Štátne poľnohospodárstvo, potravinová sebestačnosť, zdravé kvalitné potraviny a zdravie ľudu nie sú utópia!
Všetko už sme mali v dobe socializmu.
Možno, že niekto o kvalitách potravín pochybuje, ale normy kvality potravín EÚ nie sú tak prísne, ako boli normy ČSSR. Navyše sami ste počuli aféry o tom, ako nám sem zo západnej Európy posielajú menej kvalitné ovocie a zeleninu a dokonca aj vyrobené potraviny, ktoré majú horší obsah ako tie kúpené pod rovnakým názvom v západných krajinách.
Prečo sa rozbila sebestačnosť a vlastná výroba potravín? Pretože na západe v čase krízy potrebovali získať nové trhy na odbyt svojich výrobkov, tak nám začali naši zradcovia a pseudo odborníci, ktorí sa dostali k moci po roku 1989 tvrdiť, že na západe sú potraviny kvalitnejšie a lepšie. A naše podniky že sú menej konkurencie schopným a tak ich nechali skrachovať a predali skoro len za cenu pozemku. Torzá poľnohospodárskych podnikov sú vidieť všade po celom štáte. Nemalú úlohu v tom zohral egoizmus, že súkromné farmy po rozbití JRD budú hospodáriť lepšie. A že budem robiť na vlastnom.
Klinček do rakvy nášho poľnohospodárstva urobili zlé prístupové podmienky do EÚ a nespravodlivé dotácie do poľnohospodárstva z EÚ. Došlo k likvidácii celých odvetví ako cukrovarníctvo, vinárstvo atď. Pestovanie komodít pre zisk na úkor potreby postavili ceny základných potravín mlieka, masla, chleba. Zlikvidovalo sa aj potravinárstvo, konzervárne a pod.
zlikvidovala sa aj poľnohospodárska pôda, na ktorej sa postavili sklady a domy pre bohatých.
Výsledok je ten, že súkromné farmy sa bez štátnych dotácií nezaobídu, ich produkcia je malá a drahá a nie sú schopní konkurovať veľko obchodným reťazcom. Pár umelo vyvolaných katastrof a paník ako bola vtáčia chrípka a choroba šialených kráv zlikvidovalo mnoho chovov. Na farmách drú od rána do večera bez dovoleniek a všetkých výhod, ktoré mali pracovníci JRD.
Pracovné podmienky v poľnohospodárstve sa blížia k úrovni prvej republiky, kedy statkári sa správali k nádenníkom ako k otrokom a dostávali veľmi nízku mzdu alebo pracovali len za pobyt a stravu každý deň od rána do večera, vrátane detí, ktoré nemohli chodiť do školy.
Pri dnešnej nezamestnanosti na dedinách a ich nízkym finančným príjmom si nemôžu dovoliť
navštevovať obchody a čo si nevypestujú sami si nemôžu ani kúpiť.
Na Ukrajine, hospodárstvo nie je len na prilepšenie si a ako hobby, ale životná nutnosť, kde každá časť pozemku živí celú rodinu aj tú žijúci v meste.Namiesto dôchodku, dôchodcovia drú, aby nezomreli od hladu, pretože výška dôchodku k obyčajnému životu - na bývanie a jedlo nestačí.
Nekvalitné potraviny kúpené v obchodných reťazcoch nepokrývajú základné potreby človeka.
Následkom nedostatku je človek náchylný k chorobám, zhoršuje sa mu imunitný systém, kvalita kostí atď. Za následok je veľa civilizačných chorôb od alergií, po cukrovku až k rakovine. Miesto čerstvých miestnych potravín nám vnucujú mlieko, ktoré vydrží pol roka, syry rok, a pod. Už to nie sú výrobky plné rôznych podporných zdraviu prospešných minerálov,bielkovín a vytamínou ale plné chémie - stabilizátorov, konzervačných látok, umelých farbív, vôní a príchutí a fyzikálne ošetrené proti skazeniu - ožiarením, prehriatím a pod. Všetci spomíname na chuť potravín vyrábaných skôr. Nedá sa to s dnešnými porovnať.
Získať opäť zdravie, potraviny dobrej chuti, potravinovú nezávislosť je možné len opäť založením poľnohospodárskych koncernov (spojené poľnohospodárske družstvá) s pridruženou výrobou - výroba nástrojov a strojov i následné spracovanie surovín, samostatných sebestačných, s využívaním moderných vedeckých výskumov uvádzaných do praxe a podnikajúcich vo veľkom . Len tak budú schopné konkurovať globalizovanému svetu. Túto myšlienku stále rozpracováva bývalý riaditeľ JRD Slušovice doc. Fr. Čuba na besede s ním uložené na youtube. http://www.youtube.com/watch?v=RCCChFx_oyY Zmieňuje sa tam aj o Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, ktorá aj dnes formuluje požiadavky na to, ako by mal byť organizovaný moderný poľnohospodársky podnik, aby bol úspešný.
