúsenosti niektorých chovateľov:
Na 5 litrov vody pridajte 1 polievkovú lyžicu Magi. Pomiešajte a podávajte sliepkam niekoľko dní. Magi je vlastne výťažok z kostí a kopýt zvierat, takže obsahuje potrebné látky, ktoré môžu znížiť prejavy kanibalizmu. Taktiež môžete v kuríne, pokiaľ má okná natrieť ich na modro, čím vznikne modré svetlo, ktoré sliepky vnímajú ako tmu. V tejto sa obvykle zvyknú ukľudniť. Tiež sa niekedy pridáva do vody kuchynská soľ na niekoľko dní. Pozor, pridávajte iba malé množstvo, lebo môžu byť ohrozené obličky u hydiny.
Doporučená starostlivosť o nosnice
Základným odporučením pre sub-optimálne extenzívne, samozásobiteľské malochovy je zásada využívať nosnice dva roky, obnovovať hejno najlepšie od rovnakého dodávateľa odchovaných sliepok zo znalosti zdravotného stavu a používaného vakcinačného programu u nakúpených odchovaných sliepok.
Ustájit nosnice do murovaného, zatepleného a pred prievanom chráneného kurína s dostatočným počtom znáškových hniezd (jedno pre každé 4 nosnice).
Priebežne raz za mesiac dezinfikovať podlahu aj hniezda nehaseným vápnom po priebežnom uprataní trusu a vystlaní kurína i hniezd hoblinami alebo na krátko narezanou slamou.
Dosiahnuť, a prípadným prisvecováním udržiavať, i v zimných mesiacoch 16 hodín svetla v kuríne. Pre znášanie nosníc je optimálne od 16.týždňa do 24. týždňa veku nosníc každý týždeň navyšovať dlžku svetelného dňa od 8 hodín svetla v odchovni po 16 hodín potrebných v znáške.
Optimálne pre nosnice je stabilná a nemenná dávka krmiva pokiaľ možno konštantného a nemenného zloženia podľa zkušenosti a možnosti chovateľa. Občasné prilepšovanie a náhle zmeny kŕmení odlišným typom krmiva môže vyvolať až fyziologický stres, pelichanie, ozobávanie nosníc a ďalšie negatívne dôsledky.
VÝŽIVA
Je najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcu kvalitu násadových vajec na výživu sa používajú kompletné KZ, ktoré by mali byť plnohodnotné a mali by stále zloženie a podávať v pravidelných intervaloch. Nedostatok ale aj prebytok niektorých živín spôsobuje vážne poruchy.
NEDOSTATOK vitamínov
U sliepok
Avitaminóza vitamín. A- znížená znáška, nižšia oplodnenosť vajec, drsná škrupina vajec, opozdené liahnutie, zvýšený úhyn kľuvaní, po vyliahnutí sú kurčatá slabé, môžu mať opuchnuté viečka a nedostatočná pigmentácia kože.
Avitaminóza vit. B
Zvýšené uhynutie v druhej polovici liahnutia ,zvýšený výskyt krivých končatín a vykrútených krkov.
Avitaminóza vit. D
Tenká škrupina alebo bez škrupiny, riedke bielko, liahnutie je predĺžené (nedostatok vápnika)
Avitaminóza vit. E
Nižšia oplodnenosť vaj., vysoká úmrtnosť počas a po vyliahnutí, zvýšený výskyt nervových ochorení, veľa Ca - drsná škrupina, kriedové nánosy, ťažké krívanie.
Avitaminóza Ca
Tenká škrupina, praská škrupina, bez škrupiny
Prebytok bielkovín vo výžive sliepok - zvýšená úmrtnosť na konci liahnutia, krivé končatiny
Avitaminóza bielkovín
Znížená znáška, nižšia m. vajec, nevhodný pomer medzi žĺtkom a bielkom
Oplodnenosť vajec závisí od pomeru pohlaví - u ľahko nosivých plem. sliepok (1 : 15-20) sliepky,
U ťažko mäsových plem. sliepok ( 1: 10-15), u kačíc - 2:5, u hús - 1: 3-4, moriaky - 1: 2-5 (podľa veľkosti )
Liahnutie kureniec a inkubačná doba
Hoci je inkubačná doba kureniec 21 dní, tak z praxe vieme, že napr. zdrobnené plemená sa vykľujú aj o deň skôr, ale ťažšie plemená si dávajú „načas“ a kľujú sa presne až 21. deň. Pokiaľ vidíme, že kura sa nevie behom niekoľkých hodín z vajca samo dostať a začína v ňom zasychať, zväčša mu z vajca pomôžeme rozlomením škrupiny. Pokiaľ má zacelené bruško (vstrebaný žĺtkový vak), tak aj veľká časť z nich prežije. Často krát sa nám stáva, že niekoľko kuriatok má rozčapené nožičky, ktoré sa im neustále kĺžu a rozchádzajú od seba. Nevedia sami chodiť. V takom prípade im opatrne tenkou niťou zviažeme k sebe nožičky (na šírku malíčka), a behom 2-3 dní im spevnejú natoľko, že nitku môžeme odstrániť. Treba dať len pozor, aby ste ju pri zväzovaní moc nezatiahli, resp. aby sme ju nezabudli následne odstrihnúť. Tieto kuriatka o 2 dni úplne normálne behajú a sú k nerozoznaniu od ostatných.
Vajcia, z ktorých sa ani na 22. deň kuriatka nevykľujú zlikvidujem, keďže zárodky v nich buď uhynuli, alebo sú veľmi slabé na to, aby sa sami prebili na svet. V minulosti som sa stretával často s problémami, že kuriatka mali zalepené kloaky a mali problémy zo stolicou. Kŕmievali sa zmeskou pre kurence. To bola príčina týchto problémov. Prvé dni treba kŕmiť len čistým kukuričným šrotom. Od 5 dňa treba čistý šrot zahusťovať kŕmnou zmesou K1 až postupne na 8. deň treba preisť na čistú kŕmnu zmes. Napájame len čiernym čajom, ktorý po 2 týždňoch postupne riedime vodou, až prejdeme po 6 týždňoch na čistú vodu. Do nápoja dávame kvapku vitamínov AD3. Dvojtýždňovým kurencom dávame už aj nastrúhane vajcia natvrdo uvarené, ktoré posypeme zošrotovanými paletami lucerny, takže výsledné krmivo je zelené. Dobré je tiež pridávať nadrobno nasekané zelené, ak to už počasie dovolí. Kurence po 5 dňoch prekladáme do odchovní. Zdrojom tepla je bodová žiarovka 60 – 100 wattová. Vetranie riešime postupnou výmenou pevných krytov odchovne za sieťované. Po vyliahnutí poslednej várky kureniec všetky kurence zavakcínujeme Livacoxom, čím získajú doživotnú imunitu proti kokcidióze.
Príručka pre chovateľov hydiny
Táto príručka je určená chovateľom hydiny, ktorých snahou je chovať zdravé a pekné sliepky, kačky, morky či prepelice. Hlavnou úlohou je dať návod chovateľom hydiny, ako sa dajú odchovať životaschopné jedince aj bez nadmerného zaťažovania organizmu chemickými látkami a bez zbytočného podávania antibiotík.
Snahou pri príprave tejto publikácie bolo poskytnúť naše dlhoročné skúsenosti a vedomosti z praxe širokej chovateľskej verejnosti. Výsledkom uvedených postupov je chov zdravej hydiny, ktorej hlavnými produktami sú kvalitné vajíčka a zdravé mäso s vysokou dietetickou hodnotou z vlastného chovu.
Cieľom príručky je pomôcť chovateľom zorientovať sa v riešení
najčastejších zdravotných problémov v chove hrabavej a vodnej hydiny.
Obsah:
Úvod
Výživa
Zoohygiena
Všeobecné zásady prevencie chorôb zvierat
Najčastejšie choroby hydiny v drobnochove.
Prevencia a podpora liečby častých ochorení v chove hydiny - odporúčané prípravky
Choroby hydiny
Vírusové choroby hydiny
Chrípka vtákov
Pseudomor
Kiahne
Infekčná laryngotracheitída
Markova choroba
Leukóza
Parvoviróza húsat
Mor kačíc
Bakteriálne choroby hydiny
Nekrotická enteritída
Hemofilová nádcha
Listerióza
Červienka
Chlamidióza vtákov – ornitóza
Pasteurelóza vtákov – cholera
Salmonelóza
Tuberkulóza vtákov
Plesňové choroby hydiny
Favus
Aspergilóza
Mykotoxikózy
Parazitárne choroby hydiny
Protozoárne choroby - Giardióza, Hexamitóza, Kryptospridióza,
Histomonóza, Trichomonóza, Kokcidióza,
Toxoplazmóza
Cestodózy - pásomnice
Nematódy - oblé červy - Echinurióza, Askaridióza, Heterakidóza ,
Kapilarióza, Syngamóza, Acanthocefala
Trematódy – motolice
Ektoparazitárne choroby - roztočíkovitosť, svrab, vápenka
Neinfekčné choroby hydiny
Odporúčaný vakcinačný program v malých chovoch hrabavej hydiny
Úvod
Chov hydiny je najekonomickejším a najefektívnejším odvetvím živočíšnej výroby - efektivita, relatívna nenáročnosť a dobrá prispôsobivosť robia z hydiny ideálne hospodárske zvieratá. Z tradičných plemien hydiny vzniklo cieleným šľachtením množstvo nových plemien a farebných rázov, ktoré zaujmú chovateľov nielen svojim tvarom tela a farbou, ale najmä úžitkovosťou. Výrazne sa zvýšila produkcia vajec a intenzita rastu. Moderné hybridy v súčasnosti znášajú vyše 300 vajec počas jednej znášky. Urýchlil sa nástup pohlavnej dospelosti.
U výkrmových plemien sa výrazne zvýšila intenzita rastu a osvalenie najdôležitejších mäsových partií jatočného tela.
Na druhej strane sa prispôsobovaním úžitkových a exteriérových parametrov potrebám živočíšnej výroby niektoré vlastnosti zhoršili alebo úplne vymizli. Horšia konštitúcia a životaschopnosť prešľachtených zvierat, vyššia vnímavosť, resp. predispozícia na niektoré choroby, strata materinského pudu, strata kvokavosti a orientačnej schopnosti sú následkom cielenej jednostrannej šľachtiteľskej práce. Znásobením stresových situácií v moderných chovateľských podmienkach sa zmenilo aj správanie zvierat. Objavujú sa početné poruchy správania, ktoré znižujú ich hospodárske využitie.
Z hľadiska hospodárskeho využitia sa za hydinu považuje skupina malých pernatých hospodárskych zvierat. Rozdeľujeme ju na hrabavú a vodnú hydinu. V našich podmienkach sa z vodnej hydiny najčastejšie chová kačica, kačica pižmová a hus domáca. Z hrabavej hydiny je to najčastejšie kur domáci, morka, perlička, holub a ojedinele aj japonská prepelica, bažant, páv či pštros. Hydina zahŕňa množstvo plemien, krížencov a produkčných hybridov využívaných v záujmových a produkčných chovoch pre ich jedinečné vlastnosti a vzhľad. Chov hydiny nám poskytuje hlavne vysokokvalitné hydinové mäso, vajcia a perie.
V dnešnej dobe sa čoraz viac fariem a malých hospodárstiev vracia k polointenzívnemu až extenzívnemu chovu hydiny s cieľom získať kvalitnejšie produkty bez chemického a hormonálneho zaťaženia zvierat a využiť všetky dostupné krmivá v trvalo udržateľnom režime hospodárenia.
Výživa
Nároky na kŕmnu dávku a spôsob kŕmenia sú u hrabavej a vodnej hydiny v mnohých ohľadoch podobné. Koncentrácia a pomery živín v kŕmnej dávke sú u dospelých jedincov porovnateľné, predovšetkým v drobnochovoch s možnosťou vonkajšieho výbehu. Množstvo potrebných živín sa líši v odchove mláďat nosivých a výkrmových typov. Pri výkrme treba oveľa viac dbať na dostatok potrebných živín, vitamínov a na správny pomer minerálnych látok kvôli vysokej intenzite rastu. V neskorších štádiách vývoja u ťažkých plemien je nutné dohliadať, aby u hydiny nedošlo k pretučneniu, najmä vtedy, ak počítame s reprodukciou zvierat.
Vodná hydina má radšej vlhčené kŕmne zmesi, ktoré môžu obsahovať aj vodnaté zvyšky z kuchyne. Hrabavej hydine príliš vlhká zmes lepí zobáky a spôsobuje problémy pri konzumácii, naopak vodná hydina si krmivo aj sama namáča a vodnaté kŕmne dávky pre ňu nie sú problémom.
Či už chovateľ preferuje chov vodnej alebo hrabavej hydiny, vonku alebo v uzavretých priestoroch, hierarchia princípov kŕmenia sa v zásade nemení. Na prvom mieste sú kvalitné krmoviny, na druhom obsah živín v kŕmnej dávke a na treťom mieste je ich správny pomer spolu s obsahom vitamínov a minerálnych látok v požadovanom pomere. V drobnochovoch nie je problém podávať zvieratám pestrú stravu zloženú z väčšieho množstva komponentov, ktoré umožňujú hydine vyberať a kombinovať jednotlivé krmoviny podľa individuálnych potrieb jedinca.
