Martin Kukučín - Dom v stráni
Martin Kukučín – Dom v stráni
Dielo Dom v straní je psychologicko-spoločenský román.
Stojí na začiatku Kukučínovho záujmu o zložitejšie vzťahy ľudí, o hľadanie podstaty zmyslu života. Je kronikou jedného roku života na dalmátskom ostrove Brač, kde Kukučín žil v rokoch 1894-1907.Život a konflikty v chorvátskom prostredí môžeme prirovnať aj k situácii na Slovensku ku ktorému sa chcel autor priblížiť. Román vychádzal na pokračovanie v rokoch 1903-1904 v časopise Slovenské pohľady. Martin Kukučín v ňom stelesnil celú svoju dovtedajšiu ľudskú i umeleckú skúsenosť, všetko, čo vedel o človeku a o živote a snažil sa svojím umeleckým poznaním preniknúť k zmyslu života i k okolnostiam podmienkam, ktoré ho utvárali a dávali mu smer.
Román Dom v stráni zobrazuje v štyroch kompozičných celkoch , rámcovaných cyklom štyroch ročných období, vznik, stupňovanie, vrcholenie a nevyhnutný zánik ilúzii o možnosti preklenúť zábrany rozdielov rodu, majetku a tradície nezištnou láskou. Je to jar, leto , jeseň a zima nádejnej ľúbosti, ktorá stroskotáva na tvrdom odpore prostredia.
Dej Domu v stráni nie je členitý len časovo, ale aj priestorovo: pretúrovský dom, dubčićovský kaštieľ, dom Zorkovićovcov i Zandomeho. Okrem týchto miest sa postavy pohybujú aj v kostole, na námestí, čitaonici a v nemalom množstve v iných prostrediach ako napríklad v prístave, pri mori a vo viniciach. V skutočnosti je však veľkosť tohto priestoru malá, pretože všetky tieto miesta sa nachádzajú vždy v jednom a tom istom neveľkom mestečku. Pre toto môžeme hovoriť taktiež o jednote miesta deja.
Realistickými prvkami v diele je hlavne dej odohrávajúci sa v reálnom čase, mieste a spoločenskej situácii. Autor tu objektívne a živo zobrazuje spoločnosť na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Používa jednoduchý ľudový jazyk, ktorým chce sprístupniť svoju literatúru aj obyčajným ľuďom.
Ako väčšina autorov z prvej vlny realizmu na Slovensku, tak aj Kukučín spracováva vo svojom diele problém zemianstva, ktorý však neopisuje na slovenských príkladoch, ale na zemianstve v Chorvátsku, ktorého problémy sa zhodujú s tými na Slovensku. Využíva vynikajúcu psychologizáciu postáv, čo obohacuje význam celého románu. Na postave Mateho Beraca autor využíva naturalizmus.
Postavy:
Niko Dubčič - mladý , bohatý, prelietavý statkár, predstaviteľ vyššej vrstvy
syn šory Anzuly, snúbenec Katice, neskôr Dorici
Katica Beracová – sedliačka, mladá, pekná, pracovitá, predstaviteľka nižšej vrstvy
Mateho dcéra, Paškova snúbenica, neskôr Nikova, nakoniec ostane s Paškom
Mate Berac – sedliak, pracovitý, múdry, dobrosrdečný
otec Katice, Ivana, Matie, manžel Jery, ideál sedliaka
šora Anzula – pracovitá, energická, rozumná
Nikova matka,
Dorica Zorkovičová – mladá, šikovná, vyrastala v kláštore
vychovaná šorou Anzulou pre Nika
Zandome – prefíkaný, obchodník, vtipkár
Nikov priateľ
Paško Bobica – mladý, usilovný, sedliak, nerozvážny
snúbenec Katice
Jera - Mateho manželka, lakomá, baží po peniazoch
Ivan – syn Mateho, manžel Barice, má 2 deti
Barica – žena Ivana, má 2 deti
Matija – dcéra Mateho, sestra Ivana a Katice
Ilija Zorkovič - Doricin otec
Dej:
