♦ Stredovek♦
Stredovek je epocha historického vývoja Európy medzi starovekom a novovekom. Tento pojem zaviedli humanisti na označenie obdobia medzi antikou a renesanciou /návrat ideálov antiky/.
Názov je synonymom latinského media aetas (media = stredný a aetas = vek, doba). V odbornej literatúre sa používa adjektívum medieválny, vetva histórie, ktorá stredovek študuje, sa nazýva medievalistika.
Začiatok a koniec stredoveku
Datovaný je pádom (Západo)Rímskej ríše (rok 476) a sťahovaním národov na jednom konci, zámorskými objavmi a náboženskou reformáciou na strane druhej. Tradične sa udáva 476-1492 v Európe (1526 v Uhorsku a Česku; 1492 je objavenie Ameriky, 1526 bitka pri Moháči).
Začiatok stredoveku Pozri starovek (koniec staroveku)
Koniec stredoveku Koniec stredoveku je na rozdiel od začiatku stredoveku pomerne ustálený okolo roku 1500. Okrem "univerzálnej" hranice 1492, má totiž väčšina krajín aj vlastný zlomový dátum: Uhorsko a Česko 1526, Nemecko 1517 (Martin Luther vystupuje so svojimi tézami v chráme na zámku Wittenberg), Anglicko 1485, Francúzsko 1515, Španielsko 1515, Švédsko 1523, Nórsko 1536, Dánsko 1533, Poľsko 1505, Rusko 1533, Holandsko 1519. Niekedy sa ako hraničný dátum uvádza aj vynález kníhtlače roku roku1452 Johannom Gutenbergom, či pád Konštantinopolu v r. 1453.
Koniec stredoveku možno charakterizovať aj voľnejšie súborom základných skutočností, udalostí a myšlienok, ktoré sa v istom čase (okolo 1500) objavili a zmenili chod spoločnosti tak, že môžme hovoriť o novoveku. Najdôležitejšie zmeny boli:
- talianska renesancia (klasických hodnôt) a humanizmus (človek merítkom vecí)
- dobytie Konštantínopolu Turkami(1453), v tom istom roku koniec storočnej vojny (1453)
- objavenie kníhtlače (viacero kandidátov, najznámejší Johann Gutenberg 1456)
- zámorské objavy, konkrétne objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom (1492)
- vystúpenie Martina Luthera, začiatok protestantskej reformácie (1517)
[upraviť]Charakteristika
Počas stredoveku nastáva spojenie dedičstva antickej civilizácie Rímskej ríše s barbarskou kultúrou Germánov, Keltov a Slovanov. Unifikátorom a nositeľom vzdelanosti je cirkev.Kresťanská doktrína a kresťanský svetonázor vládnu mysleniu. Hospodárstvo sa vyvíja vo feudálnom rámci vazalských vzťahov, na ich vrchole stojí kráľ. Vytvárajú sa špecifické jednotky ako napr. feudálny veľkostatok, hradiská, obchodné prímorské mestá. Vývoj vyústi do vzniku stredovekého mesta na jednej strane (disponujúce právnymi a hospodárskymiprivilégiami) a do vzniku stredovekého hradu ako sídla aristokracie - šľachty. Územie Európy je rozdelené na kráľovstvá, vládne im kráľ. Pomocou svojich vazalov kráľ spravuje územie, vedie obranné a útočné vojny. Právo sa mení od tradičného-zvykového na písané, kráľ vydáva zákonníky, privilégiá a colné predpisy. Cirkevné právo je záväzné nielen pre duchovenstvo (klérus), ale ako súkromné a rodinné právo je záväzné pre všetkých.
Kultúra stredoveku vytvorila mnohé vynikajúce pamiatky písomníctva (kroniky, legendy, ságy), architektúry (baziliky, katedrály, hrady, mestá), výtvarného umenia (krídlové oltáre,fresky, mozaiky, sochy aplikované ako výzdoba katedrál aj samostatne stojace), užitého umenia (koberce, tapisérie, tkaniny, zbrane, šperk, relikviáre, keramika, sklo), hudby iliteratúry.