Pri zostavovaní kŕmnych dávok treba prihliadať aj na plemeno, úžitkový typ a spôsob, akým hydinu chováme. Hydina chovaná vo vonkajších výbehoch alebo pasienkovým spôsobom má odlišné nároky na zloženie kŕmnej dávky ako hydina chovaná v halách na podstielke alebo v klietkach. Vonku si hydina sama obohacuje kŕmnu dávku o hmyz, drobné živočíchy, semená burín a čerstvé zelené krmivo. Dostane sa skôr aj k humínovým látkam obsiahnutým v pôde, ktoré podporujú trávenie a detoxikáciu. V halách, kde je hydina kŕmená koncentrovanými krmivami sú nároky na vyváženú výživu o to vyššie. Čo sa týka zastúpenia jednotlivých živín v kŕmnej dávke, sledujú sa dusíkaté látky (bielkoviny), tuk, cukor, škrob a esenciálne aminokyseliny. Pomer živín je rovnako dôležitý ako ich obsah v krmive. Bielkoviny 20 %, tuk 5%, ľahko stráviteľné cukry 5 % a škrob 35 – 40 %. Ak chovateľ pozná výživnú hodnotu jednotlivých krmovín, nie je pre neho problém zostaviť zodpovedajúcu kŕmnu dávku. Dôležité je podotknúť, že nie každá krmovina spĺňa tabuľkové normy pre obsah živín. Chovateľ by sa mal u predajcu a pestovateľa informovať, aká je skutočná výživná hodnota krmiva a mal by ho aj ho sám senzoricky zhodnotiť. Na kvalitu krmovín vplýva veľké množstvo faktorov, najmä počasie, doba zberu, kvalita osiva, škodcovia a skladovanie. Chovateľ, ktorý kŕmi hydinu kompletnými kŕmnymi zmesami, by si mal vybrať vždy tú, ktorá je vhodná pre danú vekovú kategóriu, plemenný či úžitkový typ. Výrobcovia zmesí bilancujú výživnú hodnotu jednotlivých zmesí tak, aby čo najlepšie zodpovedala potrebám živín danej kategórie zvierat, pričom zdroje jednotlivých živín by mali byť pestré. Takéto kŕmne zmesi sú potrebné v halových intenzívnych chovoch hydiny. V polointenzívnych a extenzívnych chovoch hydiny kŕmne zmesi sú len doplnkom k prirodzenému krmivu, ktoré pozostáva z celých alebo hrubo šrotovaných zrnín, okopanín, zeleného krmiva, odpadov z kuchyne a pastvy. V chovoch, kde má hydina voľný výbeh a obohacuje si svoju kŕmnu dávku, sa nemajú používať kŕmne zmesi s obsahom antikokcidika, nakoľko ich účinná dávka, ktorú by mali zvieratá prijať, sa dodatkovým krmivom rozriedi, antikokcidikum sa stáva málo účinným a vzniká rezistencia kokcídií na podávané antikokcidikum. V takom prípade toto liečivo len zbytočne toxicky zaťažuje organizmus a potláča množenie prospešnej mikroflóry v tráviacom systéme zvierat. U kura domáceho je osvedčenou náhradou antikokcidík vakcína LIVACOXR T, ktorej správna jednorazová aplikácia zabezpečuje celoživotnú odolnosť proti kokcidióze.
Tráviaca sústava hydiny je prispôsobená na trávenie zrnín. Bez problémov však trávi aj zelené krmivo, okopaniny a zvyšky z domácnosti. Medzi tráviacimi sústavami jednotlivých plemien a druhov hrabavej hydiny sú rozdiely v dĺžke a využití predkladaných krmív. Najlepšiu konverziu krmiva má kura domáca a najhoršiu perlička, ktorej tráviaca sústava je viac prispôsobená na trávenie drobných semien burín a hmyzu. Vzhľadom na to sú perličky vhodné do extenzívnych chovov, kde majú šancu dopĺňať kŕmnu dávku o živočíšnu bielkovinu a súčasne čistia hospodársky dvor od hmyzu a škodcov. V drobných a záujmových chovoch sa kŕmne dávky zostavujú z jadrových a objemových krmív v kombinácii s minerálnymi a vitamínovými doplnkami. Základ kŕmnej dávky tvoria zrniny. Najvhodnejšie sú pšenica, kukurica, jačmeň, ovos, varená raž, proso, ľanové a slnečnicové semeno. Zrniny sa hydine predkladajú vo forme jemných a hrubých šrotov v závislosti od veku hydiny alebo celé. Na zvýšenie percenta vlákniny sa zvyknú primiešavať pšeničné a jačmenné otruby. Vláknina čistí tráviacu sústavu, ale v kŕmnej dávke by mala byť zastúpená maximálne v množstve 3 - 6 %. Jednotlivé komponenty rastlinného pôvodu môžeme rozdeliť do dvoch
základných skupín na energetické a bielkovinové. Komponenty musia byť skombinované tak, aby pokrývali dennú potrebu živín a aby súčasne nebol prebytok jednej kategórie krmív, čo by viedlo k metabolickým poruchám v dôsledku nevybilancovanej kŕmnej dávky. Medzi energetické krmivá patrí kukurica, pšenica, ryža, jačmeň a melasa. Bielkovinové krmivá sú sójové šroty a bôby, hrach, lupina, ľan a slnečnica. Krmivá živočíšneho pôvodu sú tiež výborným zdrojom bielkovín a aminokyselín, nevyhnutných pre stavbu organizmu . Vhodné sú varené vnútornosti a krv zvierat, rybia múčka a rybie zvyšky, mleté kosti, mliekarenské výrobky a zvyšky, živočíšny tuk, vajíčka a vaječné škrupiny. Živočíšne krmivá sú veľmi výživné a vysoko energetické, preto by mali byť brané ako vedľajšie krmoviny doplňujúce základnú kŕmnu dávku tvorenú zrninami. Pri prekŕmení hydiny živočíšnymi krmivami dochádza k metabolickým poruchám a k zlyhaniu činnosti obličiek a pečene. Prídavok živočíšnych bielkovín je však nevyhnutný pre dobrý odchov mláďat moriek, prepelíc a perličiek! Na obohatenie kŕmnej dávky sa pridáva zelené krmivo (trávy, lucerna, ďatelina, žihľava) a zelenina (mrkva, kel, kapusta, repa, zemiaky), ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a škrobu v prirodzenej a ľahko využiteľnej forme. Mladým a rastúcim zvieratám treba do kŕmnych dávok pridať minerálne a vitamínové premixy. Ide najmä o hydinu chovanú v uzavretých priestoroch bez prístupu do vonkajšieho výbehu. Môže to byť naklíčené obilie, droždie, drvené kosti, vaječné škrupiny. Z priemyselne vyrábaných doplnkov je vhodný Plastin a Vitaplastin forte. Dôležitý je pomer fosforu a vápnika v predkladanom krmive a zároveň ich využiteľnosť v tráviacom systéme zvierat, ktorá závisí od mnohých faktorov (zloženia kŕmnej dávky). Jedným z nich je aj dostatok symbiotickej mikroflóry (laktobacilov), ktorá svojou enzymatickou činnosťou pomáha tráveniu. Pomer vápnika a fosforu by sa mal pohybovať v rozmedzí 2 : 1, pričom u mláďat 1,5 : 1 a u nosníc 2,5 – 4,5 : 1.
Hydinu možno kŕmiť celým zrnom, kompletnými zmesami a obilnými šrotmi samostatne alebo v kombinácii s objemovými krmivami. Okopaniny a zelenina pôsobia ako zvlhčujúca prísada, čo robí krmivo pre zvieratá atraktívnejším. Pri skrmovaní okopanín treba dávať pozor na vysoký obsah škrobu (hlavne zemiaky). Takisto pri skrmovaní zrnín a šrotov musíte dbať na vyrovnanie výživnej hodnoty krmiva. Kukurica je vysoko energetická, neodporúča sa podávať ju výkrmovej hydine samotnú, pretože tieto zvieratá sú veľmi žravé a ľahko stučnejú. Výnimkou je cielený dokrm kačíc a husí. Ak chováte výstavnú hydinu s prevažne bielymi pierkami, vyvarujte sa skrmovaniu mrkvy v období preperovania. Betakarotény v nej obsiahnuté farbia novovytvorené perie do žlta. V inom období je mrkva výborným zdrojom vitamínov. Sója je bielkovinové krmivo, ktoré je pri nedostatku cukrov v krmive ťažko stráviteľné a môže spôsobiť metabolické poruchy. Ovos obsahuje veľké množstvo vitamínu E a odporúča sa ho podávať najmä v období pred znáškou. U kohútov podporuje chuť k páreniu a u sliepok zvyšuje intenzitu znášky. Výbornými krmovinami sú pšenica a triticale (hybrid pšenice a raže), ktoré je vhodné kŕmiť ako celé zrno, najmä pri večernom kŕmení. V zimnom období, kedy sú noci dlhé a studené, môžeme hydine podávať aj samotnú kukuricu, aby sa vyrovnali straty energie na tvorbu tepla. Celkovo v zimnom období môže kŕmna dávka obsahovať viac energeticky bohatých komponentov, predovšetkým pri extenzívnom a výbehovom spôsobe chovu, kde nedochádza k umelej kontrole klímy ako pri chove v halách.
Príklad zloženia kukurično – sójovej kŕmnej zmesi, ktorá najlepšie vyhovuje vysokým nárokom hydiny na množstvo a kvalitu živín:
Komponent
%
Obilniny (kukurica, pšenica)
60-70%
Sójový extrahovaný šrot (sóju možno nahradiť iným zdrojom bielkovín, napr. hrachom)
15 -25%
Živočíšne múčky
2-6%
Prirodzené vitamínové doplnky
2-4%
Kŕmny tuk
2-3%
Minerálno-vitamínový premix
1-7%
Pri skrmovaní okopaním a zelených krmív je dobré pridať jemne mletú soľ v množstve do jedného percenta. Ak kŕmite aj kompletnými kŕmnymi zmesami, nie je potrebné pridávať soľ, pretože je už v nich obsiahnutá. Ak sa skrmujú zvyšky z kuchyne, ktoré môžu obsahovať viac soli, je potrebné, aby hydina mala dostatok pitnej vody a dostávala aj iné krmivo. Hydina pre zdravý rast a vývoj nevyhnutne potrebuje esenciálne aminokyseliny (lyzín, metionín, tryptofán, izoleucín a valín) obsiahnuté v tuku, oleji a loji, ktoré sú navyše zdrojom zinku a železa. Potreba esenciálnych aminokyselín závisí od plemena, pohlavia, koncentrácie živín v kŕmnej dávke. Na zvýšenie konverzie krmiva a lepšie vstrebávanie vitamínov a minerálnych látok odporúčam používať prípravky s obsahom humínových kyselín (HUMAC NATUR), čo prospieva nielen tráviacej sústave ale aj celému organizmu.
Pri odchove mláďat hydiny v malom počte (10 – 50 kusov) sa odporúča podávať pestré krmivo pripravené doma z čerstvých surovín: na tvrdo uvarené nasekané vajíčko, jačmenné krúpy, ovsené vločky, obilné klíčky približne 1%, posekané čerstvé listy šalátu alebo púpavy, skorocelu, žihľavy, nastrúhanú mrkvu, tvaroh, rozdrvené vaječné škrupiny, pri prepeliciach a perličkách viac živočíšnych bielkovín, postupne pridávať šrotovanú kukuricu podľa cielenej úžitkovosti, celé zrno – jačmeň, pšenicu, zvyšky z kuchyne. Na podporu odolnosti a zdravia sa odporúča do krmiva primiešavať probiotický prípravok (PROPOUL). Mláďatá majú mať vhodnú teplotu, ktorá z 35 - 30 °C v prvom týždni veku postupne klesá do veku 3 týždňov na izbovú teplotu a primerané vetranie bez prievanu. Vhodné je aj slnenie.
Nemenej podstatnou zložkou kŕmenia je pitná voda a grit. Voda musí byť zdravotne bezchybná a vždy čerstvá. Hydina by mala mať prístup k vode po celý deň. Spotreba vody sa pohybuje okolo 0,5 l na kus a deň. Predovšetkým v období znášky je dostatočné množstvo vody veľmi dôležité. Stačí, aby nosnica nemala v tomto období prístup k vode len jeden deň a znášku to môže zastaviť až na päť dní! Zdroje pitnej vody pre hydinu by mali byť kryté a dobre zásobované čerstvou vodou aspoň raz za 24 hodín. V letnom období aj 3 krát denne. Napájačky je potrebné pravidelne čistiť a podľa potreby dezinfikovať. Ak v chove nie sú vážne zdravotné problémy stačí na dezinfekciu použiť octovú vodu. Dezinfekcia chemickými prípravkami sa má robiť len občas, hlavne pri výskyte infekčných chorôb v chove, pred a po karanténe zvierat. Problémy môžu nastať predovšetkým pri vonkajších napájačkách so stojatou vodou. V takom prípade sa vodný zdroj stáva zdrojom nákazy, najmä ak k napájadlu majú prístup aj voľne žijúce vtáky. Vo väčších chovoch sa odporúča používať kvapkové a miskové napájačky, ktoré sú vhodné predovšetkým z hľadiska hygieny a ekonomického hospodárenia s vodou. Pri použití kvapkových napájačiek nevzniká odpadová voda a riziko vonkajšieho znečistenia je takmer nulové.
Zoohygiena
Hydina vo všeobecnosti nie je veľmi náročná na životný priestor. Chovateľské zariadenia by mali byť upravené v závislosti od chovaného druhu. V malochovoch sú dôležité suché nerozbahnené výbehy, kde je dostatok miesta pre všetky zvieratá. Pre vodnú hydinu, zvlášť pre kačice, je potrebná vodná nádrž, resp. tečúca voda, kde si zvieratá dopĺňajú potravu o vodné živočíchy a rastliny.