Autor opisuje dve rodiny- sedliacku, ktorej hlavou je Mate Berac a statkársku, ktorú riadi šora Anzula. Mate je rozumný a pracovitý težak. Žije so svojou ženou Jerou, s ktorou má tri deti- Ivana, Matiju a Katicu. V dedine nastáva čas fiery(hody), a tak sa celá Mateho rodina schádza doma. Prídu aj jeho dve dcéry, ktoré pracujú v meste ako slúžky. Staršia Matija a mladšia Katica. Na konci fiery sa koná težacká zábava, na ktorú idú obe sestry. No Katici sa tu nepáči a na všetko pozerá s odporom. V tom sa objaví Paško Bobica, ktorému sa kedysi sľúbila, ale teraz ho už neľúbi. Po roztržke s Paškom odchádzajú. Katica prehovorí Matiju pozrieť sa aj na zemiansku zábavu. Katica hneď po príchode očarí mladého zemana Šora Nika Dubčiča. Niko svojím záujmom o Katicu vyvolá nespokojnosť zemianok, preto pošlú po Mateho. Mate odvedie dcéry domov a Katici sa snaží s láskou vysvetliť, že nepatrí do takejto spoločnosti. Na druhý deň sa Katica stretne s Nikom. Niko jej vyznáva lásku a dáva jej svoje slovo. Katica sa cíti ako „ v siedmom nebi". Niko sa zdôverí matke, ale šora Anzula je spočiatku proti. Pre Nika mala vybraté pekné dievča, Doricu Zorkovičovú, ktorú vychovávajú v kláštore. Počas prehliadky vinohradov sa šora Anzula stretne s Matem, ktorý veľmi prudko reaguje na správu o Nikovom výbere. Napokon sa dohodnú, že im nebudú stáť v ceste a umožnia im lepšie sa spoznať. Musia sa však stretávať verejne a svadba bude najskôr o rok.
Katica prestane slúžiť. Niko ju navštevuje, chce sa zblížiť so sedliackym ľudom a ona sa chce dostať do vysnívanej vyššej spoločnosti. Ich láska raní Paška Bobicu, ktorý povie Nikovi o Katicinom sľube. On jej však odpustí a ich vzťah sa prehlbuje. Isté pochybnosti v ňom vyvolá rozhovor s priateľom Zandomem. Zandome má racionálny pohľad na vec, odhovára Nika od svadby so ženou z nižšej vrstvy. Rozhodne sa otvoriť mu oči. Paškovi nájde službu, aby si zarobil peniaze a opäť si tak získal lásku Katice. Je jeseň, čas oberačky hrozna. Vzťah mladých sa začína ochladzovať. Domov sa nečakane vracia Dorica Zorkovičová kvôli chorobe otca. Niko s ňou trávi veľa času pri chorom a postupne si uvedomuje rozdiel medzi ním a Katicou. Pri návšteve Katice sa Niko rozpráva s Jerou, ktorá hovorí len o peniazoch . Niko je zhrozený predstavou, že taká bude aj Katica a prestávajú ľúbiť. Ani nevie ako, a zaľúbi sa do Dorice. Aj jej na ňom záleží, ale nič mu nepovie.
Doricin otec vyzdravie a šora Anzula usporiada obed, na ktorom je gazdinou Dorica. Po obede prichádza aj Katica a Niko si všíma rozdiely medzi ňou a Doricou. Katica sa cíti ako votrelec, naopak Dorica sa správa prirodzene a kultivovane. Katica vycíti Nikovu odmeranosť a všetko vrcholí výbuchom jej žiarlivosti. Láska Nika a Katice sa definitívne končí. Mate ťažko ochorie. Šora Anzula mu prináša správu o rozchode ich detí. Katica sa stále hnevá, má pocit, že sa všetci proti nej sprisahali. Odmieta Paškovú ponuku na sobáš i odpustiť Nikovi. Celá rodina i známi sa stretajú pri Mateho smrteľnej posteli. Katica odpúšťa Nikovi a otcovi sľubuje, že si Paška vezme z lásky. Zbližujú sa všetci pohnevaní a rozuzľujú sa vzťahy .Mate napokon zomiera a celá rodina za ním žiali. Mateho smrťou vymiera posledný sedliak, ktorý bol vo svojom dome naozajstným gazdom.
(Katica+Niko – každý si našiel partnera z vlastnej vrstvy – zemania, buržoázia aj težakovia môžu žiť v symbióze, rozdiely medzi jednotlivými vrstvami sa však nedajú preklenúť)
Prvý kompozičný celok
(kapitoly 1-4) je štylizovaný z hľadiska težackej rodiny Beracovcov, z ktorej pochádza hrdinka románu Katica. Ako vtáča chce podletieť tam, ,,kde je slnce“, chce sa vzoprieť rodovej ,,všednosti a nude“, pretože počas služby v meste nasiakla novými myšlienkami. Jej zámery podporuje ctižiadostivá matka. Katicina veľká príležitosť prichádza vtedy, keď jej začne dvoriť bohatý statkár patricij Niko Dubčić. Prvý kompozičný celok uzatvárajú scény, ktoré potvrdzujú ilúzie o možnosti ich sobáša.