Prevládajúcou spoločenskou a ekonomickou formou usporiadania spoločnosti vrcholného a neskorého stredoveku v západnej a strednej Európe je feudalizmus. Podľa toho ako sa pojem definuje, rôznia sa aj údaje o jeho trvaní a výskyte. U nás a vo východnej Európe sa používa široké chápanie feudalizmu pochádzajúce z marxisticko-leninskej historiografie, podľa ktorého napríklad na Slovensku feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848.
Zhruba do vrcholného stredoveku sa spoločnosť delila na privilegovaných (lat. nobiles – šľachta), vrátane cirkvi, a neprivilegovaných (lat. ignobiles), teda poddaných. V skutočnosti však štruktúra spoločnosti jednotlivých štátov bola veľmi pestrá a so vznikom miest sa situácia značne zmenila.
Podľa E. R. Sandvossa stredovek nebol ani prerušením medzi antikou a novovekom, ani zenitom dejín. Pokiaľ ide o filozofiu a vedy nemôže sa stredovek s Grékmi rovnať, iba ak tak s Rimanmi. Sila stredoveku tkvie jednoznačne v náboženskej oblasti a v jednotlivých oblastiach výtvarného umenia, predovšetkým v architektúre. Avšak aj k právu, politike, organizácii, obchodu a financiám stredovek prispel značným dielom. Uchoval a rozvinul dedičstvo antiky, vyviedol západné národy z barbarstva, podstatne prispel k tomu, že divočina a prales sa zmenili na kultúrnu krajinu, pribudlo období mieru, ľuďom sa v núdzi a pochybnostiach dostalo opory a nádeje, ako aj pocitu, že boli pozdvihnutí do bohom vyvoleného svetoporiadku. Stredovek sa rozpadol preto, lebo celý jeho systém stál na falošných premisách, ako poznamenal Roger Bacon, vytvorili obraz sveta beztoho, aby dostatočne poznali svet. A podobne to platilo aj o obraze človeka a povahe človeka; malá pozornosť sa venovala zmenám povahy človeka. Významné boli aj vonkajšie príčiny: faktory hospodárske, spoločenské a politické.
[upraviť]Udalosti a periodizácia
Vývoj v Európe a na Slovensku je opísaný v nižšie uvedených článok zodpovedajúcich periodizácii stredoveku:
- včasný stredovek (5.-10./11. stor.)
- vrcholný stredovek (10./11.-13./14. stor.)
- neskorý stredovek (13./14.-15. stor.)
[upraviť]Stredovek mimo Európy
Niekedy sa termín stredovek požíva aj pri opisovaní vývoja v iných častiach sveta, ktoré podľa historikov spĺňajú rovnaké kritériá ako Európa stredoveku (feudálny systém). Obdobie pred otvorením sa západu v dejinách japonska a Číny býva niekedy označované za stredovek. Predkoloniálne obdobie vývoja v subsaharskej Afrike je tiež nazývané stredovek. Dnes sa ale väčšina historikov zdráha použiť toto pomenovanie inde ako v Európe - pretože len pre Európu platí, že stredovek nasledoval po antickej civilizácii a končil príchodom novoveku. Označenie stredovek sa však používa aj pre Grécku Byzantskú ríšu, hoci tu nenastal úpadok antiky ako v Európe.