Párenie vodnej hydiny ľahšie prebieha vo vode, preto dostatok a dobrá kvalita vodnej plochy je dôležitá pre dobré reprodukčné ukazovatele vodnej hydiny. V chove husí sú vhodné trávnaté pastviny, kde je možné husi pásť.
Znáškové hniezda by mali byť v dostatočnom množstve umiestnené na krytom a pokojnom mieste, ale tak, aby boli hydine ľahko dostupné. Hrabavá hydina potrebuje hlavne v noci miesto na hradovanie (odpočinok na vyvýšenom mieste), preto je potrebné rozmiestniť v kuríne bidlá v dostatočnom množstve.
Dôležité sú popoliská – suché miesta s pieskom, do ktorého možno primiešať popol alebo prípravok EKOSIP, kde sa hydina zbavuje vonkajších parazitov. Pravidelné mechanické čistenie, vetranie, podľa potreby aj dezinfekcia a dezinsekcia chovného zariadenia patria k základným zoohygienickým zásadám. Chemickú dezinfekciu robiť po dôkladnom mechanickom očistení raz ročne, po vyskladnení zvierat, v priestore karantény a pod.
V chovateľskom zariadení je potrebný dostatok denného svetla (prípadne umelé osvetlenie), dobré vetranie, dostatok miesta pri napájačkách a kŕmidlách. V každom chove by malo byť miesto na karanténu oddelené od ostatných zvierat, kde možno ustajniť prikúpenú hydinu alebo zvieratá vrátené z výstav minimálne na 4 týždne. Na väčšom výbehu bez stromov by mali byť rozmiestnené nízke prístrešky, ktoré slúžia na ukrytie sa hydiny pred dravými vtákmi.
Všeobecné zásady prevencie chorôb zvierat
Hydina je pomerne zložitý pacient, a to najmä z toho dôvodu, že veľa ochorení má v počiatočnom štádiu veľmi podobné príznaky a preto si treba uvedomiť, že účinná prevencia chorôb je 90 % konečného úspechu či neúspechu v chove.
Základom účinnej prevencie a liečby je poznať pôvodcu ochorenia. Z lekárskeho hľadiska je najvhodnejšie pred zahájením liečby poznať dôkladnú anamnézu – priebeh ochorenia a v ideálnom prípade mať k dispozícii výsledky z laboratórnej diagnostiky.
Mnohí chovatelia veľmi často a zbytočne používajú rôzne lieky na prevenciu alebo pri podozrení na nejakú chorobu bez určenia diagnózy. Pri takomto necielenom použití liekov - antibiotík, antikokcidík, antihistaminík, hormonálnych liekov sa síce často príznaky ochorenia potlačia, ale problém sa nelieči, ochorenie sa v krátkom čase zopakuje a pri opätovnom použití rovnakého postupu je táto liečba už neúčinná.
V chove, kde sú tieto lieky neodôvodnene používané alebo sa používajú na takzvané „preliečovanie“, je výskyt zdravotných problémov oveľa častejší ako v chove, kde sa na prevenciu chorôb alebo pri zdravotných problémoch používajú prírodné podporné látky, ktoré podporujú obranné mechanizmy zvierat (probiotiká, prebiotiká, rastlinné prípravky, vitamíny, prirodzená potrava...)
Prevencia chorôb v chove zvierat spočíva:
1. v správnej zoohygiene, zootechnike a vo výbere vhodného plemena pre podmienky daného chovu,
2. v správnom kŕmení prevažne čerstvým, zdravotne bezchybným, plnohodnotným a vyváženým krmivom, ktoré je pre daný druh zvierat fyziologické. Skrmovanie nesprávne vybraných kŕmnych zmesí býva častokrát príčinou zdravotných problémov v chovoch zvierat. Ak sú zložky v kŕmnej zmesi staré alebo zle skladované, dochádza k rozkladu tukov a vzniku látok, ktoré sú pre organizmus tiež toxické,
3. v rešpektovaní fyziologických potrieb a prirodzených vlastností druhu chovaných zvierat,
4. v správnej podpore nešpecifickej – celkovej odolnosti zvierat, a to v čase, keď to najviac potrebujú – rast, obdobie rozmnožovanie, prechodné obdobie (zima – jar, jeseň – zima), v období výstav atd. Najúčinnejším a najzdravším spôsobom zvýšenia odolnosti je použitie prírodných látok – probiotík, prebiotík, rastlinných prípravkov, vitamínov...
5. v cielenom vakcinačnom programe určenom podľa aktuálnej epizotologickej situácie v chove a okolí. V zásade by sa mali zvieratá vakcinovať len proti chorobám, ktoré im naozaj a aktuálne môžu hroziť. Nadmerná a necielená vakcinácia zaťažuje organizmus a môže zvieratám uškodiť.
Každý chov má svoje špecifiká a rôzne podmienky, preto sa vyššie uvedené body nedajú zovšeobecniť. Sú to hlavné zásady, ktoré platia pri chove všetkých druhov zvierat.
Najčastejšie choroby hydiny v drobnochove.
Choroby zvierat možno všeobecne rozdeliť do dvoch základných skupín:
infekčné choroby
vírusové
bakteriálne
plesňové
parazitárne
neinfekčné choroby - zapríčinené rôznymi faktormi
genetickou predispozíciou
nevhodným kŕmením
zlou zoohygienou a zootechnikou
otravami, poraneniami atď.
Neinfekčné a infekčné choroby nie je možné od seba úplne oddeliť. Zvyčajne pri zvýšenej chorobnosti a úhynoch zvierat sa v chove uplatňujú viaceré neinfekčné a infekčné faktory. Len cielenou komplexnou diagnostikou je možné problém v chove úspešne riešiť.
Vo všeobecnosti platí, že prešľachtené zvieratá (prevažne homozygotné jedince) majú nižšiu celkovú odolnosť proti chorobám, pretože šľachtením sa zlepšovali úžitkové a exteriérové vlastnosti, nie rezistencia voči chorobám.
Základom prevencie všetkých infekčných chorôb je podpora nešpecifických obranných mechanizmov – celkovej imunity zvierat. Okrem dobrej zoohygieny a kŕmenia je dôležitá podpora trávenia, činnosti pečene, obličiek a detoxikačných - čistiacich mechanizmov organizmu. Najväčší imunitný orgán je sliznica celého tráviaceho systému, najmä čriev. Črevá sa pokladajú za „vnútorný vonkajšok organizmu“ - najväčšiu styčnú plochu organizmu s vonkajším prostredím. Preto sa na nešpecifickú podporu imunity odporúča podávať:
1. probiotiká, prebiotiká (PROPOUL), ktoré podporujú trávenie, metabolizmus, potláčajú množenie podmienečne patogénnych baktérií, kvasiniek aj vírusov
2. humínové kyseliny (HUMAC NATUR), ktoré pôsobia detoxikačne, antisepticky, protiplesňovo, podporujú rast, úžitkovosť - stabilizujú zdravie zvierat
Prevencia a podpora liečby častých problémov v chove hydiny – odporúčané prípravky:
- podpora rastu mláďat - PROPOUL, CARNIFARM, AMINOVIT
- pri zmenách krmiva, nechutenstve, príznaky kokcidiózy – CITROENZYMIX, PROPOUL
- nádcha, kašeľ, prevencia dýchacích problémov, podpora liečby infekčných chorôb - NEFROVET, AMINOVIT, MENTOVET
- hnačka – diéta (vhodný je jačmeň) a dostatok pitnej vody, CARBO fito, PROPOUL, CITROENZYMIX, zistiť príčinu hnačky – liečba na základe stanovenej diagnózy, prevencia aby sa hnačka v chove neopakovala – kvalitné krmivo, PROPOUL...
- pri problémoch s nekvalitným krmivom, podozrenie na otravu: výmena krmiva, resp. odstránenie zdroja otravy, prípravky: HUMAC NATUR, SILIVET, PROPOUL
- vonkajšie parazity – EKOSIP – posyp, podávať vitamín B1 – tiamin alebo
B-komplex. Vhodný je aj AMINOVIT, probiotiká, vyčistenie prostredia, podstielka z
orechových listov a iné.
VÍRUSOVÉ CHOROBY HYDINY:
Aj v malých chovoch zvyčajne koluje v prostredí veľa potenciálne patogénnych vírusov ako vírus aviárnej encefalomyelitídy, rôzne kmene reovírusov, adenovírusov, vírus infekčnej burzitídy aj bronchidídy, cirkovírusy a ďalšie, ktoré vo veľkochovoch môžu spôsobiť vážne problémy zvyčajne pri spolupôsobení viacerých faktorov (vnímavosť hybrida, nevhodné krmivo, preplnenie haly, nesprávne vetranie...). V malochovoch, kde sú zvieratá chované v prirodzených podmienkach sa zvyčajne neuplatnia. Pri podozrení na vírusové ochorenie sa odporúča zvýšiť celkovú obranyschopnosť organizmu podporením funkcií tráviaceho i dýchacieho systému, pečene a obličiek (PROPOUL, MENTOVET, SILIVET, NEFROVET, AMINOVIT. ...).
V drobnochove môže najväčšie straty úhynom spôsobiť vírus vtáčej chrípky a vírus pseudomoru hydiny. Častý je výskyt kiahní – diftérie a v poslednom období sa vyskytla aj infekčná laryngotracheitída.
Vtáčia chrípka
Problematika vtáčej chrípky bola v poslednom období dosť diskutovaná. Pri nakazení hydiny virulentným vírusom býva až 100 % mortalita zvierat, ktoré nemajú protilátky proti danému typu vírusu. Najvnímavejšie na chrípku sú morky. Patogénne, ale aj antigénne vlastnosti vírusu aviárnej chrípky sa veľmi rýchlo menia v závislosti od pasážovania sa na vnímavých zvieratách. Ak vírus má možnosť infikovať veľké množstvo vtákov bez protilátok v pomerne krátkom čase (vo veľkochove), zvýši sa jeho patogenita. Naopak, keď patogénny vírus v prostredí pretrváva dlhšie obdobie, vtedy sa vyskytujú zvieratá, ktoré sa s týmto vírusom už stretli a prežili, majú proti nemu vytvorené protilátky. Ak vírus spätne infikuje takéto zvieratá, už nie je pre ne tak nebezpečný a postupne sám stráca svoje patogénne vlastnosti.
Prevencia aviárnej chrípky spočíva v dodržiavaní zoohygienických opatrení hlavne v období, keď je možnosť infekcie, v podpore celkovej odolnosti a zdravia hydiny minimalizovaním stresových situácií...
c hydiny spôsobuje vírus zo skupiny paramyxovírusov. Do tejto skupiny patrí viac antigénne rozdielnych vírusov, ktoré môžu spôsobiť väčšie či menšie straty v chovoch hydiny, hovoríme o paramyxovírusových infekciách vtákov. Vírus pseudomoru holubov je varianta vírusu pseudomoru hydiny adaptovaná na holubov. Pre kurčatá je tento kmeň málo
patogénny, pričom existuje krížová imunita. Vírus pseudomoru hydiny môže mať rozdielne patogénne vlastnosti.
Prevencia paramyxovírusových infekcií vtákov je okrem vakcinácie rovnaká ako pri chrípke.
V drobnochove hydiny sa odporúča vakcinácia proti pseudomoru hydiny: kurčatá v treťom týždni veku a celého chovného kŕdľa raz ročne, napr. v jeseni. V drobnochove stačí používanie živej vakcíny.
Kiahne – diftériu spôsobujú avipoxvírusy, ktoré sú známe asi u 60 druhov vtákov vrátane hydiny. Ochorenie má kožnú a slizničnú formu. Je známa aj zmiešaná forma, infekcia nosných dutín a latentná infekcia.
Pri kožnej forme sa tvoria na koži, hlavne na neoperených miestach tela drobné pľuzgieriky, ktoré sa zlievajú a vytvárajú chrasty, ktoré môžu mokvať a sekundárne sa môžu bakteriálne kontaminovať.
Slizničná forma sa prejavuje tvorbou difteroidných pablán na sliznici zobákovej dutiny a nosa, ktoré pri odstránení krvácajú. Hydina má dýchacie ťažkosti – dusenie, sťažený je príjem krmiva. Úhyn pri tejto forme býva vyšší. Infekcia sa prenáša kontaktom s chorými vtákmi, infikovaným náradím a hmyzom. Infekcia sa najčastejšie prejaví v jeseni až zime alebo na konci znáškového obdobia, čo tiež súvisí so znížením celkovej odolnosti zvierat, vlhkým a chladnejším obdobím.
Prevencia spočíva v podpore nešpecifickej imunity správnym kŕmením, dobrou zoohygienou a sledovaním epizootologickej situácie. Na ohrozenom území sa chovy hydiny a holubov vakcinujú. Liečba postihnutých zvierat spočíva v lokálnom ošetrovaní zmien jódglycerínom a podpore celkovej odolnosti (NEFROVET, ADESOL, AMINOVIT, vitamín A...)
Infekčná laryngotracheitída je vysoko infekčné ochorenie dýchacích orgánov, ktoré postihuje hlavne kura domáceho a bažantov. Pôvodcom je herpesvírus, ktorý u infikovaných zvierat dlhodobo pretrváva aj po vyliečení. Vírus môžu prenášať aj klinicky zdravé zvieratá pochádzajúce z infikovaného chovu. Toto ochorenie môže byť príčinou imunitného oslabenia zvierat a následnou zvýšenou vnímavosťou na iné infekčné choroby. Choroba sa prejavuje chrapľavým, sťaženým dýchaním, výtokom z nosových otvorov, očí, zobáka.