Druhý kompozičný celok
(kapitoly 5-9) je zosnovaný z hľadiska rodiny Dubčičovcov. V popredí deja sú Nikove snahy vyrovnať sa s Katiciným prostredím, skúmajú a preverujú sa možnosti dorozumenia medzi svetom sedliackym a statkárskym.
Tretí kompozičný celok
(kapitoly10-15) vytvára epické predpoklady vyvrcholenia zobrazených vzťahov. Vrcholia v ňom všetky nedorozumenia, spory a protirečenia. Dorica Zorkovičová sa stáva skúškou Nikovej a Katicinej lásky. Medzi oboma prostrediami sa vynárajú nové, predtým nepozorované prekážky. Niko stráca dôveru v kladný postoj težackého živlu k predpokladanej svadbe. Náhodné okolnosti, dômyselné zosnované matkou, vyvádzajú ho z ilúzii o všetko prekonávajúcej láske. Celok sa končí vytriezvením mladých z ošiaľu lásky a neznačením riešenia v perspektívnom vzťahu Nika a Dorice.
Štvrtý kompozičný celok
(kapitoly 16-18) sa sústreďuje na netragické zavŕšenie udalostí. Mýtus lásky a života sa tu konfrontuje s mýtom zániku a smrti. Mate pred smrťou utešuje sklamanú dcéru a ďakuje osudu, že nechal ,, rozpadnúť to , čo sa protivilo pravde a rozumu.“ Epilóg románu vypĺňa rozhovor Nika a Zandomeho o zmysle ľudských snáh, o labyrinte ciest a chodníkoch života.
Jazyk a štýl
Autor vstupuje do deja v úlohe objektívneho rozprávača .
Používa jednoduchý hovorový štýl .Pretože sa dej odohráva v Dalmátskom prostredí, v diele môžeme nájsť množstvo nárečových slov z tohto prostredia (težak, šor, ćaće, ćerće) a taktiež sú tu spomenutí rôzni významní chorvátski národní dejatelia , s čím autor dosahuje priblíženie prostredia čitateľovi.
Je zaujímavé, že v krátkych prózach z Dalmácie sa Kukučín usiluje vyrovnať s novým prostredím, umelecky i ľudsky sa chce aklimatizovať. To spôsobuje, že v jeho poviedkach ustupujú filozoficko -etické úvahy a nahrádzajú ich úvahy, spomienky na domov. Do epických prác ich včleňuje v podobe analógie, porovnávania chorvátskych a slovenských skutočnosti:
,, More je čisté, priehľadné, sťa tatranské jazero -rozoznáš mu na dne každý kamenček, každé zrnko.“ 49
Dôležité miesto v románovej stavbe patrí aj prírodným motívom a opise krajiny, hoci tu takýchto opisných prírodných scén je málo.. Obraz krajiny zväčša prichádza ako bohatý zmyslový vnem niektorej postavy, ktorý zodpovedá aj s jej psychickým naladením.
Zatiaľ čo v jeho poviedkach je nositeľom deja, dynamickým prvkom dialóg, v Dome v straní sa toto mení. V popredí sú najmä monológy a znaky monológu prenikajú aj do partii dialogických. Najdôležitejšie problémy si hlavné postavy, najmä Mate a Niko, najčastejšie riešia najprv ,,vnútorné“, pre seba a v sebe, a nie v rozhovoroch.
Autor sa v diele snaží prostredníctvom Mateho rád, ktoré dáva svojej rodine poúčať čitateľa a poukázať na chyby ľudí, o čom svedčí aj citát, ktorý Mate vyriekol pri spoločnom obede počas fiery:
,, Nepozeraj ty nikdy, aký je tanier. Hlavná vec nie je , aký je, ale čo je na ňom. Videl som ja i hladnú pýchu. Na večeru jedna sardela: ale tanier porcelánový.“ 50
2.4.2009. Martin Kukučín – Dom v stráni. [online]. [cit. 2012.10.16.] Dostupné na internete: <http://www.oskole.sk/?id_cat=20&rocnik=2&clanok=1715>.
30.10.2006. Dom v stráni. [online]. [cit. 2012.10.16.] Dostupné na internete: <http://referaty.aktuality.sk/dom-v-strani/referat-8548>
9.10.2009. Dom v stráni – Martin Kukučín. [online]. [cit. 2012.10.16.] Dostupné na internete: <http://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3655-dom-v-strani-martin-kukucin/>