ADHD-seminarna praca
SEMINÁRNA PRÁCA - ADHD
Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, študijný odbor : BIOLÓGIA ucitelstvo vyuc.predmetu Biologia - Autor - Mgr. Valtosova (Pisarcikova) Iveta
ADHD - Porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou
ADHD - porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou- (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Hyperkinetická porucha či ADHD je neurovývinová porucha s najvyššou prevalenciou v detstve, prechádzajúca v 75 % do adolescencie a prezistujúca v dospelosti v 50 %. Klasifikácia MKCH-10, platná pre naše krajiny od 90. rokov minulého storočia, používa na označenie poruchy termín hyperkinetická porucha. Americká klasifikácia, aktuálne platná DSM-IV-TR z roku 2000, používa termín ADHD.Porucha ADHD sa tiež niekedy označuje ako ADD (Attention Deficit Disorder)-porucha pozornosti. Oba termíny sa často používajú ako synonymá - vzťahujú sa k rôznym , niekedy veľmi podobným, pravdepodobne príbuzným ochoreniam. Ľudia postihnutí ADHD majú potiaže so sústredením, bývajú impulzívni a hyperaktívni. Tí, ktorí trpia ADD, nebývajú hyperaktívni, mávajú však problémy spojené s impulzivitou a nedostatočným sústredením sa. V obidvoch prípadoch sa príznaky vyskytujú v miere, ktorá je voči veku a intelektuálnym schopnostiam jedinca abnormálna. V našej odbornej i laickej verejnosti je zaužívaný termín ľahká mozgová dysfunkcia ( staršie označenie je detská encefalopatia).
ADHD má 3 subtypy: prevažne s poruchou pozornosti (bez výraznejšej impulzivity a hyperaktivity), hyperaktívno-impulzívny variant (bez výraznejšej nepozornosti) a kombinovaný typ. Kombinovaný typ ADHD s nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou je ekvivalentom našej hyperkinetickej poruchy. V americkej klasifikácií sa nevyskytuje subtyp ADHD s poruchami správania, poruchy správania sú v tejto klasifikácií samostatnou diagnózou. Príznaky môžu ostať nepovšimnuté, pokiaľ dieťa nenastúpi do školy. Na diagnózu ADHD je potrebná prítomnosť príznakov aspoň v dvoch prostrediach, t.j. škole a doma, vek 7 rokov a zároveň príznaky musia významne narušovať fungovanie dieťaťa aspoň 6 mesiacov.
ADHD má 3 subtypy: prevažne s poruchou pozornosti (bez výraznejšej impulzivity a hyperaktivity), hyperaktívno-impulzívny variant (bez výraznejšej nepozornosti) a kombinovaný typ. Kombinovaný typ ADHD s nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou je ekvivalentom našej hyperkinetickej poruchy. V americkej klasifikácií sa nevyskytuje subtyp ADHD s poruchami správania, poruchy správania sú v tejto klasifikácií samostatnou diagnózou. Príznaky môžu ostať nepovšimnuté, pokiaľ dieťa nenastúpi do školy. Na diagnózu ADHD je potrebná prítomnosť príznakov aspoň v dvoch prostrediach, t.j. škole a doma, vek 7 rokov a zároveň príznaky musia významne narušovať fungovanie dieťaťa aspoň 6 mesiacov.
KDE JE PRÍČINA ADHD?
Jedným z kľúčov porozumenia ADHD možno pravdepodobne nájsť v čelných lalokoch. U jedincov postihnutých ADHD dochádza k nerovnováhe medzi prísunom ešte nezrelých centier pravej hemisféry, ktorá slúži k sústreďovaniu pozornosti, a prefrontálnej oblasti (tj. oblasť čelného laloku), v ktorom sa stanovujú ciele a určujú sa postupy smerujúce k ich naplneniu. U malých detí a taktiež aj u dospelých, ktorí utrpeli zranenie čelného laloku, možno pozorovať nedostatočnú úroveň schopností sústrediť sa a plánovať činnosť. Takto postihnutí dospelí sa potom svojmu okoliu javia ako nezodpovední, až asociálni jedinci. ADHD je pravdepodobne dôsledkom oneskoreného vývoja alebo zlyhania najmenej troch oblasti viacmenej na pravej strane mozgu. ADHD je porucha, v ktorej pozadí leží biologická príčina.
Príčinou tohto syndrómu je malé a difúzne (rozptýlené) organické poškodenie mozgu spôsobené rôznymi vonkajšími vplyvmi v prenatálnom období, v priebehu pôrodu, v rannom detstve ale vznik ADHD môže byť podmienený aj geneticky. Medzi vonkajšie faktory ovplyvňujúce vznik ADHD môžeme zaradiť napr.: fajčenie a pitie alkoholu počas tehotenstva, komplikovaný a predčasný pôrod, úraz hlavy, ale aj rôzne ekologické vplyvy – zvýšený výskyt ťažkých kovov v ovzduší a v potravinách. Prítomnosť kovových prvokov v krvnom sére narúša metabolizmus enzýmov a to môže u niektorých detí vyvolať hyperaktívne ťažkosti. Objavili sa aj rôzne teórie o potravinárskych prísadách ako o možných príčinách hyperaktivity u detí, z praxe sa potvrdilo, že napr. vajcia, biely cukor a mäso vo vyššej miere, majú veľký vplyv na hyperaktivitu a najmä agresivitu. Genetická podmienenosť ADHD spočíva v dispozícii k nerovnomernému zreniu jednotlivých mozgových štruktúr.