Patologickou pitvou sa zistia hlienové a syru podobné nálepy na sliznici hrtanu a trachey, niekedy zápal pľúc.
Ochorenie sa v ostatných rokoch zavlieklo na územie Slovenska z okolitých štátov. K šíreniu choroby prispieva nekontrolovaný a neodborný chov bažantov s následným vypúšťaním do prírody za účelom lovu, ako aj nekontrolovaný dovoz a predaj hydiny.
Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy, ako je nákup hydiny len z kontrolovaného chovu a podporou imunitného systému zvierat.
Liečba je založená na podpore dýchania a vylučovania (NEFROVET) a podpore celkovej imunity (HUMAC NATUR, PROPOUL). Je vhodné podávať zelené krmivo a vitamín A. Zvieratá sú aj po vyliečení celoživotnými nositeľmi vírusu, ktorý môžu pri oslabení odolnosti opäť vylučovať do prostredia.
Markova choroba je infekčné nádorové ochorenie kura domáceho, celosvetovo rozšírené. Značné straty môže spôsobiť aj v drobnochove. Pôvodca je herpesvírus úzko spojený s infikovanou bunkou. Vírus sa množí hlavne v bunkách lymfocytov a v perových folikuloch.
Choroba môže prebiehať akútne, keď sa v priebehu 4 – 6 týždňov vytvoria lymfoidné nádory na koži a na vnútorných orgánoch. Chronická forma sa prejavuje postihnutím periférnych nervov – parézou až paralýzou behákov či krídel s následným úhynom následkom vysilenia, smädu a hladu, alebo postihnutím očí. Očná forma sa vyskytuje len
u dospelých zvierat, oko ostáva trvale postihnuté. Pokiaľ si zviera nájde potravu a vodu nedochádza ku zmenám celkového zdravotného stavu, zostáva však trvalým vírusonosičom.
Priebeh a forma choroby závisí od patogenity a množstva pôvodcu, veku (včasnosti infekcie), imunitného stavu a genetickej vnímavosti infikovaných zvierat a na zoohygienických podmienkach v chove. Vírus má imunosupresívne účinky, čo sa môže prejaviť aj vyšším výskytom bakteriálnych, plesňových a parazitárnych chorôb v chove a nedostatočnou imunologickou odpoveďou na vakcinácie.
Najviac vnímavé na infekciu sú malé kurčatá, najmä v prvom týždni po vyliahnutí. Vekom sa ich vnímavosť znižuje. Materské protilátky ich nechránia pred infekciou. Staršie zvieratá sa môžu tiež nakaziť, ale zvyčajne bez klinického prejavu ochorenia alebo s prejavom chronických foriem choroby. Zdrojom infekcie v chove sú staršie infikované zvieratá a chovné zariadenie – hlavne prach z peria, ktorý sa usádza na vetracích systémoch, stenách... Čím mladšie je kurča a čím väčšie je množstvo vírusu v prostredí, tým je forma a priebeh choroby horší.
Diagnóza sa určí na základe klinických a patologicko-anatomických príznakoch. Potvrdí sa sérologickým a histologickým vyšetrením. Diferenciálne diagnosticky treba vylúčiť retrovírusové infekcie, tuberkulózu hydiny, pseudomor hydiny, hypovitaminózy B, D a E, niektoré parazitózy.
Prevencia spočíva hlavne v dôslednej asanácii a čistení chovných zariadení, liahní, v izolácii a likvidácii infikovaných a latentne chorých zvierat. Vakcinovať možno jednodňové kurčatá v liahni živou hlboko zmrazenou vakcínou injekčne do svalu. Vakcína sa musí uchovávať v tekutom dusíku a manipulácia s ňou je náročná, preto sa v malých liahňach a pri prirodzenom liahnutí hydiny vakcinácia nerobí. Pre veľkochovy sa vakcinujú kurčatá – budúci rodičia a kuričky znáškových plemien. Brojlerové kurčatá, ktoré sa vykrmujú do cca 42 dní veku nie je potrebné vakcinovať, pretože klinicky sa infekcia prejaví zvyčajne až u starších kurčiat. V súčasnosti sa šľachtenie hydiny zameriava aj na zvýšenie genetickej odolnosti proti Markovej chorobe. Základom prevencie však ostávajú dobré zoohygienické podmienky!
Chorobu je potrebné odlíšiť od ďalšieho nádorového ochorenia – leukózy hydiny, ktorá má viacero foriem.
Leukóza (pôvodca retrovírus) sa prejavuje tvorbou lymfoidných nádorov na vnútorných orgánoch hydiny. Základným diferenciálnym znakom odlišujúcim Markovu chorobu a leukózu je vek klinického postihnutia. Pri Markovej chorobe sa lymfoidné nádory tvoria do veku 6 mesiacov, pri leukóze u zvierat starších ako 6 mesiacov.
Klinickú a patologicko-anatomickú diagnózu potvrdí sérologické a histologické vyšetrenie.
Prevencia v drobnochove spočíva predovšetkým v možnosti chovu klasických – menej prešľachtených plemien hydiny, ktoré sú geneticky odolnejšie. Zamedzením zavlečenia vírusov do chovu prikúpenou hydinou, čo je veľmi ťažké, keďže kurčatá infikované (horizontálne v liahni alebo vertikálne od rodičov) nemajú žiadne klinické príznaky. Choroba sa u nich môže prejaviť až v neskoršom období alebo sa nemusí prejaviť. Infikované zvieratá sú nositeľmi génu – provírusu, ktorý „odovzdávajú“ svojmu potomstvu. Príbuzenská plemenitba napomáha šíreniu retrovírusov. Pri chove vysoko úžitkových plemien a hybridov hydiny v drobnochove je potrebné vyradiť klinicky choré alebo podozrivé kusy, podporovať celkovú odolnosť zvierat a znižovať možnosti iných imunosupresívne pôsobiacich faktorov.
Parvoviróza húsat (Derzsyho choroba) je vysoko infekčné ochorenie húsat a káčat pižmových kačíc. Prejavuje sa chudnutím, stratou peria, krvácaninami na osrdcovníku, pečeni, slezine, zväčšením pečene, difteroidnými zmenami a vredmi na sliznici zobákovej dutiny, jazyka a hrtana. Choroba sa šíri horizontálne aj vertikálne. Malé húsatá a pižmové
káčatá, po infekcii často už v liahni, hynú veľmi skoro s perakútnym priebehom choroby. Staršie zvieratá po nakazení vykazujú nižšiu chorobnosť aj úhyn, choroba sa prejavuje ospalosťou, stratou peria na chrbte, pohybovými problémami, výtokom z nosa, zdurením kostrčovej žľazy, hnačkou, chudnutím. Po prekonaní choroby zvieratá ostávajú celoživotnými vírusonosičmi.
Prevencia choroby spočíva v dodržiavaní zoohygienických opatrení na zabránenie zavlečenia nákazy do chovu. V chovoch zamoreným a ohrozených nákazou sa používa živá vakcína a hyperimúnne sérum u mláďat.
Mor kačíc – herpesvírusová enteritída je rýchlo prebiehajúce ochorenie kačíc a iných vodných vtákov. Vnímavé sú kačice domáce, kačice pižmové, husi a pravdepodobne najvnímavejšie sú krížence tzv. husokačky (mulard).
Najčastejšie ochorejú zvieratá, ktoré majú prístup na voľné vodné plochy, kde zdrojom nákazy sú infikované divo žijúce vodné vtáky, ktoré sú rezervoármi vírusu, ktorý vylučujú do prostredia trusom, sekrétmi slizníc. Vstupnou bránou infekcie je sliznica zobáka, nosových dutín, očnej spojivky. Nie je vylúčený ani prenos krv cicajúcim hmyzom. Vnímavé sú všetky vekové kategórie kačíc, ale vyššie straty bývajú u dospelých zvierat. Úhyny bývajú náhle u zvierat v dobrej kondícií.
Klinické prejavy sú malátnosť, extrémny smäd, serózny až hnisavý výtok v očí a nosa, vodnatá hnačka. Pitevný nález je charakterizovaný poškodením ciev – krvácaniny na slizniciach a serózach, výlev krvi do telovej dutiny, zmenami na lymfatických orgánoch a degenerácia pečene, obličiek. Po prekonaní infekcie zvieratá ostávajú vírusonosičmi. Diferenciálne diagnosticky je potrebné odlíšiť vírusové hepatitídy kačíc. Sú známe 3 typy. Na vírusové hepatitídy častejšie ochorejú malé káčatá, staršie kačky sú menej vnímavé.
Prevencia týchto ochorení spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy divo žijúcimi vtákmi, prikúpenými zvieratami. Možnou prevenciou je podpora celkovej odolnosti zvierat (HUMAC NATUR, PROPOUL). Vakcinácia u nás nie je bežne dostupná.
Pri prvých prejavoch choroby je potrebné urobiť chovateľské opatrenia – oddeliť klinicky choré zvieratá, zoohygienické opatrenia – zistiť zdroj nákazy.
Na podporu organizmu možno podávať prípravky: NEFROVET – podpora vylučovania vírusov z organizmu, CARBO fito – podpora liečby hnačky, SILIVET – podpora regenerácie pečene, HUMAC NATUR, PROPOUL, AMINOVIT – podpora nešpecifickej imunity, regenerácie organizmu.
BAKTERIÁLNE CHOROBY HYDINY
Niektoré bakteriálne infekcie v malochovateľských podmienkach, na rozdiel od veľkochovov, sa môžu vyskytovať častejšie, s výraznejším klinickým prejavom aj vyššími stratami. Je to dané hlavne tým, že hydina v drobnochove máva bližší kontakt s voľne žijúcimi vtákmi aj inými zvieratami. V malých chovoch býva spolu umiestnená staršia hydina s mladou aj rôzne druhy hydiny v jednom objekte. Hydina sa zvyčajne prikupuje od neznámych chovateľov a často sa hneď pridá k zvieratám v chove bez dostatočne dlhej izolácie - karantény.
V drobnochove sa častejšie nerešpektujú možnosti prenosu nákaz ako vo veľkochovoch – pravidelná asanácia chovných zariadení, nástrojov, výbehov, „oddych“ – vysušenie, vyslnenie, resp. vymrazenie priestorov, výbehov. Patogénne baktérie zvyčajne môžu infikovať a množiť sa v organizme rôznych druhov zvierat (na rozdiel od väčšiny vírusov aj parazitov – ktoré bývajú viazané na druh hostiteľa). Mnohé baktérie sa môžu množiť aj v prostredí - v organickej hmote napr. vo zvyškoch krmiva, resp. dlhodobo prežívajú v prostredí - v pôde, vo vode ako napr. listérie, klostrídie...
Bakteriálne infekcie, ktoré sa v drobnochovoch vyskytujú a môžu byť nebezpečné aj s ohľadom na zdravie človeka sú hlavne: tuberkulóza, salmonelóza, červienka, chlamydióza, listerióza, pasteurelóza. V chovoch hydiny sa tiež môžu vyskytovať viaceré bakteriálne choroby spôsobené napr. stafylokokmi - S. aureus, S. epidermidis, ktoré postihujú kĺby, šľachy, kožu, kde spôsobujú zápal a tvorbu abscesov.
Najčastejšie bakteriálne choroby hydiny:
Nekrotická enteritída je spôsobená toxínmi baktérie C. perfringens - pri ich premnožení. Klostrídie sú bežne prítomné v hrubom čreve zvierat, ich spóry sú v pôde, vo vode. Nekrotická enteritída sa prejaví hnačkou aj s prímesou krvi, spomalením rastu, úhynmi. Klinické príznaky sú veľmi podobné a často sa zamieňajú za kokcidiózu. Tieto choroby sa v chove najčastejšie vyskytujú súčasne, nakoľko podmienky pre uplatnenie sa kokcídií aj klostrídií sú podobné – zvýšenie pH črevného obsahu - pri zmenách krmiva, pri vysokom podiele bielkovín v krmive, pri zlom trávení – dysbakterióze, pri krmive zdravotne závadnom (zaplesnivelom) Na liečbu sa používajú antibiotiká. Oveľa účinnejšie, bezpečnejšie a trvalejšie riešenie je preventívne aj liečebne podávanie prípravkov na podporu trávenia CITROENZYMIX a priobiotík PROPOUL a odstránenie príčin - úprava kŕmnej dávky, postupné zmeny krmiva. Klostrídie môžu spôsobiť aj gangrenózmu dermatitídu, ktorá sa prejavuje nekrózou kože, podkožia aj svalov, často sprevádzaná aj stafylokovou a E.coli infekciou. Vstupnou bránou infekcie je poškodená koža. Predispozičné faktory sú nekrobiotické procesy v koži – pomliaždeniny, imunosupresívne stavy pri niektorých virózach, nedostatočná výživa. Liečba spočíva v lokálnom ošetrení kože jódovými preparátmi (PVP jód), podpore celkovej odolnosti organizmu zvierat, zlepšení zoohygieny a kŕmenia.