Prechodný stav ako sa vybuduje nový systém JRD družstiev by bol obnovením za podpory štátu samostatných JRD v dedinách, pretože súkromné hospodárenie v dnešnom svete neobstoja a potrebe nestačí a výrobné ceny sú ľuďom nedostupné.
Súčasný stav potvrdzuje celý vývoj v poľnohospodárstve u nás v 20 storočí od nádenníckej práce v otrockých podmienkach za Rakúska - Uhorska a za Prvej republiky, kedy už ľudia utekali z dedín za prácou do miest. A po 2 svetovej vojne, kedy po prežitom utrpení za vojny a teroru od fašistov a kolaborantov ľudia nechceli ďalej robiť na cudzom - pre tých čo ich udávali za vojny gestapu a čo s fašistami spolupracovali. Po vojne sa ľuďom rozdávala pôda po vysídlenie kolaborantov a fašistov z pohraničia. Bol to pokrok, pretože skôr nemali nič a teraz mali aspoň niečo za cenu strašnej fyzickej práce za každých podmienok, v chorobe, za každého počasia atď so ziskom len tak na prežitie. Výroba bola malá na predaj zostávalo málo a tak bolo treba, aby ľudia pracovali dokopy, aby mali možnosť využiť techniku, ktorú by si sami nemohli dovoliť kúpiť a aby produkcia potravín uživila aj ľudí v meste. V tej dobe bolo potravín tak málo, že sa stále rozdávali na prídel na lístky. (Je to ponižujúce ako potravinová pomoc od EÚ dnes.) Ďalším krokom, k zvýšeniu produkcie potravín bolo teda spojenie pozemkov a zakladanie JRD. Hospodárstvo sa riadilo štátom, aby sa dohromady vypestovali ako potraviny pre ľudí tak kŕmenie pre dobytok a nemuselo sa to dovážať za drahé peniaze z cudziny, aby bola sebestačnosť. V zime JRD mali pridruženú výrobu.
Existovali 4 typy JRD podľa zospoločenštenia majetku a rozdeľovanie produkcie. 1. typ-iba si požičiavali stroje, hospodárili na vlastnom a zisk mali iba z vlastného pozemku. 2. typ - rozorali sa medze a zisk sa rozdelil podľa vloženej pôdy, 3. typ - všetko spoločné, odmena za prácu a za vloženú pôdu, 4. typ - odmena len podľa práce. Situácia bola taká, že zamestnanci JRD neboli potom chudobní, chodili na výlety do miest za kultúrou a dostávali kŕmenie pre svoje domáce zvieratá, takže vykrmiť si prasa, mať kravu, sliepky ovce králiky, husi, kačice nebol problém. Prebytky predávali na trhoch alebo príbuzným a známym.
Mládež v školách chodila na brigády pomáhať pri zbere a stávkovanie. Zbierali sa zemiaky, česal sa chmeľ, lúpala cibuľa, jednotila kapusta a pod Za to bolo príjemné vreckové,počas pobytu strava zaistená zdarma, večer kultúra a veľa zážitkov. Aj pre nás mladých to bola celkom fyzická drina. Jazdilo sa na týždeň či dva miesto výučby. Ale prax získaná na poli tiež nie je na zahodenie.
Dnes si mnoho ľudí na vidieku vychová aspoň tie sliepky, a pri cene kŕmenia, starostiach s hygienou veterinárnymi podmienkami, to vajce tiež nie je zadarmo, aj keď je zdravšie a hodnotnejšie než lacné kupované vajcia v obchodných domoch od sliepok chovaných v strese v klietkach. Výroba mlieka od kravy je bez pozemku k pastve a lúky na seno nemožná. Ovce a kozy dajú mlieko nie pre každého vhodné a oveľa v menšom množstve. Výroba syra pre seba nie je problém, ale pre predaj sú náročné hygienické podmienky, ktoré na obstaranie výrobných prostriedkov sú veľmi drahé - nerezové nádoby a pod dostatok vody na umývanie atď.
Želajme si, aby pestovanie si na záhradke mohlo byť len koníčkom a nie nutnou obživou. Aby naše poľnohospodárstvo opäť sa dostalo na úroveň roku 1989 a vyššie, aby sme mali zdravé miestne potraviny a tým aj zdravie a prácu pre ľudí.
P. Olah
Šúrovce