Čo sú to vlastne ľahké mozgové dysfunkcie a ako sa prejavujú?
Zdeněk Matějček, významný český psychológ, uvádza: „On je to súbor radu drobných odchýlok od klasického, normálneho detského správania, pričom tieto odchýlky sú zrejme založené v organizme dieťaťa (teda vo fungovaní jeho mozgu čiže centrálneho nervového systému) a nie sú výsledkom vonkajších vplyvov, akými by napríklad boli nedostatočná alebo zlá výchova, nezdravé pomery v rodine, nedostatok hygieny a podobné veci.“
V podstate však ide o určité oslabenie nervového systému alebo o určité jeho drobné poškodenia, ktoré spôsobia, že vývoj jednotlivých mentálnych funkcií býva nerovnomerný a dáva niekedy až neprehľadný a ťažko zrozumiteľný obraz. V prvom prípade je v popredí skôr nekľud, nesústredenosť, prudkosť v reakciách, výkyvy v náladách a pod. V druhom prípade sú v prejavoch dieťaťa a obvzlášť v jeho učení akoby medzery alebo nápadné slabé miesta, takže sa nemôže napríklad naučiť čítať (dyslexia) alebo počítať (dyskalkúlia) alebo písať(dysgrafia) atd. A nakoniec je tu ešte tretí prípad, ktorý je kombináciou dvoch predchádzajúcich, teda dieťa s oslabeným nervovým systémom a k tomu ešte s nerovnomerným rozložením mentálnych funkcií (napr. nekľudný a nesústredený dyslektik). Nejde o poruchy vážne, ktoré by mohli ohroziť životnú dráhu dieťaťa – ale jeho školskú dráhu, a to obzvlášť na jej začiatku, mu dokážu často znepríjemniť.
V útlom veku – teda už v období dojčeneckom a batoleneckom, sa už môže takéto dieťa prejavovať ako zvýšene dráždivé, málo spáva, je málo sústredené, stále musí niekde utekať, nemá čas sa najesť a pod. Takéto dieťa je rodičom mnohokrát vnímané ako ťažko zvládnuteľné, a preto sa sami vinia za neúspech – často i za spolupráce okolia – vety typu: Mali by ste byť na neho prísnejší!
Musíme si ale uvedomiť tú skutočnosť, že ide o odlišné fungovanie mozgu a stav, ktorý bude pretrvávať dlhšiu dobu a nedá sa to zmeniť okamžite. Okrem toho silnejšie formy porúch môžu pretrvávať aj na druhom stupni základných škôl a dokonca i v dospelosti. Nádej na zlepšenie je však veľká, keďže ide o vývinové poruchy, dieťaťu však musíme pomáhať aj špeciálnymi nápravnými a výchovnými opatreniami, aby došlo k plnohodnotnej kompenzácii poruchy.
Jedným z kľúčov porozumenia ADHD možno pravdepodobne nájsť v čelných lalokoch. U jedincov postihnutých ADHD dochádza k nerovnováhe medzi prísunom ešte nezrelých centier pravej hemisféry, ktorá slúži k sústreďovaniu pozornosti, a prefrontálnej oblasti (tj. oblasť čelného laloku), v ktorom sa stanovujú ciele a určujú sa postupy smerujúce k ich naplneniu. U malých detí a taktiež aj u dospelých, ktorí utrpeli zranenie čelného laloku, možno pozorovať nedostatočnú úroveň schopností sústrediť sa a plánovať činnosť. Takto postihnutí dospelí sa potom svojmu okoliu javia ako nezodpovední, až asociálni jedinci. ADHD je pravdepodobne dôsledkom oneskoreného vývoja alebo zlyhania najmenej troch oblasti viacmenej na pravej strane mozgu. ADHD je porucha, v ktorej pozadí leží biologická príčina.
Príčinou tohto syndrómu je malé a difúzne (rozptýlené) organické poškodenie mozgu spôsobené rôznymi vonkajšími vplyvmi v prenatálnom období, v priebehu pôrodu, v rannom detstve ale vznik ADHD môže byť podmienený aj geneticky. Medzi vonkajšie faktory ovplyvňujúce vznik ADHD môžeme zaradiť napr.: fajčenie a pitie alkoholu počas tehotenstva, komplikovaný a predčasný pôrod, úraz hlavy, ale aj rôzne ekologické vplyvy – zvýšený výskyt ťažkých kovov v ovzduší a v potravinách. Prítomnosť kovových prvokov v krvnom sére narúša metabolizmus enzýmov a to môže u niektorých detí vyvolať hyperaktívne ťažkosti. Objavili sa aj rôzne teórie o potravinárskych prísadách ako o možných príčinách hyperaktivity u detí, z praxe sa potvrdilo, že napr. vajcia, biely cukor a mäso vo vyššej miere, majú veľký vplyv na hyperaktivitu a najmä agresivitu. Genetická podmienenosť ADHD spočíva v dispozícii k nerovnomernému zreniu jednotlivých mozgových štruktúr.