Hemofilová nádcha – pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Hlavným zdrojom sú latentne infikované vtáky (bacilonosiči), ktoré baktérie vylučujú do prostredia nosnými sekrétmi. Choroba sa prejavuje výtokom z nosa, zdurením infraorbitárnych dutín, zápalom očných spojiviek, sťaženým dýchaním. Choroba sa v chove rýchlo šíri, ochorejú skôr dospelé vtáky ako mláďatá. Prevencia a liečba spočíva v zamedzení zavlečenia choroby do chovu, podporou celkovej odolnosti a podporou rýchleho vylúčenia baktérií podávaním prípravku NEFROVET, MENTOVET, vitamíny A,D,E, AMINOVIT, vitamín A... Vtáky po vyliečení (aj pri použití antibiotík a chemoterapeutík) zvyčajne ostávajú trvalými bacilonosičmi.
Listerióza je pomerne vzácne ochorenie u vtákov, ktoré sa môže prejaviť septikémiou alebo encefalitídou. Pôvodcom je Listeria monocytogenes. Je to saprofyt, bežne sa nachádza v pôde, vo vode v tráviacom trakte zvierat. Patogénne kmene listérií môžu prechádzať cez črevnú sliznicu do krvného obehu pri oslabení celkovej odolnosti zvierat – zimné mesiace, zdravotne narušené krmivo. Listérie sa uplatnia hlavne pri narušení bakteriálnej rovnováhy v tráviacom trakte zvierat na úkor laktobacilov. Preto prevencia aj liečba spočíva v podpore symbiotických mikroorganizmov (hlavne laktobacilov) v tráviacom systéme zvierat podávaním probiotických prípravkov – PROPOUL a kvalitným kŕmením.
Červienka je vážne ochorenie vyskytujúce sa najmä u prasiat. Môžu ochorieť aj vtáci. Najviac vnímavé sú morky, u ktorých sa choroba prejavuje zvýšeným úhynom trvajúcim niekoľko týždňov aj mesiacov. Zvieratá sú podráždené, majú neistú chôdzu, znižujú sa prírastky, zdurené sú kožné prívesky, vyskytuje sa anémia, cyanóza. Zdrojom infekcie sú choré zvieratá, kontaminovaná pôda, voda, rybacia múčka. Vstupnou bránou infekcie je poranená koža a sliznice. Patologicko-anatomicky sa zisťujú krvácaniny na srdci
a v adbominálnom tuku, zväčšenie pečene, sleziny, obličiek, fibrinózny až hnisavý exsudát v kĺboch a v perikardiálnom vaku, krusty na koži a prekrvenie kožných príveskov. Bakteriologické vyšetrenie potvrdí diagnózu. Liečba spočíva v parenterálnom podaní penicilínu. Prevencia je založená hlavne na zabránení zavlečenia nákazy do chovu, podporou celkovej odolnosti a zdravia zvierat kvalitným kŕmením a dobrou zoohygienou. Ochorieť môžu aj ľudia, u ktorých sa infekcia prejaví celkovými príznakmi teplotou, malátnosťou a tvorbou červených fľakov na koži hlavne v miestach kde došlo k infekcii.
Chlamydióza vtákov – ornitóza je veľmi nákazlivé respiratórne ochorenie vtákov prenosné aj na človeka. Choroba sa vyskytuje hlavne v chovoch holubov a exotických vtákov, môže sa prejaviť aj v chovoch vodnej hydiny. Zdrojom infekcie bývajú latentne alebo aj klinicky choré vtáky, ktoré vylučujú chlamýdie sekrétmi a exkrétmi. Infekcia sa šíri prevažne vzduchom a prachom. Časté je inaparentné bacilonosičctvo - infikované zvieratá klinicky ochorejú až po oslabení organizmu nepriaznivými vonkajšími vplyvmi – počasie, hladovanie, zdravotne narušené krmivo, zvýšená námaha, iné infekcie, parazitózy a pod. Choroba sa prejaví najčastejšie dýchacími ťažkosťami - nádchou, konjuktivitídou, slabosťou, nechutenstvom, zelenou hnačkou a nervovými príznakmi pred úhynom. Patologicko-anatomicky sa zisťuje zápal pľúc, vzdušných vakov, pečeň a slezina sú zväčšené s nekrózami. Liečebne sa podávajú antibiotiká vo vysokých dávkach ale nie je zaručená úplná eliminácia pôvodcu. Na podporu liečby aj ako prevencia sa odporúča podávať rastlinné prípravky – NEFROVET, ktoré podporia vylučovanie patogénov a regenerujú organizmus. Prevencia spočíva hlavne na dodržaní dobrých zoohygienických opatrení, kvalitnom kŕmení a podpore nešpecifickej odolnosti zvierat rastlinnými a probiotickými prípravkami (HUMAC NATUR, PROPOUL). U človeka sa choroba zvyčajne prejavuje ako dlhotrvajúca chrípka.
Pasteurelóza vtákov – cholera je vysoko nákazlivé ochorenie domácich a voľne žijúcich vtákov. Pôvodcom je baktéria Pasteurella multocida. Na prejavenie sa choroby v chove má významný vplyv viacej faktorov ako počasie, kvalita výživy, zoohygiena a ďalšie stresory prostredia. Zdrojom nákazy bývajú latentne infikované zvieratá – vtáky, hlodavce, mačky, prasatá..) Morky sú na chorobu vnímavejšie ako kur domáci. Častejšie ochorie staršia hydina. K prenosu infekcie dochádza priamym kontaktom cez sliznicu oka, nosa, prípadne poranenou kožou. Inkubačná doba je od 4 hodín do 9 dní. Perakútny priebeh choroby je sprevádzaný náhlymi úhynmi. Akútny priebeh sa prejavuje horúčkou, nechutenstvom, sťaženým dýchaním, hlienovitým výtokom z nosa a zo zobáka, zelenou hlienovitou hnačkou. Pred úhynom sa pozoruje cyanóza a niekedy plávajúce pohyby. Chronická forma choroby sa prejavuje podľa lokalizácie príznakov dýchacími ťažkosťami alebo opuchnutím lalôčikov, kĺbov končatín, vykrútením hlavy (tortikolis). Vtáky, ktoré prežijú infekciu sa zvyčajne stávajú trvalými bacilonosičmi, pričom môžu vylučovať baktérie hlavne v čase oslabenia ich imunity.
Na liečbu sa môže použiť hyperimúne sérum, antibiotiká alebo sulfonamidy podľa citlivosti pôvodcu. Po vysadení liečby často dochádza k recidívam, preto sa odporúča choré zvieratá vyradiť.
Prevencia spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, znižovaním stresových faktorov – kvalitná výživa, dobrá zoohygiena, podpora nešpecifickej odolnosti zvierat – probiotiká, rastlinné prípravky na podporu metabolizmu (HUMAC NATUR, NEFROVET). V ohrozených chovoch sa môže použiť aj vakcinácia komerčnými vakcínami. Na riešenie dlhotrvajúcich problémov vo väčších chovoch sa odporúča príprava autovakcíny.
Salmonelóza. Hydina a jej produkty sú podľa štatistík najčastejším zdrojom salmonelových infekcií pre ľudí. Salmonelóza hydiny zapríčinená sérovarmi S. gallinarum a pullorum
spôsobuje Pullorovu nákazu, týfus hydiny s typickým klinickým obrazom – apatia, biela až nazelenalá vodnatá hnačka, s vysokou morbiditou aj mortalitou. Pri chronickom priebehu sú postihnuté kĺby. U hydiny, ktorá infekciu prekonala sa vyskytuje bacilonosičtvo (najmä po liečbe antibiotikami). Násadové vajcia od latentne infikovaných nosníc majú zvýšenú embryonálnu mortalitu, kurčatá sa ťažko liahnu, hynú v prvých dňoch života.
S. enteritidis a ďalšie salmonelové infekcie u hydiny prebiehajú zväčša subklinicky. U jednodňových kurčiat môžu spôsobiť zvýšenú morbiditu aj mortalitu. Viaceré sérovary salmonel nespôsobujú klinické príznaky u hydiny, ale kolonizujú tráviaci trakt a sú vylučované do prostredia infikovanými jedincami aj niekoľko týždňov. Niektoré sérovary infikujú aj reprodukčné orgány, slezinu a pečeň.
Dobré chovateľské a hygienické podmienky sú základnou podmienkou úspešného tlmenia salmonelózy v chove. Sú to všetky zoohygienické opatrenia, kde patrí aj karanténa prikúpených zvierat, pravidelná sanácia chovu, dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia. Podávanie zdravotne bezchybného krmiva a pitnej vody s pravidelným čistením kŕmidiel a napájačiek.
Veľmi dôležitým ochranným faktorom proti všetkým črevným infekciám vrátane salmonel, E.coli, kampylobaktériam, ale aj listériam či klostrídiam, je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry v tráviacom systéme všetkej hydiny v chove. To znamená podporu symbiotickej laktoflóry: vyhýbať sa používaniu antibiotík a antikokcidík, podporovať celkovú odolnosť, zdravie zvierat a kompetetívnu exklúziu (konkurenčné vylúčenie mikroorganizmov v tráviacom systéme, pri ktorom prospešná laktoflóra svojou činnosťou „nedovolí“ uplatniť sa patogénnym baktériam) podávaním probiotických prípravkov – PROPOUL hlavne nosniciam a kurčatám čo najskôr po vyliahnutí.
V chovoch, kde sa spoločne chová vodná aj hrabavá hydina alebo v ktorých už boli problémy so salmonelami, je vhodné použitie vakcíny SALGEN. Vakcinácia chráni zviera pred ochorením - klinickými príznakmi, nie pred infekciou, preto je vždy potrebné aj používanie probiotík a dodržiavanie zoohygieny. Len vakcináciou sa šírenie salmonel v chove nedá úplne eliminovať.
Odporučený postup v prevencii salmonelovej infekcie v malochovoch hydiny:
- krmivá nesmú obsahovať antikokcidiká ani antibiotiká
- nosniciam v čase znášky podávať PROPOUL
- kurčatá 1.až 5. deň po vyliahnutí vakcinovať proti salmonelóze - SALGEN (perorálne)
- kurčatám začať podávať PROPOUL na druhý deň po podaní vakcíny a podávať ho
minimálne 7 - 10 dní za sebou (v deň vakcinácie proti salmonelóze vynechať podávanie)
- revakcinácia proti salmonelóze za 7 dní - SALGEN
- probiotiká – PROPOUL podávať v chove vždy minimálne jeden týždeň v každom
mesiaci
- v 16. týždni veku sa odporúča ďalšia revakcinácia proti salmonelóze - SALGEN
- namiesto antikokcidík sa odporúča použiť u kura domáceho vakcínu proti kokcidióze LIVACOX T, ktorá sa podá minimálne 7 dní po vakcinácii proti salmonelóze. Pri zmenách krmiva a príznakoch kokcidiózy podávať prípravok CITROENZYMIX.
Nové poznatky z liečby a prevencie salmonelových infekcií poukazujú na to, že používanie antibiotík, resp. iných antibakteriálnych látok aj antikokcidík nepriaznivo ovplyvňuje prospešnú laktoflóru, a tým umožňuje patogénnym baktériám vrátane salmonel trvalo sa usídliť v tráviacom systéme zvierat. Preto na prevenciu ani na liečbu salmonelózy sa
nesmú antibiotiká používať. Vhodné je použitie probiotík – PROPOUL a na podporenie trávenia a udržanie optimálneho pH prípravky s okysľujúcim efektom, napr. ocot, CITROENZYMIX...
Tuberkulóza vtákov je nákazlivé ochorenie, ktoré prebieha chronicky a prejavuje sa u staršej vekovej kategórie. Vyskytuje sa najmä u voľne žijúcich vtákov v malochovoch hydiny a u exotických vtákov. Je prenosná na cicavce vrátane človeka. Pre človeka môže byť táto forma tuberkulózy neliečiteľná.
Pôvodcom je Mycobacterium avium, vyznačuje sa vysokou odolnosťou vo vonkajšom prostredí a vysokou rezistenciou na tuberkulostatiká.
Nákaza sa šíri hlavne trusom infikovaných jedincov, kontaminovanými predmetmi a krmivom, pri kanibalizme, oštipovaním uhynutých kusov. Možný je aj vertikálny prenos vajcami. Vstupná cesta infekcie je orálna, zriedka aerogenná.
Na infekciu je vnímavá hlavne hrabavá hydina, exotické aj voľne žijúce vtáctvo. Vysoko vnímavé sú japonské prepelice. Vodná hydina je menej vnímavá.
Inkubačná doba je po experimentálnej infekcii 20 dní, ale v prirodzených podmienkach je až niekoľko mesiacov.
Klinické príznaky sú na začiatku ochorenia nevýrazné: inapetencia, skleslosť, občasná hnačka. Nákaza sa v kŕdli šíri pomaly, ojedinelými úhynmi. U hydiny najčastejšie ochorejú sliepky ročné a staršie. V pokročilom štádiu choroby sa objaví trvalá hnačka, chudnutie aj pri zachovanom príjme krmiva, pokles znášky, anémia, krívanie. Asi u 5% chorých kusov možno zistiť kožné zmeny v podobe uzlíkov pozorovateľné na neoperených častiach tela. Palpáciou telovej dutiny sa môže zistiť vychudnutosť, zväčšená a hrboľatá pečeň, palpáciou cez kloaku - uzlíky na črevách.
Patologicko-anatomicky sa môžu zistiť zmeny na všetkých orgánoch. Typický je nález granulómov rôznej veľkosti žltobielej farby s nekrotickým kazeóznym stredom, ktoré sa dajú ľahko vylúpnuť. Granulómy môžu byť rôznej veľkosti: miliárne – široký rozsev uzlíčkov do veľkosti prosa na orgánoch telovej dutiny. Uzlíková forma – väčšie uzlíky v stene čriev, na pečeni, slezine a kostnej dreni. Vredovitá forma postihuje sliznicu čriev. Často sa zisťuje ruptúra zväčšenej pečene - vykrvácanie do telovej dutiny, čo spôsobí náhly úhyn. Diagnózu potvrdí bakteriologické a histologické vyšetrenie.
