Belline úvahy
Chamtivosť, závisť, moc. Jediné tri slová, ktorými môžem obhájiť konanie niektorých RPG nadšencov. Pár dní späť som si zapla internetový vyhľadávač a vyhľadávala RPG stránky, aby som si rozšírila svoje obzory. Chcela som vidieť ako veľmi RPG postúpila, koľko stránok a s akou tématikou objavím. Teraz už viem, že som to nemala robiť.
Rozhočenie! Zlosť! Opovrhovanie! S týmito pocitmi som prehliadala stránky, ktoré som našla. Čo kliknutie na stránku to kópia alebo aspoň nepodarená napodobenina Aldarionu. Na mnohých z týchto stránok sú dokonca príspevky od profesorky Bloubory či profesora Eldara, kde upozorňujú tvorcov na porušovanie autorského zákona a žiadajú nápravu.
Hádam som ani nenašla stránku, ktorá by nemala aspoň nejakú drobnú časť prevzatú od Aldarionu, najpopulárnejšie sú práve novoty Aldarionu, ktorými sa naša škola hrdo pýši, ktoré toľko ľudí vymýšľalo a tvorilo! Napríklad Zakázané oddelenie v knižnici, Aldarionské pravidlá všade dokonca rôzne popisy a texty odkopírované od slova do slova...
Aby som dala svojim slovám nejakú konkrétnu formu, zaráža ma, čoho sú ľudia schopní. Zjavne tieto napodobeniny tvoria priamo Aldariončania alebo bývalí Aldariončania, kto iný by tieto veci tak poznal? O to viac ma prekvapuje naivita a neprofesionalita, bezcharakternosť a nemorálnosť týchto ľudí, ktorí si svojvoľne kopírujú, preberajú či napodobňujú cudzie nápady a prácu, ktorá stála nie jedného človeka mnoho energie a času. Pýtam sa, načo to robia? Načo zakladať tisíc podradných, neúspešných a kopiranstkých RPG škôl, keď existuje jedna či dve s patričnou minulosťou, históriou, na úrovni s kopou hráčov, je to fungujúci systém, stále úspešný, noví ľudia stále prichádzajú. Načo tvoriť niečo iné, navyše čo je len bohapustá kópia bez kúsku originality a súdnosti, keď naozaj každý sa môže zapojiť do veľkého fungujúceho celku, akým je napríklad Aldarion a urobiť ho ešte lepším, ešte zaujímavejším, ešte originálnejším. Pokiaľ viem, neexistuje človek, ktorý by bol odmietnutý alebo by mu bolo zakázané pomáhať či podieľať sa na tvorbe Aldarionu, podľa mojich poznatkov je vítaný každý pár rúk a každá nová svieža myseľ.
Aldariončania! Vyzývam vás! Buďte hrdí na to, že ste Aldariončanmi, že nimi môžete byť a robte niečo pre svoj svet, nepodkopávajte mu nohy vytváraním napodobenín a ťahaním kamarátov z Aldarionu na tieto napodobeniny. Ak máte chuť tvoriť, či chcete byť uznávaný medzi Aldariončanmi, obdivovaný alebo mať nejaké právomoci, zapojte sa do tohto celku kreatívnou rukou či nápadom, tak si získate oveľa väčší rešpekt a povesť než vytváraním napodobenín.
Aby som tentoraz tomu dala bodku (ale len takú falošnú, ešte to nie je koniec), byť riaditeľom nie je žiadna zábava, naopak. Je to zodpovednosť, tlak, skutočne náročná pozícia a nie každý ju môže zvládať, nie každý ju môže zvládať dobre a na úrovni. Riaditeľ je ten, na koho hlave visí každá technická porucha, hoci za to vôbec nemôže, možno je to servrom, na ktorom je stránka. On nesie zodpovednosť za každého zamestnanca zodpovedného či nie lebo on je ten, kto musí dohliadať, aby bolo všetko tak, ako má. Riaditeľ rieši i ten najmenší spor, mnoho nedorozumení a musí si častokrát pred mnohými ľuďmi obhajovať existenciu svojej školy, svojej stránky. Musí mať schopnosti na to, aby dokázal viesť a to nie len web, ale hlavne ľudí. Musí disponovať prostriedkami, aby neustále mohol zlepšovať všetko okolo svojej školy, napríklad byť informatikom a vedieť programovať, ako naša pani riaditeľka. Ak chce lepšie služby pre ľudí, musí mať aj vôľu utratiť nejaké peniažky, aby zaplatil hosting a iné služby, presne tak, ako naše vedenie školy. A to najpodstatnejšie, musí to robiť pre ľudí a nie pre titul „riaditeľ školy“.
Moje bádanie po RPG stránkach dosiahlo vrchol, keď som objavila stránku, ktorej názov je prevzatý zo známej online hry: The World of Warcraft. O napodobeninách Aldarionských prvkov, mien, či podpisov ani nehovorím, ale to, to čo ma naozaj „zabilo“ ako sa hovorí, bolo keď som sa niekam preklikla, kde som zbadala slová: NEVLASTNÁ DCÉRA, DRUHÁ RIADITEĽKA... Naozaj vám to nič a nikoho nepripomína? Toto je absolútny vrchol ľudskej drzosti, nie len že tvorcovia nedokážu vymyslieť nový originálny RPG svet, oni nedokážu vymyslieť ani len vlastné príbehy svojich postáv! Ešte aj tie musia aspoň nejakým spôsobom napodobňovať.
Naša riaditeľka Joanne Bloubory musí byť pre niektorých asi tak veľký vzor, že by najradšej žili jej život za ňu. Houk! Končím svoje rozčuľovanie a ponosovanie sa aspoň s malým uspokojením, že všetky tieto braky a napodobeniny v tejto dobe dávno nefungujú a musím konštatovať, samozrejme, že nie. Na to, aby mohli fungovať by museli vedieť čosi viac ako len napodobňovať...
predošlá strana | ďalšia strana |