Čo sú to vlastne ľahké mozgové dysfunkcie a ako sa prejavujú?
Zdeněk Matějček, významný český psychológ, uvádza: „On je to súbor radu drobných odchýlok od klasického, normálneho detského správania, pričom tieto odchýlky sú zrejme založené v organizme dieťaťa (teda vo fungovaní jeho mozgu čiže centrálneho nervového systému) a nie sú výsledkom vonkajších vplyvov, akými by napríklad boli nedostatočná alebo zlá výchova, nezdravé pomery v rodine, nedostatok hygieny a podobné veci.“
V podstate však ide o určité oslabenie nervového systému alebo o určité jeho drobné poškodenia, ktoré spôsobia, že vývoj jednotlivých mentálnych funkcií býva nerovnomerný a dáva niekedy až neprehľadný a ťažko zrozumiteľný obraz. V prvom prípade je v popredí skôr nekľud, nesústredenosť, prudkosť v reakciách, výkyvy v náladách a pod. V druhom prípade sú v prejavoch dieťaťa a obvzlášť v jeho učení akoby medzery alebo nápadné slabé miesta, takže sa nemôže napríklad naučiť čítať (dyslexia) alebo počítať (dyskalkúlia) alebo písať(dysgrafia) atd. A nakoniec je tu ešte tretí prípad, ktorý je kombináciou dvoch predchádzajúcich, teda dieťa s oslabeným nervovým systémom a k tomu ešte s nerovnomerným rozložením mentálnych funkcií (napr. nekľudný a nesústredený dyslektik). Nejde o poruchy vážne, ktoré by mohli ohroziť životnú dráhu dieťaťa – ale jeho školskú dráhu, a to obzvlášť na jej začiatku, mu dokážu často znepríjemniť.
V útlom veku – teda už v období dojčeneckom a batoleneckom, sa už môže takéto dieťa prejavovať ako zvýšene dráždivé, málo spáva, je málo sústredené, stále musí niekde utekať, nemá čas sa najesť a pod. Takéto dieťa je rodičom mnohokrát vnímané ako ťažko zvládnuteľné, a preto sa sami vinia za neúspech – často i za spolupráce okolia – vety typu: Mali by ste byť na neho prísnejší!
Musíme si ale uvedomiť tú skutočnosť, že ide o odlišné fungovanie mozgu a stav, ktorý bude pretrvávať dlhšiu dobu a nedá sa to zmeniť okamžite. Okrem toho silnejšie formy porúch môžu pretrvávať aj na druhom stupni základných škôl a dokonca i v dospelosti. Nádej na zlepšenie je však veľká, keďže ide o vývinové poruchy, dieťaťu však musíme pomáhať aj špeciálnymi nápravnými a výchovnými opatreniami, aby došlo k plnohodnotnej kompenzácii poruchy.
VEDECKÉ DÔKAZY PRÍČIN ADHD
Genetika: existuje mnoho dôkazov o tom, že ADHD je dedičná porucha.
Dietetika, toxikológia a alergické prejavy: ťažká otrava olovom môže u detí vyvolať encefalitídu a deti, ktoré sa uzdravia, trpia často príznakmi nepozornosti a hyperaktivity. Najrizikovejšou skupinou sú deti medzi 12-36 mesiacom. Symptómy ADHD sú spojené s fetálnym alkoholovým syndrómom, dôsledkom nadmerného pitia alkoholu počas tehotenstva. Trauma: Môžu byť príčinou ADHD úrazy? Určité poškodenia, vyvolané napr. úrazmi pri dopravných nehodách, encefalitídou a pôrodnou traumou, môžu mať za následok ADHD. Psychosociálne faktory: niektorí ľudia si mylne myslia, že ADHD môže byť spôsobená zlou a nedostatočnou výchovou.
Genetika: existuje mnoho dôkazov o tom, že ADHD je dedičná porucha.
Dietetika, toxikológia a alergické prejavy: ťažká otrava olovom môže u detí vyvolať encefalitídu a deti, ktoré sa uzdravia, trpia často príznakmi nepozornosti a hyperaktivity. Najrizikovejšou skupinou sú deti medzi 12-36 mesiacom. Symptómy ADHD sú spojené s fetálnym alkoholovým syndrómom, dôsledkom nadmerného pitia alkoholu počas tehotenstva. Trauma: Môžu byť príčinou ADHD úrazy? Určité poškodenia, vyvolané napr. úrazmi pri dopravných nehodách, encefalitídou a pôrodnou traumou, môžu mať za následok ADHD. Psychosociálne faktory: niektorí ľudia si mylne myslia, že ADHD môže byť spôsobená zlou a nedostatočnou výchovou.