Infekcia sa vo veľkochovoch hydiny prakticky nevyskytuje, vzhľadom na rýchly obrat kŕdľov a existujúce zoohygienické opatrenia. V malochovoch je výskyt tejto nákazy pomerne častý! Liečenie sa nerobí. Pri zistení nákazy sa odporúča likvidácia všetkých vtákov v chove s následnou dezinfekciou chovných priestorov aj výbehov. V takomto chove sa odporúča nechovať žiadne vtáky aspoň jeden rok.
Prevencia je zameraná:
1. Na zamedzenie zavlečenia nákazy do chovu: voľne žijúcimi vtákmi, prikúpenou
hydinou, prípadne aj voľne žijúcimi hlodavcami.
- Urobiť opatrenia proti voľne žijúcim vtákom, ak je to možné – ochrana voliér s exotickým vtáctvom, japonskými prepelicami.
- Prikúpenú hydinu dať vždy do karantény, počas ktorej sa urobí tuberkulínová skúška, prípadne sa vtáky vyšetria sérologicky. Pozitívne jedince je potrebné zlikvidovať.
- Pravidelná deratizácia a dezinfekcia chovu.
2. Na kontrolu nákazy v chove: pravidelnou tuberkulináciou a vyraďovaním pozitívnych
jedincov. Chovaním hydiny v ročných, maximálne 1,5 ročných cykloch – všetku
staršiu hydinu likvidovať.
PLESŇOVÉ OCHORENIA
Tento typ ochorení sa vyskytujú u všetkých druhov vtákov. V malochovateľských podmienkach sa sporadicky vyskytuje:
Favus – chronická dermatomykóza hrabavej hydiny. Pôvodca je najčastejšie Trichophyton gallinae. Zdrojom infekcie sú choré zvieratá a kontakt s nimi. Predispozičným faktorom je poranenie kože hrebienka. Inkubačná doba je 4 – 5 týždňov. Na neoperených častiach kože na hlave sa tvoria žlto biele šupiny, ktoré môžu splývať a šíriť sa z postihnutých častí - hrebienka na lalôčiky a ostatné časti hlavy. Ojedinele sa zmeny môžu vyskytovať aj na očiach – strata zraku. Pleseň sa šíri v chove zvyčajne pomaly a postupne. Pri liečbe sa môže použiť jódglycerín na natieranie postihnutých miest. Vhodnejšie je vyradenie chorých zvierat z chovu, asanácia chovu. Na dezinfekciu sa odporúča použiť kyselinu peroctovú, resp. ocot. Prevencia spočíva v zabránení zavlečenia plesne do chovu skorou izoláciou podozrivého zvieraťa do určenia diagnózy. Choroba sa môže preniesť kontaktom aj na človeka.
Aspergilóza je systémová (orgánová) mykóza zapríčinená plesňami rodu Aspergillus. Najčastejšie sa prejavuje pulmonárnou aspergilózou – postihnuté sú pľúca a vzdušné vaky, na ktorých sa tvoria žlto biele povlaky a granulómy. Pleseň sa môže šíriť aj na ďalšie orgány v telovej dutine. Postihnuté zvieratá zaostávajú v raste, majú sťažené dýchanie, zvýšený úhyn. Ku kontaminácii môže dochádzať už v liahni, vtedy sa príznaky vyvíjajú veľmi rýchlo.
Na liečbu sa používa 0,5% roztok modrej skalice, vitamíny skupiny B, vitamín A, SILIVET, NEFROVET, AMINOVIT. Prevencia spočíva v dobrej zoohygiene – znižovanie prašnosti a hygiene liahnutia.
Mykotoxikózy sú akútne alebo chronické intoxikácie zapríčinené produktami plesní - ich toxínmi, ktoré ostávajú po raste plesní na obilí v krmivách alebo pri zlom skladovaní obilia, krmovín. Ochrana proti týmto chorobám je hlavne v používaní kvalitného krmiva. Pri výskyte mykotoxínov v krmive alebo pri zistení, že zvieratá prijímali nevhodné krmivo sa odporúča podávať čierne uhlie - CARBO fito, HUMAC NATUR, prípravky na podporu regenerácie pečene a obličiek - SILIVET, NEFROVET, aby nedošlo k nevratnému poškodeniu týchto orgánov.
PARAZITÁRNE CHOROBY HYDINY
V malochovoch hydiny sa parazitárne infekcie u zvierat vyskytujú pomerne často, keďže v týchto podmienkach sú predpoklady na zdarný priebeh celého vývojového cyklu parazita, ktorý býva u rôznych druhov parazitov niekedy veľmi zložitý - cez medzihostiteľov alebo v pôde.
Vo všeobecnosti platí, že parazitárne infekcie sa klinicky prejavia hlavne u mláďat, potom u zvierat oslabených inou chorobou alebo zlou výživou, resp. iným stresom a tiež u prestarnutých jedincov. Čiže pri oslabení, resp. zlyhaní celkovej odolnosti a oslabení imunitného systému zvierat. Zdravé dospelé jedince môžu byť rezervoárom – vylučovateľmi vajíčok parazitov do prostredia, a tým zdrojom parazitov pre vnímavé zvieratá, hlavne mláďatá. Vajíčka rôznych parazitov alebo ich vývojové štádia môžu v prostredí chovov pretrvávať pomerne dlho, najčastejšie v medzihostiteľovi alebo v pôde v závislosti od vývojového cyklu daného parazita. Parazitárne choroby rozdeľujeme na endoparazitárne a ektoparazitárne.
ENDOPARAZITÁRNE ochorenia spôsobujú: jednobunkové organizmy – prvoky (protozoá) a helminty – ploché a oblé červy.
PROTOZOÁRNE CHOROBY
sú spôsobené jednobunkovými organizmami, ktorých životný cyklus prebieha v bunkách najčastejšie v sliznici tráviaceho alebo dýchacieho systému. Napadnuté bunky sú pôsobením parazita ničené a rozsah poškodenia sliznice závisí od množstva prítomných parazitov a jeho patogenity. Množenie parazitov je regulované imunitným systémom hostiteľa a kvalitou jeho tráviacich procesov (pH črevného obsahu, prítomnosť zdravej črevnej mikroflóry...). Patrí sem
giardióza – črevné ochorenie spôsobené bičíkovcami u malých papagájov
hexamitóza – črevná protozoárna infekcia vyskytujúca sa hlavne u morčiat a holúbät,
kryptospridióza – množia sa a prežívajú v bunkách sliznice tráviaceho a respiratórneho systému,
histomonóza – ochorenie hrabavej hydiny (kurčatá vo veku 4-6 týždňov) a hlavne moriek vo veku 3 -12 týždňov. Pôvodca Histomonas meleagridis sa vyskytuje aj fyziologicky v slepých vakoch u zdravých moriek. Patogénnym sa stáva po oslabení organizmu. Pôvodca ochorenia sa ľahšie uplatní pri zlom mikrobiálnom zložení čreva – pri dysbakterióze. Dospelé jedince sú zdrojom histomonád pre mladé vnímavé zvieratá. Rezervoárom pôvodcu v prostredí aj v tráviacom trakte hydiny sú medzihostitelia - červy Heterakis gallinarum aj dážďovky. Klinický prejav choroby charakterizuje nedostatočný rast, tmavé zafarbenie hlavy ako dôsledok cyanózy, ovisnuté krídla, hnačka, žltobiely trus. Patologicko-anatomicky možno pozorovať zmeny v obsahu zväčšených slepých vakov, ktoré sú naplnené žltou fibrinóznou masou, na sliznici sú nekrózy a vredy. Na pečeni bývajú kruhovité žltozelené ložiská, ktoré môžu splývať. Pri prevencii choroby je dôležité odchovávať mladé jedince oddelene od dospelých zvierat, pravidelné odčervovanie hydiny v chove s následnou asanáciou prostredia. Veľmi dôležité je udržiavanie vhodného mikrobiálneho prostredia v tráviacom systéme hydiny od prvých dní života, čo sa dá dosiahnuť používaním probiotických prípravkov – PROPOUL, podávaním vhodného kvalitného krmiva bez preventívneho používania antikokcidík či antibiotík. Pri zmenách krmiva sa odporúča niekoľko dní podávať prípravok CITROENZYMIX, ktorý podporí tráviace pochody a umožní ľahšie prispôsobenie organizmu na nové krmivo, čím sa organizmus neoslabí a nedá možnosť uplatniť sa prípadných patogénom.
Morky - prevencia proti histomonóze: oddelený chov starých a mladých moriek. Tiež holuby môžu byť zdrojom nákazy. Mladé morky chovať v čistých priestoroch, „oddýchnutých“ po chove starších moriek. Od 1. dňa podávať PROPOUL a do vody CITROENZYMIX (1 liter na 1500 litrov vody). Podávať 10 dní pri prvých príznakoch choroby, pri zmenách krmiva, pri stresoch podávanie zopakovať. Na podporu regenerácie pečeňových buniek podávať SILIVET, CARNIFARM.
Trichomonóza je protozoárne ochorenie hlavne holubov ale vyskytuje sa aj u moriek a iných druhov vtákov. Pôvodca Trichomonas gallinae (columbae) parazituje v zobákovej dutine a v pažeráku, pri generalizovanej forme tiež na serózach a orgánoch telovej dutiny vtákov. Na ochorenie sú vnímavé hlavne holúbätá. Dospelé latentne (celoživotne) infikované jedince sú rezervoárom pôvodcu v chove. Holúbätá sa nakazia už pri kŕmení od rodičov. Choré holúbätá sú slabé, vychudnuté s opozdeným vývojom. Na sliznici zobáka bývajú nekrotické ložiská. Mortalita u mláďat môže byť aj 80%. U postihnutých starších holubov býva matné perie, pokles výkonnosti a strata orientácie u poštových holubov. Pri pitevnom náleze sa zisťujú nekrotické zmeny na sliznici zobáka, pažeráka, hrvoľa, na pečeni, črevách aj v pľúcach, vzdušných vakoch a na srdci.
Prevencia choroby spočíva hlavne v udržiavaní dobrého zdravotného stavu všetkých zvierat v chove, pravidelným podávaním probiotík ale hlavne v čase kŕmenia mláďat (PROPOUL), podporou trávenia pri zmenách krmiva (CITROENZYMIX), posilňovaním metabolizmu
a čistiacich procesov v pečeni a obličkách (SILIVET, NEFROVET), udržiavaním správnej zoohygieny a kvalitného kŕmenia bez preventívneho podávania akýchkoľvek antimikrobiálnych látok (antibiotík, antikokcidík...)! Vhodné je podávanie vitamínu A, na prevenciu choroby sú vhodné beta–karotenoidy – strúhaná mrkva, zelené krmivo...
Kokcidióza je časté ochorenie črevného systému vtákov spôsobené prvokmi rodu Eimeria.
Kokcídie sa vyvíjajú v bunkách črevnej sliznice, čím ich poškodzujú, pri vysokej koncentrácií kokcídií v čreve spôsobujú klinické ochorenie, ktorého prejav je závislý od druhu kokcídie, ktorý ochorenie spôsobil. Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým u mladých zvierat umiestnených vo väčších koncentráciách na malých plochách. Najpatogénnejšia pre kura domáceho je E. tenella, ktorá poškodzuje sliznicu slepých vakov a môže spôsobiť krvácanie do čreva až úhyn následkom veľkej straty krvi. E. maxima a E. acervulina spôsobujú zápal tenkého čreva, čo má za následok zlé vstrebávanie živín, hydina je podvyživená aj pri dobrom príjme krmiva. Tieto kokcídie nie sú väčšinou príčinou priameho úhynu, ale zapríčiňujú spomalený rast, zlé využitie krmiva, oslabenie organizmu a zvýšenú vnímavosť na iné infekcie. Kokcídií je veľmi veľa druhov, mnohé z nich nie sú patogénne pre hydinu, sú hostiteľsky prísne špecifické, čo znamená, že určitý druh sa môže množiť len v bunkách svojho hostiteľa. Preto u rôznych druhov vtákov (hydiny) parazitujú rôzne druhy kokcídií.
Zdrojom oocýst (vajíčok) kokcídií je prostredie a staršie zvieratá toho istého druhu v chove.
Prevencia choroby spočíva s dôslednej zoohygiene chovu, pravidelné čistenie od trusu. Na dezinfekciu prostredia nie sú vhodné chlórové preparáty, lebo tieto oocysty kokcídií konzervujú. Odporúča sa použitie horúceho roztoku lúhu, následná neutralizácia riedeným octom a dobré vysušenie. Veľmi dobré je vymrazenie priestorov výbehu v zime (cca -10°C) a v lete vyslnenie a vysušenie.
U kura domáceho je možné ako prevenciu použiť vakcínu LIVACOXR T. Je to živá vakcína proti kokcidióze, ktorá obsahuje živé vysporulované oocysty oslabených línií kokcídií, ktoré sú najpatogénnejšie pre kura domáceho: E. acervulina, E. maxima, E. tenella. Vakcína sa podáva perorálne v prvom týždni po vyliahnutí. Jedna správna aplikácia vakcíny zabezpečí celoživotnú imunitu. Vakcinovaným kurčatám sa nesmú (ani nie je potrebné) podávať antikokcidiká, nakoľko by tieto usmrtili aj vakcinačné kmene kokcídií a vakcinácia by nebola účinná.
