"WÓW," zívla som si a ruky natiahla vysoko do neba- teda do stropu... "Dobrééé- dobrééé ránko..." ozvala som sa k Erike, no tá ešte driemkala na stoličke. "Vstávaj je- 9 hodín..." povedala som a nečakala som, že sa Erike s radosťou zvdihne a umyje sa. Tak sa aj NESTALO... Len si niečo zamrmľala po pod nos a prevrátila sa na druhý bok. Tak som ju teda nechala spať a ja som sa musela prebrať. No prebrala ma spomienka na včerajšiu noc... Čo to bolo? Chucky sa k nemu pribížil a ON mu nič neurobil... Len ho HLADKAL... Hladkal ho na krku... Náhodou, mu nemohol do krku vložiť nejaký čip, podľa ktorého by ma mohol vystopovať? Dúfala som, že nie... A ako sa mu tak rýchlo podarilo zmiznúť? Bolo to nemožné! A to sme sa domnievali, že do mojej izby sa dostal tak isto ako ja, Erika a Chucky včera- teda cez tajomné dvere na streche... Ale teraz sme to asi vylúčili zo zoznamu. ČI? Veď, čo keď sa zošplhal po balkónovom zábradlí dole, dole až tam dole na prízemie? Alebo, mohol mať komplica a ten mu zo strechy hodil lano a rýchlo sa vyparil... Možností je toľko- ale ktorá je tá správna? Vymenovala som vlastne nejakú, ktorá mohla byť scénárom muža a jeho komplica? Stále som nad tým rozmýšľala a nevedela som prestať... Jediné, čo ma potešilo, bolo, že zajtra je škola... Nepochopte to ale tak, že sa do školy teším... To nie...  Ešte budem musieť vydržať týždeň, a začínajú sa Nám letné prezdniny- na čo sa teším úúúplne najviac... Takže učiť, sme sa už nemuseli, my sme sa už len hrali. Stále som do školy brala UNO karty a kamaráti si zobrali napríklad sedmové karty, žolíkové, monopoly, aktivity2, alebo dostihy a sázky... Pribehol ku mne natešený Chucky a  začal štekať. Tým zobudil driemkajúcu Eriku a tá konečne rozlepila oči. Vyzerala dosť otrávene a neviem, či si pamätala minulý večer... "Pamätáš si, čo sa stalo minulú noc?" hneď som sa opýtala, aby som si bola istá... "A dobré ránko? Jasne, že si to pamätám..." povedala skleslo. JUHÚÚÚÚ! Vyhrala som! Nie som blázon a teraz som to Erike dokázala! Teším sa z toho ako malé dieťa na cumlík... Bola som naozaj strašne šťastná... Ale stále ma ubíjala predstava, že keď sa ten muž ku mne dokáže dostať v noci, môže sa ku mne dostať hocikedy! A vie o tých tajomných dverách ešte niekto? A prečo sa vlastne môže dostať len ku mne? Prečo nie, napríklad k susede Sedláčikovej? 

"Hej! Rišo! Nepozeraj mi do kariet! HEJ! SAMO, PRESTAŇ!" okrikovali sme sa. Okolo stola sme hrali karty- ja, Erika, spolužiak Mišo a Samo. Rišo sedel priamo za mnou a Mišo vedľa mňa, takže keď sa Rišo nahol, videl mi do kariet. Preto som kričala... Samozrejme, chalani držia pokope, takže mohol podvádzať a radiť Mišo, či niekomu inému, aké mám karty. Samo sa mi zase pozrel do kariet vtedy, keď som sa nehla nad Rišon aby nepozeral, vystihol chvíľu a kukol sa. "Dajte si pozor- má červeňovú sedmu..." zahlásil všetkým. Neznášam to, keď niekto robí také podvody... "Ta ďakujem, Samo." ironicky som sa mu poďakovala a na kôpku som vyložila žalúďového vyšníka. "Mením na zeleň." oznámila som im. Na rad prišla Erika. "Ďakujem," poďakovala a vyložila zeleňové eso. "Samo, stojíš, Saši- ideš..." Samo stiahol kartu, ktorú chcel vyložiť, pretože som bola na rade ja. Ja som položila guľové eso, čím som zabránila Mišovi položiť kartu. A na rade bola zase Erika. "Mením na červeň..." povedala. "KONEČNE!" skríkol Samo, pretože konečne mohol vyložiť karty. A vyložil ich hneď tri, čím skončil hru. "Samo, daj si." vyzval ho Rišo za mnou a chcel si s ním tľapnúť. "Idem ja," oznámila som, aby si Mišo nemyslel, že na teraz pôjde on. Položila som dve sedmy- zeleňovú a guľovú, takže som tiež skončila na druhom mieste. Narozdiel od Sama, so mnou si tľapnúť nikto nechcel.  "Hra pokračovala už len medzi Erikou a Mišom. Mišo vyložil guľového vyšníka- "Červeň," povedal, čiže mu na ruke ostala len jedna karta. No Erika, mala ešte dve. Erika položila červeňového kráľa a Mišo si potiahol. Erika tiež. Mišo si zase potiahol... A Eriky voložila zeleňového, guľového a žalúďového kráľa- VYHRALA!