PREHĽAD PRÍZNAKOV (SYMPTÓMY)
1. Nepozornosť
a) dieťa nevenuje pozornosť detailom, pri školskej práci a ďalších úlohách sa z nepozornosti dopúšťa mnohých chýb,
b) neudrží pozornosť pri plnení úloh a pri hre,
c) keď sa mu niekto prihovára, zjavne nesleduje, čo sa mu hovorí,
d) nepostupuje podľa pokynov a často sa mu nepodarí splniť zadanú úlohu,
e) s veľkými obtiažami si organizuje činnosti, ktoré vedú k splneniu úloh,
f) má veľké obtiaže pri prevádzaní činností a plnení úloh, ktoré vyžadujú trvalejšie úsilie,
g) opakovane stráca pomôcky potrebné k rôznym činnostiam a úlohám,
h) ľahko sa nechá vyrušiť, často zabúda vykonávať bežné, rutinné činnosti.
2. Hyperaktivita
a) dieťa je nadmerne nekľudné, neustále sa vrtí, nevydrží na mieste, zvýšená pohyblivosť, živosť,
b) vstáva zo stoličky, aj keď má nariadené sedieť,
c) neustále pobehuje sem a tam a vylieza na rôzne objekty vo svojom okolí,
d) iba obtiažne vykonáva činnosti, pri nich je potrebné byť ticho,
e) zdá sa, že je v neustálom pohybe,
f) nadmerne hovorí, vydáva atypické zvuky, ktoré sprevádzajú jeho činnosť, prípadne vlastnú aktivitu bohato komentujú.
3. Impulzivita
a) povie odpoveď ešte predtým, ako doznie otázka,
b) nevydrží čakať, kým na neho dojde rada, skáče iným ľuďom do reči,
c) netrpezlivosť, popudlivosť, slabé sebaovládanie, rýchle, neadekvátne reakcie.
Typické príznaky ADHD pre jednotlivé vekové obdobia:
· V kojeneckom období je to porucha základných biorytmov - dieťa má prehodený a narušený spánok, nepravidelnú a častú potrebu jedla s ublinkávaním, je nekľudné, dráždivé, často plače.
· V období batoľaťa a predškolskom veku spôsobuje dysmaturacia neurovývojového zaostávania s poruchou inhibície ako emocionálnej, tak behaviorálnej.
· V školskom veku je najvýraznejšia kognitívna dysfunkcia, znížené sebahodnotenie a školská neúspešnosť pri dobrom intelekte.
· V adolescencii sociálne izolácie, poruchy sebehodnotenia, časté poruchy správania, experimentovania s návykovými látkami, niekedy aj šikanovanie. Adolescent s hyperkinetickou poruchou správania môže byť šikanovaný, ale tiež môže sám šikanovať.
· V rannej dospelosti ADHD-RT (retardovaný typ) se prejavuje sociálnou maladaptáciou vetšinou spojenou s kriminalitou.
Porucha pozornosti je kľúčovým symptómom ADHD:
rozdeľuje sa na 2 formy:
1.forma: Precitlivenosť na podnety – dieťa je precitlivené na podnety, je neschopné oddeliť sa od rušivých vplyvov okolia, nie je schopné utlmiť vedľajšie vplyvy, nie je schopné výberovo zamerať pozornosť na podstatné podnety. To spôsobuje, že dieťa venuje nadmernú pozornosť všetkým podnetom bez rozdielu. Tak vzniká nesústredenosť a roztržitosť, ktorá však nie je spôsobená nedostatkom, ale nadbytkom sústredenia.
2.forma: Neschopnosť udržať pozornosť – dieťa je neschopné zamerať a udržať pozornosť, sústrediť sa. To je spôsobené zvýšenou unaviteľnosťou CNS, ktorá sa prejavuje práve zvýšenou unaviteľnosťou pozornosti. Pozornosť detí s ADHD sa pri zámernej činnosti rýchlo unaví a upadá. Ďalším javom spojením s pozornosťou je kolísanie. Deti s ADHD majú preto veľké výkyvy vo výkonoch, a to bez zjavnej príčiny. Najväčšie a najčastejšie problémy majú s udržaním pozornosti pri plnení zadaných úloh a s ich dokončením v určitom časovom limite.
Väčšina detí s diagnózou ADHD trpí oboma typmi poruchy pozornosti, ale môže sa však vyskytovať iba jedna forma.
rozdeľuje sa na 2 formy:
1.forma: Precitlivenosť na podnety – dieťa je precitlivené na podnety, je neschopné oddeliť sa od rušivých vplyvov okolia, nie je schopné utlmiť vedľajšie vplyvy, nie je schopné výberovo zamerať pozornosť na podstatné podnety. To spôsobuje, že dieťa venuje nadmernú pozornosť všetkým podnetom bez rozdielu. Tak vzniká nesústredenosť a roztržitosť, ktorá však nie je spôsobená nedostatkom, ale nadbytkom sústredenia.
2.forma: Neschopnosť udržať pozornosť – dieťa je neschopné zamerať a udržať pozornosť, sústrediť sa. To je spôsobené zvýšenou unaviteľnosťou CNS, ktorá sa prejavuje práve zvýšenou unaviteľnosťou pozornosti. Pozornosť detí s ADHD sa pri zámernej činnosti rýchlo unaví a upadá. Ďalším javom spojením s pozornosťou je kolísanie. Deti s ADHD majú preto veľké výkyvy vo výkonoch, a to bez zjavnej príčiny. Najväčšie a najčastejšie problémy majú s udržaním pozornosti pri plnení zadaných úloh a s ich dokončením v určitom časovom limite.