Veľmi dôležitou prevenciu kokcidiózy u všetkých druhov vtákov je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry tráviaceho traktu vtákov rovnako ako je to uvedené vyššie pri prevencii histomonózy. Zdravá črevná mikroflóra udržiavaná kvalitným fyziologickým krmivom, probiotikami (PROPOUL) a v čase potreby - pri zmenách krmiva a pri krmive s vysokým podielom bielkovín, aj podporou trávenia (CITROENZYMIX) je najlepšou a prirodzenou prevenciou všetkých črevných infekcií zvierat (salmonelóza, kolibacilóza, nekrotická enteritída, protozoárne infekcie, kampylobaktérie, črevné vírusové infekcie a pod.). Je potrebné vedieť, že kokcidióza sa klinicky u zvierat prejaví zvyčajne až po alebo pri pôsobení iného stresu, napr. vysoká teplota prostredia, vlhkosť, oslabenie inými infekciami, zdravotne narušené krmivo, hladovanie, nedostatok pitnej vody a pod. Vtedy, spoločne s kokcídiami sa v tráviacom trakte vtákov zároveň dobre množia aj iné podmienečne patogénne mikroorganizmy ako klostrídie, patogénne E. coli a ďalšie mikroorganizmy, keďže majú na rozmnožovanie vhodné podmienky. Diagnóza aj liečba (sufonamidy) sa zväčša obmedzí len na kokcidiózu, ktorá je klinicky najvýraznejšia. Ale na dosiahnutie úplného vyliečenia je potrebné znormalizovať a udržiavať črevné prostredie kvalitným krmivom, podporou trávenia bielkovín, úpravou pH a probiotickými prípravkami. Pri náleze krvi v truse sa odporúča podávať CITROENZYMIX, PROPOUL a vitamín K.
U vtákov sa môžu vyskytovať aj ochorenia spôsobené krvnými protozoami - plazmodióza – vtáčia malária. Prenášači pôvodcov ochorenia Plazmodium gallinaceum a ďalších sú komáre. Toto ochorenie je známe hlavne v teplejších krajinách, výskyt malárie bol zaznamenaný aj u nás na južnom Slovensku. Príznaky choroby sú rôzne: malátnosť, anémia aj úhyny. Prevencia spočíva v eradikácii výskytu komárov. Na podporu odolnosti sa odporúča prípravok NEFROVET.
Toxoplazmóza je protozoárne ochorenie vtákov, plazov, cicavcov vrátane človeka. Pôvodca Toxoplazma gondii je značne rozšírený v niektorých oblastiach Slovenska, na čo poukazujú sérologické vyšetrenia. Infekčné oocysty pôvodcu produkujú trusom do prostredia len mačkovité šelmy. Ostatné cicavce a vtáky sú medzihostitelia, môžu sa oocystami nakaziť orálnou cestou. U infikovaných zvierat sa v ich tkanivách hlavne v nervovom, pohlavnom systéme a vo svalstve môžu formovať cysty, bez vylučovania infekčných oocýst do prostredia. Mačky sa spätne infikujú zožratím koristi (hlodavce, vtáky...) s cystami. V črevách mačiek vývojový cyklus pôvodcu dozrieva s tvorbou infekčných vajíčok - oocýst. Klinické príznaky choroby u vtákov sú rôzne: slabosť, nechutenstvo, nervové poruchy, nekoordinovaný pohyb, bledý hrebienok, pokles znášky... Prevencia toxoplazmózy u vtákov spočíva v zoohygienických opatreniach, deratizácii, prístup mačiek do výbehov. Oocysty Toxoplazma gondii sú v prostredí vysoko rezistentné voči dezinfekčným látkam.
HELMINTÓZY sú parazitárne ochorenia spôsobené veľkým množstvom rôznych druhov červov.
Ploché červy – cestodózy – pásomnice parazitujú v črevách vtákov, ktoré poškodzujú mechanicky, odoberaním živín, krvi a vylučovaním toxínov. Klinické príznaky sú vychudnutosť, bledosť, hnačka, slabosť, nervové poruchy (kŕče, ochrnutia). V truse sa zisťujú vajíčka pásomníc. Pri pitve možno nájsť na sliznici čriev prichytené pásomnice. Pásomnice na svoj vývoj potrebujú vždy aspoň jedného aj viac medzihostiteľov podľa druhu. Najviac druhov pásomníc je známych u vodnej hydiny. Prevencia spočíva v asanácii prostredia, hlavne vo vyčistení výbehov a vodných plôch od medzihostiteľov (vodné kôrovce, slimáky, muchy, mravce, koprofágne chrobáky.)
Nematódy – hlístovce - oblé červy. Nematódy parazitujú v dutých orgánoch vtákov, najčastejšie v tráviacom a dýchacom systéme. Intenzita klinických príznakov ochorenia závisí od množstva parazitov, ktoré škodia mechanicky, odoberaním živín, krvi, produkujú toxíny a môžu upchávať črevá, spôsobujú celkové oslabenie imunity. Postihnuté sú hlavne slabšie a mladé jedince. Klinické príznaky väčšiny nematodóz sú: slabosť, nedostatočný rast a vývoj, pokles znášky, zvýšená mortalita, vychudnutosť, anémia, zvýšená dráždivosť, pohybové problémy, sťažené dýchanie, kašeľ. Diagnostika spočíva v náleze vajíčok v čerstvom truse aj nálezom dospelých parazitov pri pitve. Najčastejšie nematodózy sú:
Echinurióza – pôvodca parazituje E. uncinata parazituje vo svalnatom aj žľaznatom žalúdku, v pažeráku, môže sa nachádzať aj v tenkom čreve kačíc a husí. Medzihostiteľmi sú vodné kôrovce. Infikované zvieratá prejavujú okrem iných vyššie uvedených príznakov aj dávivé pohyby pri prehltávaní. U vodnej a hrabavej hydiny parazitujú v žalúdku aj ďalšie červy s podobnými klinickými príznakmi ochorenia.
Askaridióza – škrkavky sú častou nematodózou vo výbehoch. Ascaridia galli parazituje u viacerých druhov hydiny aj divých vtákov. Vývoj parazita je priamy bez medzihostiteľa (vajíčka vylučované trusom infikovaných vtákov sa vyvíjajú vo vonkajšom prostredí), ale dážďovky môžu požrať vajíčka parazitov a potom sú rezervoárom parazitov v prostredí. Dospelé červy v črevách môžu spôsobiť zápal a až upchatie čreva. Prevencia je rovnaká ako
u všetkých helmintóz – odčervovanie so striedaním chemických (antihelmintiká) a prirodzených látok (cesnak, oregano, orechový extrakt, tekvicové semená), asanácia prostredia, zoohygiena, oddelený chov mladých a starších jedincov, posilňovanie nešpecifickej odolnosti zvierat.
Heterakidóza – Heterakis gallinarum parazituje v slepých črevách hydiny, je rezervoárom prvoka Histomonas meleagridis, ktorý žije v jeho tele a v jeho vajíčkach. H. gallinarum je geohelmint ale dážďovky môžu byť mechanickým prenášačom parazita a zároveň aj prvoka H. meleagridis.
Kapilarióza - nitkovité červy, ktoré žijú v pažeráku, hrvoli a v črevách vtákov. Sú to geohelminti. Hostiteľovi odoberajú živiny, krv a spôsobujú zápalové reakcie slizníc. V malochovoch sú pomerne časté, môžu spôsobovať postupné vychudnutie a chradnutie zvierat
Syngamóza je pomerne častá choroba v drobnochovoch hydiny. Choroba postihuje väčšinu vtákov ale kačice a holuby nie sú na ochorenie vnímavé. Pôvodca Syngamus trachea žije v dospelosti (samec so samicou v trvalej kopulácií) prisatý v trachey vtákov hlavne na jar a vo vlhkých rokoch. Cez zimu sa dospelé jedince nevyskytujú. Vývoj parazita je priamy v črevách vtákov, ktoré vylučujú infekčné larvy. Tieto larvy môžu požrať dážďovky, koprofágny hmyz, muchy, slimáky, ktoré sú potom rezervoárovými medzihostiteľmi aj po dobu 3 rokov.
Vnímavé sú hlavne mladé kurčatá do veku 2 mesiacov a oslabené zvieratá. Choroba sa prejaví typickými dýchacími ťažkosťami, naťahovaním krku, hlienom aj krvavým v zobákovej dutine. Úhyn mladých kurčiat môže byť aj 50%. Infekcia u starších a silných zvierat sa nemusí vôbec prejaviť klinickými príznakmi. Prevencia je podobná ako u predchádzajúcich helmintóz.
Acanthocefala – tŕňohlavce parazitujú v čreve vodnej hydiny, sú zriedkavé.
Trematoda – motolice majú sploštené telo, vyvíjajú sa cez medzihostiteľa alebo aj bez – geohelminty. Pre motolice je špecifické, že parazitujú len v jednom orgáne. Známe sú motolice, ktoré parazitujú v oku, v črevách, vo vajcovodoch, na koži v okolí kloaky, v dýchacích orgánoch aj v krvných cievach. Väčšinou sú to parazitózy známe u vodnej hydiny. K ochoreniu dochádza len pri silnej invázií a oslabení celkovej odolnosti hydiny.
EKTOPARAZITÁRNE choroby sú spôsobené viacerými druhmi článkonožcov, ktoré parazitujú na povrchu tela,: na koži, pod kožou v perí vtákov.
Roztočíkovitosť - rôzne druhy roztočov postihujú hlavne hrabavú hydinu ale vyskytujú sa aj v hniezdach voľne žijúcich vtákov. Roztočíky znepokojujú hydinu, sajú krv a živia sa aj ostatkami kože a peria vtákov. Môžu prenášať infekčné choroby.
Svrab spôsobujú roztoče z čeľade Acaridae. Postihnuté časti silne svrbia. Niektoré druhy postihujú operenú kožu kde spôsobujú zápalové zmeny v hlbšej vrstve kože hlavne pri koreni brka. Zisťujeme zvýšenú tvorbu šupín, chrást, vypadávanie peria, ozobávanie.
Svrab behákov – vápenka - pôvodca žije medzi a pod šupinami behákov. Živí sa epidermou, v podkoží vytvára chodbičky. Slinami vylučuje dráždivý obsah, ktorý spôsobuje hyperkeratózu a zhrubnutie kože. Svrab sa šíri priamym kontaktom aj predmetmi kontaminovanými pôvodcami svrabu.
Na perí a priamo v brkách parazituje viac druhov roztočov. Pri silnom zamorení spôsobujú nepokoj a oslabenie zvierat.
Prevencia a liečba ektoparazitóz spočíva hlavne v zoohygienických opatreniach, udržiavaní čistého prostredia chovných priestorov a výbehov. Prikúpené zvieratá a zvieratá pri návrate z výstav je vhodné aspoň 3 týždne držať v karanténe. Pozorovať ich zdravotný stav, podporiť celkovú odolnosť prírodnými prípravkami (PROPOUL, NEFROVET, SILIVET, AMINOVIT) a prípadne vyliečiť zistené zdravotné problémy. Pri zistení ektoparazitov v chove je potrebné dôkladne vyčistiť priestory, dezinfikovať - vystriekať použiť napr. BIO KILL. Zvieratá ošetriť prípravkom EKOSIP, ktorý je možné použiť aj u zvierat, ktorých produkty sú určené na ľudský konzum. Po dobu 3 – 5 dní možno tiež podávať vitamín B1 – tiamin, resp. B-komplex a upraviť metabolizmus zvierat kvalitnou potravou a probiotikami.
V lete je dobré do vyčistených priestorov nastlať čerstvé orechové listy. Zriedený orechový extrakt (celé zelené orechy naložené v liehu) je možné použiť na vonkajšie aj vnútorné ošetrenie hydiny. Veľmi potrebné je hydine umožniť popolenie v plochej nádobe so zmesou piesku a popola alebo prípravku EKOSIP. Obsah nádoby treba pravidelne vymieňať a čistiť. Pri svrabe sa odporúča silne postihnuté jedince radšej utratiť. Zvieratá s menej rozsiahlym poškodením a vzácne jedince je potrebné ošetriť viackrát lokálne (zmäkčenie chrást použitím prípravkov na báze kyseliny salicylovej, glycerín, olej) a následne urobiť hĺbkovú dezinfekciu (jódové preparáty). Po odstránení chrást je možné použiť prípravok EKOSIP, ktorý sa nanesie na poškodené miesta.
NEINFEKČNÉ CHOROBY HYDINY V DROBNOCHOVE
Neinfekčné choroby môžu byť zapríčinené rôznymi faktormi: genetickou predispozíciou, nevhodným kŕmením, zlou zoohygienou, zootechnikou, otravami rôznymi látkami, úrazmi, zlozvykmi. Pri negatívnom pôsobení týchto faktorov môže dôjsť ku klinicky zjavnému ochoreniu. Vždy dochádza aj k oslabeniu celkovej odolnosti zvierat, čo sa prejaví vo zvýšenej vnímavosti na infekčné choroby a následným uplatnením sa patogénnych, resp. podmienečne patogénnych mikroorganizmov.
