Výsledky práce
Náš výskum bol zameraný najmä na to, ako môžu deje v zemskej atmosfére, ktoré sa vyskytujú na území Slovenska ovplyvniť automobilovú dopravu. Preto sme sa rozhodli zistiť, koľko dopravných nehôd sa vyskytlo na území Slovenska (viď Príloha B tabuľka č. 2) , ale hlavne v Považskej Bystrici a jej okolí (viď tabuľka č. 3) za obdobie od 16.2. do 16.3.2012. Tieto údaje sme si zistili na Považsko-bystrickom dopravnom inšpektoráte. Taktiež nám tam potvrdili náš predpoklad, že dopravné nehody sú zapríčinené hlavne neopatrnosťou vodiča a že vplyv týchto dejov môže k dopravnej nehode iba dopomôcť. Vďaka Ing. Mariánovi Špirkovi sme si mohli zistiť dátum, čas, miesto a aj príčiny nehôd v Považsko-bystrickom a Púchovskom okrese (viď Príloha B tabuľka č. 4). Na to, aby sa dali spojiť tieto dopravné nehody s počasím, aké vtedy bolo, sme každý deň odfotili oblohu (viď Príloha D) a taktiež sme merali teplotu pomocou RST (regulátor tepelných sústav) po dobu týchto 30 dní (viď Príloha B tabuľka č. 5). Vďaka tomu sme dosiahli dôveryhodné a presné informácie o počasí a teplote vzduchu.
Služobný obvod |
Počet DN |
Usmrtenie |
||||
2012 |
2011 |
rozdiel |
2012 |
2011 |
rozdiel |
|
Považská Bystrica |
2 |
8 |
-6 |
0 |
0 |
0 |
Púchov |
11 |
5 |
6 |
0 |
0 |
0 |
Tabuľka č. 3: Počet dopravných nehôd od 16.2. do 16.3. v Považsko-bystrickom a Púchovskom okrese
Vypracovala: Denisa Lampášová
Počasie nemusí ovplyvňovať dopravu len tým, že napríklad keď je hmla, je horšia viditeľnosť. Môže ju ovplyvniť aj tým, že vplýva na náladu daného vodiča a možno potom jeho nálada narúša jeho sústredenosť. Preto sa nedá presne povedať, na ktoré z uvedených nehôd má a na ktoré nemá vplyv. No po porovnaní dátumu nehody s fotografiou z daného dňa si myslíme, že z nehôd, ktoré sa stali v Považsko-bystrickom a Púchovskom okrese za obdobie výskumu mohlo byť okolo až 60% zapríčinených hmlou, zasneženou cestou, zlou viditeľnosťou a nepozornosťou vodičov.
Ďalšou časťou nášho výskumu bol prieskum pomocou ankety o informovanosti ľudí o danej problematike a o ich opatrnosti na cestách pri nepriaznivých podmienkach. Našu anketu (viď príloha A), ktorú sme rozdávali formou z ruky do ruky, vyplnilo 100 respondentov. Po vyhodnotení prvej otázky (viď Príloha C graf č. 4) sme zistili, že informovanosť verejnosti o tejto problematike je celkom obstojná. Hlavne ak zoberieme do úvahy, že niektorý zvolili možnosť ,,nie“ len preto, že nechceli vypisovať deje, ktoré poznajú. 63% respondentov, ktorí odpovedali na otázku č.1 áno, uviedli najčastejšie tieto 3 deje: Dážď (18 respondentov), Vietor (17 respondentov), Hmla (15 respondentov). Väčšina z respondentov ukončila odpoveď tromi bodkami.
Naša druhá otázka bola zameraná na záujem o deje v zemskej atmosfére. Po vyhodnotení tejto otázky (viď graf č. 5) sme zistili, že iba 55% opýtaných respondentov sa zaujíma o tieto deje.
Graf č. 5
Úlohou tretej a štvrtej otázky bolo zistenie, či ľudia poznajú aspoň tie najbežnejšie deje v zemskej atmosfére. Po vyhodnotení ( viď Príloha C graf č. 5, graf č. 6) sme zistili, že ako sme očakávali, väčšina ľudí pozná tieto deje.
Ďalšou otázkou sme chceli zistiť, aké časté sú úrazy spôsobené pádom na zľadovatelom chodníku. Dozvedeli sme sa, že 56% respondentov (viď Príloha C graf č. 8) už malo úraz na zľadovatelom chodníku, čo rozhodne nie je zanedbateľné číslo. Opatrný by sme teda nemali byť len pri automobilovej doprave, ale veľký pozor by sme si mali dávať aj cez zimu, keď sa na chodníkoch vyskytuje poľadovica.
Naša šiesta otázka bola zameraná na zistenie, ktoré deje podľa názorov respondentov najviac ovplyvňujú automobilovú dopravu. Ako sme aj očakávali, najčastejšie zakrúžkované odpovede boli sneženie, hmla a dážď.
Graf č. 9
Poslednú otázku sme vymysleli, aby sme sa dozvedeli, ako by respondenti zareagovali na poľadovicu na ceste, keby boli vodičmi auta. Z tejto otázky by sme teda chceli zistiť, ako opatrný sú vodiči áut. Po vyhodnotení tejto otázky (viď Príloha C graf č. 10) sme zistili, že 64 respondentov by spomalilo. 8 respondentov by nasadilo reťaze, piati by pridali plyn a 6 respondentov by to ignorovalo. 14 respondentov by spomalilo, ale nie výrazne. Najprekvapujúcejšiu odpoveď na túto otázku napísal respondent z vekovej kategórie 13 a menej rokov, ktorý napísal: „Jemne spomalím motorom a nie brzdami, aby som sa nedostal do šmyku“. Na túto otázku sa však vyskytli aj odpovede ako „havarujem“ alebo „fotím, natáčam, volám do Funrádia, že je tam poľadovica“. A viacerí respondenti taktiež napísali, že keby vedeli, že je na cestách poľadovica, zostanú doma.
Našim hlavným cieľom bolo zistiť ako počasie vplýva na cestnú premávku a na jej účastníkov. Po vypracovaní ankety sme zistili, že väčšina ľudí jazdí cez zimu po cestách opatrne. Ale tiež sme zistili, že o deje v zemskej atmosfére sa zaujíma relatívne málo ľudí. Bohužiaľ sa nám nepodarilo nájsť prácu, s ktorou by sme si mohli porovnať naše výsledky. Pretože sa touto problematikou zaoberá asi len málo ľudí. A keďže sa nám nepodarilo nájsť žiadnu takúto prácu, rozhodli sme sa dať našu prácu na sociálnu sieť Facebook, ktorá má milióny používateľov na celom svete. Dúfame, že po oboznámení sa s našou prácou sa ľudia začnú viac zaujímať o deje v Zemskej atmosfére a že tí, ktorí nekladú význam opatrnosti na cestách, začnú byť opatrnejší