Väčšina detí s diagnózou ADHD trpí oboma typmi poruchy pozornosti, ale môže sa však vyskytovať iba jedna forma.
Aké sú typické prejavy v správaní dieťaťa?
· ľahká rozptýlenosť vonkajšími podnetmi
· problémy s počúvaním a plnením príkazov
· problémy so zameraním a udržaním pozornosti
· problémy so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie
· nevyrovnaný pracovný výkon v škole
· vypínanie pozornosti, čo môže vyzerať ako zasnenosť
· neporiadnosť, nedostatočné študijné zručnosti
· ťažkosti so samostatnou prácou, vysoká miera aktivity
· agresívne správanie, malá sebaúcta a značná frustrovanosť
Aké sú deti s poruchou ADHD?
Okrem spomínaných kľúčových symptómov ADHD: nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita môžu mať deti s ADHD:
Okrem spomínaných kľúčových symptómov ADHD: nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita môžu mať deti s ADHD:
· problémy s naviazaním priateľstva: deti trpiace ADHD majú málo kamarátov, príčinou problému býva často impulzivita a obmedzená pozornosť, čo má za následok neschopnosť zvládať pravidla spoločenského správania alebo pochopiť sociálne pravidlá.
· problémy s učením: deti trpiace ADHD často začínajú voľne zaostávať za ostatnými deťmi v triede. Značná časť detí s ADHD trpí špecifickými poruchami učenia. Také deti majú konkrétne sklon k poruchám čítania a písania.
· problémy doma: rovnakým spôsobom akým ADHD útočí v škole, prináša pohromu i domu a postihuje ľudí a majetok. Neustále reptanie, hluk, pohyb, hádky, ničenie rôznych prístrojov a ,, všetko cenné“, to je typický obrázok rodinného života, ako ho väčšinou rodičia popisujú.
· iné problémy:
a) vážne psychické poruchy:
· poruchy autistického spektra – poruchy v oblasti emócií, vzťahov a komunikácie.
· obsedantno - kompulzívna porucha – osoba má neodolateľnú potrebu vyviesť nejaký čin, vykonať rituál, alebo zaoberať sa nejakou predstavou. Tieto potreby si postihnutý uvedomuje a chápe ich ako nerozumné, či dokonca bláznivé a čím viac sa však pokúša im ubrániť, tým väčšie nutkanie v ňom vzbudzujú.
· Tourettov syndróm - vyznačuje sa opakovanými bezdečnými zášklbmi tela, ktoré pacient ovláda len veľmi ťažko. Snaha o ich potlačenie končí zvýšeným napätím. Hovorí sa im motorické tiky.
b) iné psychické problémy
· porucha opozičného vzdoru - deti sa rozčulujú, hádajú sa s dospelými, sú naschvál protivné, - porucha správania - chronická agresia voči ostatným, klamanie a krádeže, vážne a dlhodobé porušovanie pravidiel,
· asociálne alebo kriminálne správanie,
· depresia - zlá nálada, sociálna izolácia, zmenené spánkové návyky, nechutenstvo, strata záujmov, niekedy aj myšlienky na sebavraždu,
· úzkostné poruchy - strach a vyhýbanie sa určitým situáciám, alebo stretnutiam, ktoré majú podobu úzkostí alebo fóbiám, somatické symptómy napr. bolesti brucha, zvracanie, bolesti hlavy, dušnosť, strach z odlúčenia sa od rodičov,
· emocionálne problémy.
Všetky tieto problémy môžu ADHD zakrývať, čo niekedy máva za následok nedostatočnú alebo nepresnú diagnózu a stanovenie nepresného terapeutického postupu.
Aká bežná je porucha ADHD?
Aj keď sa údaje líšia podľa toho, v ktorej časti sveta sa prieskum prevádzal, u akej populácie a aké diagnostické kritéria boli použité, zdá sa , že ADHD sa vyskytuje v celosvetovom meradle u 1-5 % obyvateľstva. Zdá sa, že počet chlapcov je vyšší než počet dievčat, aj keď je zrejme, že chlapcov sa darí skôr podchytiť, pretože majú väčší sklon k hrubosti, a ich problémy sú preto nápadnejšie. Bez patričnej pozornosti môže ADHD pokračovať až do adolescencie dokonca aj dospelosti.
Aj keď sa údaje líšia podľa toho, v ktorej časti sveta sa prieskum prevádzal, u akej populácie a aké diagnostické kritéria boli použité, zdá sa , že ADHD sa vyskytuje v celosvetovom meradle u 1-5 % obyvateľstva. Zdá sa, že počet chlapcov je vyšší než počet dievčat, aj keď je zrejme, že chlapcov sa darí skôr podchytiť, pretože majú väčší sklon k hrubosti, a ich problémy sú preto nápadnejšie. Bez patričnej pozornosti môže ADHD pokračovať až do adolescencie dokonca aj dospelosti.