Genetická predispozícia na určité choroby je daná plemenom, hybridom. Pôvodné a málo prešľachtené plemená hydiny sú celkovo odolnejšie a menej vnímavé na niektoré infekčné aj neinfekčné choroby. Napr. leukóza a ďalšie retrovírusové infekcie, Markova choroba, reovírusy a pod. sa menej často uplatňujú u pôvodných plemien kura domáceho a sú častejšie u súčasných prešľachtených hybridov, ktorých šľachtenie bolo zamerané na úžitkovosť v určitom smere (nosivý alebo mäsový hybrid) a menej sa brala do úvahy odolnosť voči chorobám. Vo všeobecnosti, mäsové – ťažké plemená hydiny sú viac vnímavé na ochorenia kĺbov, šliach, kostí, srdcovo-cievneho systému (infarkty) aj tráviaceho systému hlavne v závislosti od kvality krmiva, ktorého skonzumujú väčšie množstvo. Ľahké plemená sú vzrušivejšie, náchylnejšie na psychické stresy, mávajú vyššiu vnímavosť na infekčné choroby, náhly úhyn následkom zľaknutia, citlivé na nekvalitné krmivo s prejavom nechutenstva, odmietania krmiva s následným chudnutím a znížením úžitkovosti. Rôzne geneticky podmienené orgánové poruchy a deformácie sa môžu častejšie vyskytnúť u potomkov pri príbuzenskej plemenitbe.
Veľmi časté choroby v malochovoch hydiny sú zapríčinené nesprávnym kŕmením - nedostatkom alebo aj nadbytkom vitamínov, esenciálnych aminokyselín, bielkovín, sacharidov, tukov. Prekrmovanie hydiny krmivami s vysokým obsahom sacharidov, napr. kukuricou, vedie k pretučneniu a následne k steatóze pečene. Tento stav sa robí zámerne u husiach a kačíc kŕmených na lahôdkovú pečeň (čo je pečeň tukovo degenerovaná). Pri ostatnej hydine je tento stav nežiaduci, nakoľko zvieratá s postihnutou pečeňou majú nízku znášku, zlé reprodukčné schopnosti, sú veľmi vnímavé na infekčné ochorenia a ďalšie choroby.
Otravy môžu vznikať následkom požrania jedovatých burín, ozobávania lakov a náterov, ktoré obsahujú ťažké kovy alebo iné jedy. Otrava liekmi, napr. antikokcidikami, antibiotikami, antihelmitikami a pod. Krmivo môže obsahovať mykotoxíny, prípadne iné toxicky pôsobiace látky – pesticídy, ťažké kovy, rozkladné produkty tukov... Toxíny sa do organizmu môžu dostať aj dýchacími cestami – prítomnosť jedovatých plynov v ustajňovacích priestoroch (napr. CO v zime pri zlom vetraní) a kožou - kontaktná otrava z čerstvých náterov alebo pri používaní antiparazitárnych liekov na kožu, do peria. Otrava môže byť akútna s rýchlym nástupom príznakov po príjme toxickej látky. Príznaky sú zväčša celkové – hnačka, nechutenstvo, zvýšený príjem tekutín, triaška, nervové poruchy (ataxia, kŕče, paralýzy...). Pri odstránení príčiny a podaní absorpčných látok ako čierne uhlie, bentonit a pod. (CARBOfito) na vyčistenie tráviaceho traktu a látok podporujúcich pečeň a obličky (vitamíny skupiny B, NEFROVET, SILIVET) sa zdravotný stav rýchle upraví, ak nedošlo k poškodeniu nervov a vnútorných orgánov (podľa charakteru jedovatej látky). Pri chronických otravách sa príznaky vyvíjajú pomaly, prejavujú sa zväčša nechutenstvom, niekedy aj hnačkou, zvýšený býva príjem vody, postupným chradnutím, zvýšenou vnímavosťou na infekcie, znížením alebo zastavením znášky niekedy aj nervovými príznakmi, ktoré sú výraznejšie pred úhynom. Pri chronických otravách sa toxické látky postupne (v malých dávkach) kumulujú hlavne v pečeni a v telovom tuku aj v nervovom tkanive. Postupne sú poškodzované vnútorné orgány predovšetkým pečeň, obličky, pohlavné orgány, tráviace orgány, pankreas, nervy - podľa charakteru toxickej látky. Liečba takéhoto stavu je zdĺhavá, spočíva v odstránení príčiny, dlhodobejším podávaním HUMAC NATUR a diétnym kvalitným kŕmením aj s probiotikami (PROPOUL) a rastlinných prípravkami na podporu regenerácie a činnosti pečene a obličiek (SILIVET, NEFROVET...). Liečba je dlhodobá a niektoré zvieratá, u ktorých už došlo k degeneratívnym zmenám na vnútorných orgánoch a nervovom tkanive môžu neskôr uhynúť alebo mať dlhodobé následky.
Otravy spôsobujú aj parazitárne infekcie a rôzne mikroorganizmy, ktoré produkujú jedy, napr. škrkavky, stafylokoky, streptokoky a ďalšie. Pri silnej invázií ich toxíny spôsobujú príznaky otravy – nervové poruchy, poškodenia pečene, obličiek...
Choroby spôsobené nesprávnou zoohygienou a zootechnikou sa prejavujú zvýšenou vnímavosťou na infekčné choroby alebo rôznymi poraneniami, deformáciami končatín, zobáka, obstipáciou hrvoľa alebo žalúdkov cudzími predmetmi, poruchami chôdze, znášky... Pri riešení akýchkoľvek zdravotných problémov je potrebné preveriť zoohygienické a zootechnické podmienky v chove!
Reprodukčné poruchy môžu mať pôvod vo vyššie uvedených faktoroch: infekcie, nedostatky v kŕmení, otravy, genetické predpoklady. Pri riešení týchto problémov je dôležité zistiť príčinu nevyhovujúceho stavu.
V malochovoch sa často vyskytuje ozobávanie peria s následným zraňovaním, kanibalizmus, požieranie vajec. Tieto poruchy môžu mať rôzne príčiny ako sú nedostatky vo výžive (karencie, nesprávne pomery niektorých látok...), prítomnosť endo a ektoparazitov, iné dráždivé vplyvy (vysoká intenzita svetla, hluk a pod.) Tieto poruchy môžu v chove pretrvávať aj po dostránení príčiny, nakoľko sa stanú pre zvieratá zlozvykom. Zvieratá sa navzájom týmto zlozvykom učia, čo môže prejsť až do psychózy, zraňovaniu a úhynom viacerých zvierat v chove alebo zníženiu znášky.
Prevencia:
- Odčervovanie hydiny – preventívne dvakrát do roka na jar a na jeseň. Potrebu a kvalitu odčervenia sa odporúča preveriť koprologickým vyšetrením. Správna asanácia prostredia vzhľadom na prítomnosť medzihostiteľov a vývojových cyklov parazitov.
- Dostatok kŕmidiel a napájačiek, dostatok priestoru, miesto na popolenie.
- Plnohodnotné kŕmenie (PROPOUL – podpora trávenia, úprava črevnej mikroflóry...).
- Odstránenie poškodených technológií, aby nedochádzalo k poraneniam.
Liečba:
- Preverenie prítomnosti ektoparazitov - odstránenie (EKOSIP)
- Zníženie intenzity osvetlenia.
- Izolácia zvierat, ktoré sú napádané alebo aj zvierat, ktoré napádajú. Izolácia poranených jedincov.
- Pridanie NaCl 2 –3% do krmiva na 3 až 5 dní. Namiesto soli v krmive sa osvedčilo podanie hovädzieho bujónu do pitnej vody (približne jedna kocka na 5 litrov pitnej vody, 3 –5 dni), čím sa zvýši obsah soli aj bielkovín. Pri podávaní soli treba dbať na dostatočný prísun čistej pitnej vody!
- Podávanie vitamínov a minerálnych prísad. PLASTIN je vhodný pre nosnice v znáške, VITAPLASTIN pre malé a rastúce zvieratá. Osvedčil sa prípravok CARNIFARM
- Zaujať zvieratá - možnosť hrabania - podanie gritu, piesku, zeleného krmiva a pod.
Príčiny požierania vajec bývajú spojené s nedostatočnou kvalitou vaječnej škrupiny, ktorá môže byť poškodená už pri znesení vajca - vajce bez škrupiny, nedostatočne tvrdá škrupina, deformovaná škrupina. Po znesení sa škrupina vajca môže poškodiť vonkajšími vplyvmi – poškodené znáškové hniezda, znesenie vajca mimo hniezda na tvrdý povrch a pod. Poškodené vajce sliepky radi požierajú a neskôr si vytvoria návyk. Príčinou požierania vajec môže byť aj nekvalitné kŕmenie, karencie živín, minerálnych látok alebo naopak podávanie veľkého množstva nedostatočne rozomletých vaječných škrupín.
Prevencia:
- Odstránenie možnosti poškodenia vajec pri znesení.
- Dostatočné množstvo nepoškodených znáškových hniezd umiestnených na pokojnom mieste.
- Plnohodnotné vyvážené kŕmenie.
- Prevencia a liečba zápalových procesov vo vaječníkoch (infekčná bronchitída, EDS – infekčný pokles znášky, iné infekcie).
- Skrátenie zobáka.
Liečba:
- Izolovanie nosníc ktoré vajcia požierajú, pre nebezpečie rozšírenia zlozvyku na ostatné zvieratá.
- Odstránenie príčin, ktoré vedú k poškodeniu vajca po znesení.
- Zatemnenie znáškových hniezd.
- Odstránenie príčin znášania vajec s nekvalitnými škrupinami – liečba zápalového ochorenia vajcovodu, úprava kŕmnej dávky (PROPOUL, NEFROVET sol.).
Podanie vitamínov A,D,E, C (ADESOL, AMINOVIT, CARNIFARM) a minerálnych látok (PLASTIN)
Ak je na základe diagnózy potrebné zvieratám podať lieky - antibiotiká, sulfonamidy, antiparazitiká atď., je nevyhnutné dodržať ochranné lehoty použitých liekov na mäso a vnútornosti, ktoré sú stanovené pre jednotlivé druhy zvierat!
Ak liek nemá stanovené ochranné lehoty pre niektorý druh zvierat, tak sa nemá pre ten druh použiť alebo dodržať ochrannú lehotu minimálne 28 dní od ukončenia používania lieku. Dodržiavaním ochranných lehôt chovateľ chráni svoje zdravie, zdravie svojej rodiny a ľudí, ktorí produkty z liečených zvierat budú konzumovať.
Po podávaní liekov je vhodné podporiť u liečených zvierat regeneráciu pečene, obličiek (SILIVET) a črevnej mikroflóry (PROPOUL).
Návrh vakcinačného programu pre hydinu v drobnochove
- Vakcinácia proti Markovej chorobe by bola vítaná, ale robia ju len liahne, ktoré majú podmienky na uchovávanie vakcíny v tekutom dusíku. Vakcinácia sa robí injekčne do svalu (i.m.) hneď po vyliahnutí.
- 1. deň – SALGEN – vakcinácia proti salmonelóze – predovšetkým v chovoch, kde sa spoločne chová aj vodná hydina alebo v ktorom boli problémy so salmonelami
- za 7 dní revakcinácia proti salmonelóze - SALGEN
- prípravok PROPOUL začať podávať 1 - 2 dni po podaní vakcíny
- 14. – 15. deň veku LIVACOXRT - do vody, alebo individuálne pri menšom počte
zvierat. Je to vakcinácia proti kokcídiám. Vakcinácia proti kokcidióze sa môže urobiť už od 1. dňa veku v prípade, že sa zvieratá nevakcinujú proti salmonelóze!
V chovoch kde sa nerobí vakcinácia proti salmonelóze,
vakcínu LIVACOXR T sa odporúča podať do 10. dňa veku.
Probiotikum PROPOUL podávať od 1. dňa veku.
- po každej vakcinácii je dobré podať vitamíny A, D, E prípadne C - ADESOL, AMINOVIT
- V 4. – 5. týždni veku – vakcinácia proti pseudomoru hydiny
(revakcinácia proti pseudomoru 1 krát ročne)
Vakcináciu proti infekčnej bronchitíde v drobnochove nie je tak potrebná, iba ak je v blízkosti veľkochov nosníc (možný zdroj infekcie):
- V 6. – 7. týždni veku – vakcinácia proti infekčnej bronchitíde
- V 11. – 12. týždni veku revakcinácia proti infekčnej bronchitíde.
- 16. týždeň – revakcinácia SALGEN
V chove, kde sa predtým nepoužívala vakcinácia proti kokcidióze, je vhodné zavakcinovať všetky sliepky (kura domáca), pretože dospelá hydina je nositeľom infekčných kokcídií. Potom sa už vakcinujú len prikúpené alebo vyliahnuté kurčatá – ešte v karanténe.
V chove, kde sa používa vakcína LIVACOXR T sa nemajú používať antikokcidiká!
14 dní pred a 14 dní po akejkoľvek vakcinácii sa neodporúča podávať žiadne lieky, hlavne antibiotiká, ktoré potláčajú imunitné reakcie organizmu!
Autori:
MVDr. Darina Pospišilová, PhD.
pospisilova@vetservis.sk
+421908705186
Ing. Ľudmila Pospišilová
ludmila.pospisilova@vetservis.sk
+421917211737
MVDr. Peter Supuka
supuka.peter@gmail.com
+421915986733
VETSERVIS, s.r.o., Kalvária 3, 949 01 Nitra, www.vetservis.sk, 073 / 6559131,
Použitá literatúra: na vyžiadanie u autorov
Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy číslo VMSP-P-0024-09“: Systém chovu hospodárskych zvierat s využitím probiotík a rastlinných látok so zameraním na produkciu funkčných potravín živočíšneho pôvodu VETSERVIS, s.r.o., CVŽV Nitra