[upraviť]Náboženstvo a rády v stredoveku
- Púte
- Svätí
- Pápežstvo
- Inkvizícia
- Heréza (napríklad: Arianizmus; Katarská heréza; John Wyclif, Jan Hus, Albigenskí)
- Kláštor
- Monasticizmus: Benediktíni, Kartuziáni, Cisterciáni, Františkáni, Dominikáni, Karmeliti, Augustiniáni, Templári, Johaniti, Nemeckí krížoví rytieri
- Rytierstvo
- Židia
- Islam (Západná Európa): Mauri
- Islam (Východná Európe): Osmanská ríša
[upraviť]Pozri aj
- Stredoveké umenie
- Stredoveká architektúra
- Stredoveká klíma
- Stredovek vo filme
- Stredoveké remeslá
- Alchýmia
- Stredoveká hudba
- Stredoveké turnaje
- Slovania
- Rytier
[upraviť]Vybraná bibliografia
Európa (výber publikácií dostupných na trhu, v knižniciach):
- Collins, Roger: Evropa raného středověku. 300-1000. Praha, 2005
- Picková, Dana - Drška, Václav: Dějiny středověké Evropy. Praha, 2004
- Le Goff, Jacques - Schmitt, Jean-Claude: Encyklopedie středověku. Praha, 2002
- Le Goff, Jacques: Středověký člověk a jeho svět. Praha, 1999
- Duby, Georges: Věk katedrál. Umění a společnost 980-1420. Praha, 2002
- Třeštík, Dušan: Vznik Velké Moravy. Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791-871. Praha, 2001
- Šmahel, František - Nodl, Martin: Člověk českého středověku. Praha, 2002
- Ennenová, Edith: Ženy ve středověku. Praha 2001
- Eco, Umberto: Baudolino. Praha 2001, Bratislava 2001
- Eco, Umberto: Meno ruže. Bratislava, 1991, 2000, 2004
- Breuers, Dieter: Zemřít za Jeruzalém. Rytíři, mniši, mohamedáni a první křížové tažení. Praha, 2001
- Fletcher, Richard: Kříž a půlměsíc. Křesťanství a islám od Muhammada po reformaci. Praha, 2004
- Bergdolt, Klaus: Černá smrt v Evropě. Velký mor a konec středověku. Praha, 2002
- Aries, Philippe: Dějiny smrti I. Doba ležících. Praha 2000
Slovensko (výber novších publikácií):
- kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Bratislava, 2001
- Dekan, Ján: Moravia Magna. Bratislava, 1981
- Steinhubel, Ján: Nitrianske knižatstvo. Budmerice, 2004
- Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 3. Zrod národa. Budmerice, 2004
- Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Budmerice, 2005
- Kučera, Matúš: Slovenské dejiny I. Bratislava, 2008
- Kučera, Matúš: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava, 1974
- Kučera, Matúš: Stredoveké Slovensko. Bratislava, 2002
- Kučera, Matúš: Postavy veľkomoravskej histórie. Bratislava, 2005 (3. vydanie)
- Marsina, Richard: Legendy stredovekého Slovenska: Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Budmerice, 1997
- Dvořáková, Daniela: Rytier a jeho kráľ. Budmerice, 2003
- Sopko, Július: Kroniky stredovekého Slovenska: Stredoveké Slovensko očami kráľovských a mestských kronikárov. Budmerice, 1995
[upraviť]
Komentáre
Prehľad komentárov
Od pádu Rímskej Ríše až po rojy 1200 máme ako ludstvo tiež hystótiu a tiež spadá do Stredoveku. No extrémne často sa roky pred rokom 1200 opomínajú a pritom bolo aj mezdy pádom Rimanov a rokm 1200 velmy vela kultúry umenia a iných zaujímavých vecí o tom že sa dialo kopec zaujímavých vecí na mape sveta sa tiež nehovorí. Je to smutné, pretože Stredovek bol velmy komplexna kompletná zaujímavá a zložitá doba, ape celá tá pompa a pompéznosť upadá do zabudnutia keď sa svet obmzdil iba na faktografickú časť a aj to len po roku 1200.
Hry, knihy, filmy, hudba a ost. Informačné techjiky a technológie dnes väčšinovo zmieňujú hystóriu Stredoveku iba od roku 1200, a to je škoda.
Re: Pred a po roku 1000 OPRAVA
(OBLIVION, 27. 9. 2020 14:47)
Od pádu Rímskej Ríše až po rojy 1200 máme ako ludstvo tiež hystóriu a tiež spadá do Stredoveku. No extrémne často sa roky pred rokom 1200 opomínajú a pritom bolo aj mezdy pádom Rimanov a rokm 1200 bolo velmy vela kultúry umenia a iných zaujímavých vecí o tom že sa dialo kopec zaujímavých vecí na mape sveta sa tiež nehovorí. Je to smutné, pretože Stredovek bol velmy komplexna kompletná zaujímavá a zložitá doba, ale celá tá pompa a pompéznosť upadá do zabudnutia keď sa svet obmedzil iba na faktografickú časť a aj to len po roku 1200.
Hry, knihy, filmy, hudba a ost. Informačné techniky a technológie dnes väčšinovo zmieňujú hystóriu Stredoveku iba od roku 1200, a to je škoda.
Pred a po roku 1000
(OBLIVION, 27. 9. 2020 14:43)