VZDELÁVANIE
Deti s ADHD mávajú pre svoju nepozornosť, hyperaktivitu a impulzivitu často potiaže v škole. Môžu sa u nich vyvinúť aj pridružené ochorenia, napr. depresie, poruchy správania alebo poruchy opozičného vzdoru. Deti, ktoré trpia ADHD majú nasledujúce problémy:
90 % detí zvláda školské úlohy podpriemerne,
90 % detí v škole nestačí,
20 % detí má problémy s čítaním,
60 % detí má vážne problémy s písaním,
30 % detí v USA zo školy odchádza.
Príčinou niektorých problémov súvisiacich s ADHD je nedostatočná motivácia a nízke sebavedomie, čo môže byť dôsledok toho, že učitelia a rodičia s deťmi s ADHD zle pracujú. Opatrenia, ktoré môžu pomôcť:
Posadiť dieťa do blízkosti učiteľa, ktorý ho môže nenápadne sledovať, a rozložiť rozsiahle úlohy na menšie kroky.
Odmeňovať dobrú prácu a pozornosť udržiavať pochvalou.
Učitelia môžu veľmi pomôcť aj tým, že:
Budú dieťa motivovať, podporovať a pomáhať mu: ochotný, pozitívny a starostlivý dospelý môže byť významným zdrojom sily pre dieťa.
Zistia postupy, ktoré dieťaťu pomôžu ku koncentrácii a učeniu, a zavedie ich do praxe.
Bude pracovať s dieťaťom aj s jeho rodičmi pomôže im zvládnuť obtiažné veci, ku ktorým patrí napr. čítanie a udržanie kroku s ostatnými. Pomôže lekárom stanoviť správne dávky liekov a intervaly, kedy sa majú podávať.
Podporí dieťa v aktivitách, ktoré mu pomôžu zdvihnúť sebavedomie a zlepšiť sociálne postavenie.
Upozorní rodičov a iných odborníkov na problémy dieťaťa včas, tak, aby bolo možné niečo urobiť skôr, ako sa situácia vymkne z rúk.
Kedykoľvek to bude možné, pokúsi sa hľadať alternatívy namiesto preradenia do špeciálnej školy, pretože dôsledky takéhoto kroku môžu byť nevratné.
Deti s ADHD mávajú pre svoju nepozornosť, hyperaktivitu a impulzivitu často potiaže v škole. Môžu sa u nich vyvinúť aj pridružené ochorenia, napr. depresie, poruchy správania alebo poruchy opozičného vzdoru. Deti, ktoré trpia ADHD majú nasledujúce problémy:
90 % detí zvláda školské úlohy podpriemerne,
90 % detí v škole nestačí,
20 % detí má problémy s čítaním,
60 % detí má vážne problémy s písaním,
30 % detí v USA zo školy odchádza.
Príčinou niektorých problémov súvisiacich s ADHD je nedostatočná motivácia a nízke sebavedomie, čo môže byť dôsledok toho, že učitelia a rodičia s deťmi s ADHD zle pracujú. Opatrenia, ktoré môžu pomôcť:
Posadiť dieťa do blízkosti učiteľa, ktorý ho môže nenápadne sledovať, a rozložiť rozsiahle úlohy na menšie kroky.
Odmeňovať dobrú prácu a pozornosť udržiavať pochvalou.
Učitelia môžu veľmi pomôcť aj tým, že:
Budú dieťa motivovať, podporovať a pomáhať mu: ochotný, pozitívny a starostlivý dospelý môže byť významným zdrojom sily pre dieťa.
Zistia postupy, ktoré dieťaťu pomôžu ku koncentrácii a učeniu, a zavedie ich do praxe.
Bude pracovať s dieťaťom aj s jeho rodičmi pomôže im zvládnuť obtiažné veci, ku ktorým patrí napr. čítanie a udržanie kroku s ostatnými. Pomôže lekárom stanoviť správne dávky liekov a intervaly, kedy sa majú podávať.
Podporí dieťa v aktivitách, ktoré mu pomôžu zdvihnúť sebavedomie a zlepšiť sociálne postavenie.
Upozorní rodičov a iných odborníkov na problémy dieťaťa včas, tak, aby bolo možné niečo urobiť skôr, ako sa situácia vymkne z rúk.
Kedykoľvek to bude možné, pokúsi sa hľadať alternatívy namiesto preradenia do špeciálnej školy, pretože dôsledky takéhoto kroku môžu byť nevratné.
DLHODOBÉ VYHLIADKY PRE DETI S ADHD
Ukazuje sa, že niektorí ľudia z poruchy ADHD časom ,, vyrastú “, asi polovica postihnutých detí sa na prahu dospelosti prejavujú normálne. Ostatní budú mať aj počas ďalšieho života významné potiaže a problémy. Celkovo sa u 30-80 % diagnostikovaných hyperaktívnych detí vyskytujú príznaky, ktoré pretrvávajú až do dospelého života. Pokiaľ sa u nich podarí poruchu rozpoznať a správne liečiť, malo by byť možné nájsť také profesie a životný spôsob, ktorý im bude dobre vyhovovať a nebude im pri tom v živote spôsobovať zásadné problémy. V súčasnej dobe sa zdá byť najmúdrejšie pokúsiť sa identifikovať deti s ADHD a zaviesť efektívnu liečbu a strategické opatrenia čo najskôr.
