Archaické obdobie
V 8. stor. p.n.l. sa grécky stredovek končí a nastáva obdobie vzostupu trvajúce 400 rokov, ktoré nazývame archaické obdobie. Položilo základy západnej civilizácii ako ju dnes poznáme. Sociálny a politický život Grékov v tomto období nebol organizovaný v jednom veľkom štáte, ale vo veľkom počte mestských štátov – polis. Ich zrod bol podmienený špecifickou zemepisnou polohou Grécka. Ostrovy, polostrovy a krátke hlboké údolia riek navzájom izolovali časti, ktoré sa preto nemohli zjednotiť. Popri Achájcoch a Dóroch tu žili aj pastiersky Iónovia.
Venovali sa pestovaniu obilia, olív, vínnej révy a boli aj dobrými remeselníkmi a obchodníkmi. Už v 7. stor. používali peniaze. Na čele mestského štátu stál basileos (kráľ), ktorý vo svojich rukách sústreďoval všetku moc. V štátoch vznikali mnohé sociálne rozpory, ktoré často využívali príslušníci aristokracie, aby sa ozbrojeným zásahom dostali k moci. Gréci označovali týchto samovládcov termínom tyrannos.
Počas archaického obdobia nastáva aj rozmach moreplavby a s tým aj spojená veľká Grécka kolonizácia. Gréci obsadili rozsiahle pobrežné oblasti Stredozemia a Čierneho mora. Vyberali si strategicky výhodné miesta, preto mestá, ktoré založili existujú dodnes (Marseille, Neapol, Istambul). Archaická Sparta
Ležala v juhovýchodnej časti Peloponézskeho polostrova. Sparťania, pôvodom dórske kmene, si podmanili domáce achájske obyvateľstvo už v 10. stor. p.n.l. Stali sa z nich štátny nevoľníci – helioti. Pôvodný obyvatelia, perioikovia, zostali osobne slobodný, ale nemali politické práva. Plnoprávnymi občanmi boli len Sparťania.
Sparta mala dvoch kráľov, volených doživotne. Kontrolovali ich piati efori volení na jeden rok. Všetci plnoprávny muži nad 30 rokov sa schádzali na ľudovom zhromaždení, kde sa vyjadrovali k dôležitým štátnym otázkam. Rada starších dohliadala na výkon moci. Sparťania venovali veľkú pozornosť výchove k vojenskej zdatnosti. Tvrdou vojenskou prípravou a disciplínou vybudovali najsilnejšiu armádu a v 6. stor. p.n.l. vytvorili Peloponézsky spolok, ktorý združoval všetky štáty na polostrove. Archaické Atény
Najrozvinutejší mestský štát v Attike prosperujúci z remesiel a obchodu. Basileos bol len najvyšším kňazom. Skutočnú moc mal zbor volených vodcov – archontov. Bývalí archonti vytvorili zbor sudcov areopág. Na ľudovom zhromaždení sa zúčastňovali všetci slobodní Aténčania. Aténčania boli dobrými vojakmi, ale namiesto jednostrannej vojenskej drezúry bola ich ideálom všestranne rozvinutá osobnosť človeka. Počas vojny s Peržanmi vytvorili obranný vojenský Aténsky námorný spolok. Členské obce buď preň stavali vojnové lode, alebo platili do spoločnej pokladnice. v roku 593 p.n.l. sa stal archontom Solón a vypracoval prvú aténsku ústavu a tým sa stal zakladateľom aténskej demokracie. Demokratické prvky ďalej podporil Peisitratos (tyrania) a neskôr Kleistenes, ktorý roku 508 p.n.l. vytvoril novú ústavu. Územie štátu rozdelil na 10 oblastí – fýly. Každá fýla vysielala 50 členov do rady, ktorá mala 500 členov a spolu s areopágom bola podriadená ľudovému zhromaždeniu. Ďalej sa pokúsil ústavnou cestou zamedziť návrat tyranie ustanovením črepinového súdu (ostrakizmus). Najvýznamnejším aténskym reformátorom bol ale Perikles. V rokoch 443 – 429 p.n.l. bol opakovane zvolený za prvého stratéga. Perikles povýšil občiansky snem na najvyšší štátny orgán. Rada zostala orgánom, ktorý zasadal v medzisnemovom období. Aby mohli v rade zasadať aj nemajetný občania, zaviedol Perikles diéty, teda úhradu za stratenú mzdu. V tomto období dosiahla aténska demokracia vrchol.