Ukazuje sa, že niektorí ľudia z poruchy ADHD časom ,, vyrastú “, asi polovica postihnutých detí sa na prahu dospelosti prejavujú normálne. Ostatní budú mať aj počas ďalšieho života významné potiaže a problémy. Celkovo sa u 30-80 % diagnostikovaných hyperaktívnych detí vyskytujú príznaky, ktoré pretrvávajú až do dospelého života. Pokiaľ sa u nich podarí poruchu rozpoznať a správne liečiť, malo by byť možné nájsť také profesie a životný spôsob, ktorý im bude dobre vyhovovať a nebude im pri tom v živote spôsobovať zásadné problémy. V súčasnej dobe sa zdá byť najmúdrejšie pokúsiť sa identifikovať deti s ADHD a zaviesť efektívnu liečbu a strategické opatrenia čo najskôr.
ADHD V DOSPELOSTI
U 31-66 % dospelých, ktorí trpeli ADHD v detstve, sa príznaky tejto poruchy vyskytujú aj naďalej. To znamená, že 1-2 % dospelých spĺňa diagnostické kritéria ADHD.
Ďalšie psychické ochorenia, ktoré sa u dospelých môžu vyskytnúť spolu s ADHD: porucha nálady, nadmerné užívanie alkoholu, drogová závislosť, dystymia (chronicky zlá nálada), cyklotymia (striedanie nálad od ,, vysokej až po nízku “).
U 31-66 % dospelých, ktorí trpeli ADHD v detstve, sa príznaky tejto poruchy vyskytujú aj naďalej. To znamená, že 1-2 % dospelých spĺňa diagnostické kritéria ADHD.
Ďalšie psychické ochorenia, ktoré sa u dospelých môžu vyskytnúť spolu s ADHD: porucha nálady, nadmerné užívanie alkoholu, drogová závislosť, dystymia (chronicky zlá nálada), cyklotymia (striedanie nálad od ,, vysokej až po nízku “).
Liečba poruchy ADHD
Stanovenie diagnózy ADHD je vždy v kompetencii odborného lekára – psychiatra, neurológa alebo psychológa. Mnohí rodičia však odmietajú diagnostikovanie dieťaťa, lebo majú obavy z onálepkovania dieťaťa, obavy z toho, že sa začnú na neho pozerať ako na iné, nie normálne, majú obavy z toho, čo povedia ľudia.
V liečbe syndrómu ADHD sa uvádzajú 2 prístupy:
1. medicínsky prístup
Stanovenie diagnózy ADHD je vždy v kompetencii odborného lekára – psychiatra, neurológa alebo psychológa. Mnohí rodičia však odmietajú diagnostikovanie dieťaťa, lebo majú obavy z onálepkovania dieťaťa, obavy z toho, že sa začnú na neho pozerať ako na iné, nie normálne, majú obavy z toho, čo povedia ľudia.
V liečbe syndrómu ADHD sa uvádzajú 2 prístupy:
1. medicínsky prístup
· medikamentózna liečba. Používajú sa lieky posiľňujúce psychickú činnosť, sústredenie pozornosti, znižujúce psychomotorický nepokoj, impulzivitu a hyperaktivitu.
2. psychologický prístup
· psychoterapia – rôzne formy učenia a nácvikov, pôsobenie slovom, gestom, mimikou, sugesciou, hypnózou,
· poradenstvo – dieťa resp. jeho rodičia dostávajú odborné rady, ako sa majú k problému správať.
Pre úspech liečby sú nevyhnutné osobitné opatrenia v rodine a v škole. Pri výchove v rodine je dôležité zvýšiť pozitívny rodičovský záujem a obmedziť fyzické a psychické tresty. Učitelia musia pochopiť, že dieťa sa nedokáže sústrediť na jednu úlohu. Úlohou učiteľov je tiež zmierniť negatívny postoj spolužiakov a zabrániť vzniku sekundárnych porúch.
Aká je súčasná situácia na našich školách?
Deti so špecifickými poruchami učenia a správania sú často školsky neúspešné, pretože nie sú schopné naučiť sa čítať, písať a rátať pomocou bežných výukových metód. Učitelia spravidla vidia na týchto deťoch iba negatíva – chyby a nedostatky a žiadajú rodičov, aby s tým dačo spravili. Namiesto toho, aby sa pochválili, čo takého dieťa počas školského roka dokázali naučiť, v čom sa odráža kvalita ich pedagogickej práce, sústreďujú svoju energiu hlavne na poukazovanie na to, čo všetko dieťa nevie a čo mu nejde.
V krutej prírode sú slabší jedinci ponechaní napospas svojmu osudu. Škola v spolupráci s rodinou by však mala umožniť, aby deti aj napriek svojim rozličným znevýhodneniam a ťažkostiam dokázali v spoločnosti uplatniť svoje schopnosti či rozvíjať svoje nadanie. Tieto deti sú však v školách frustrované a traumatizované len preto, že škola nepoužíva viac spôsobov výuky, individuálne potreby žiaka nezohľadňuje. Celkový vzdelávací systém nie je dobre pripravený na príchod takéhoto dieťaťa do bežnej školy.
Deti so špecifickými poruchami učenia a správania sú často školsky neúspešné, pretože nie sú schopné naučiť sa čítať, písať a rátať pomocou bežných výukových metód. Učitelia spravidla vidia na týchto deťoch iba negatíva – chyby a nedostatky a žiadajú rodičov, aby s tým dačo spravili. Namiesto toho, aby sa pochválili, čo takého dieťa počas školského roka dokázali naučiť, v čom sa odráža kvalita ich pedagogickej práce, sústreďujú svoju energiu hlavne na poukazovanie na to, čo všetko dieťa nevie a čo mu nejde.
V krutej prírode sú slabší jedinci ponechaní napospas svojmu osudu. Škola v spolupráci s rodinou by však mala umožniť, aby deti aj napriek svojim rozličným znevýhodneniam a ťažkostiam dokázali v spoločnosti uplatniť svoje schopnosti či rozvíjať svoje nadanie. Tieto deti sú však v školách frustrované a traumatizované len preto, že škola nepoužíva viac spôsobov výuky, individuálne potreby žiaka nezohľadňuje. Celkový vzdelávací systém nie je dobre pripravený na príchod takéhoto dieťaťa do bežnej školy.
Ako prečkať záchvaty zlosti?
Záchvat zlosti je výbuchom uvoľňujúcim napätie. Frustrácie dieťaťa sa nahromadili do tej miery, že došlo k výbuchu. Dieťa je v tranze, presýtené hnevom a negatívnymi emóciami, ktoré nie je schopné kontrolovať. Pokiaľ vidíte, že sa blíži záchvat zlosti, pokúste sa ho zmierniť.
Záchvat zlosti je výbuchom uvoľňujúcim napätie. Frustrácie dieťaťa sa nahromadili do tej miery, že došlo k výbuchu. Dieťa je v tranze, presýtené hnevom a negatívnymi emóciami, ktoré nie je schopné kontrolovať. Pokiaľ vidíte, že sa blíži záchvat zlosti, pokúste sa ho zmierniť.
· neskúšajte mu nič vysvetľovať, prekričať ho alebo sa na neho hnevať
· pokiaľ záchvat zlosti trvá, je dieťa celkom bez seba a nevníma vás. Pokiaľ na neho budete kričať vo chvíľach, kedy nie je na príjme, vydesí sa
· dajte pozor na to, aby si dieťa neublížilo alebo nezranilo niekoho ďalšieho. Neublíži si, keď zadržuje dych alebo keď mu zmodrie tvár od samého kriku. Nebezpečnejšie pre neho je, keď pobehuje, búcha a kope do vecí okolo seba, prenáša rôzne predmety z miestnosti do miestnosti. Keď sa upokojí, môže sa samo zľaknúť toho, aké ničivé bolo jeho vyvádzanie
· keď chcete dieťa upokojiť alebo ochrániť pred zranením, posaďte si ho na kolená a pevne ho u seba pridržte alebo si k nemu kľaknite a objímte ho. ako záchvat postupne doznieva, uvedomuje si vašu blízkosť a bezpečie, ktoré mu poskytujete.
· Niekedy pomôže, keď dieťa odvediete stranou alebo do inej miestnosti, preč od ostatných detí a členov rodiny. Rýchlejšie sa tak upokojí a tiež mu to pomôže zachovať si svoju tvár.
· Keď je po všetkom, priviňte si dieťa k sebe a upokojte ho, bude po takomto zážitku veľmi vyľakané. Neustupujte mu v tom, čo záchvat vyvolalo. Inak, ale buďte na dieťa dobrí a láskaví. Pokračujte v normálnej činnosti. Keď sa všetko upokojí, skúste zistiť, čo záchvat zapríčinilo, aby ste sa tomu mohli nabudúce vyhnúť.
Ako sa takticky vyhnúť negatívnym prejavom v správaní dieťaťa?
Ak zistíte, že sa dieťaťu blíži záchvat zlosti, bojová nálada, že sa chystá trucovať alebo niečo podobné, skúste použiť niektorý z nasledujúcich postupov, aby ste sa tomu vyhli, alebo aspoň zmiernili:
Ak zistíte, že sa dieťaťu blíži záchvat zlosti, bojová nálada, že sa chystá trucovať alebo niečo podobné, skúste použiť niektorý z nasledujúcich postupov, aby ste sa tomu vyhli, alebo aspoň zmiernili:
- zamerajte pozornosť dieťaťa na nejakú novú činnosť alebo hračku, prípadne dieťa odveďte do inej miestnosti alebo do iného prostredia
- skúste dieťa niečím rozosmiať, pošteklite ho
- nechajte dieťa prejaviť jeho negatívne emócie alebo násilné správanie bezpečným a prijateľným spôsobom. Zhadzovanie kociek alebo papierových škatúľ, boxovanie do lopty, trhanie novín; takéto a podobné hry pomáhajú usmerňovať agresivitu, hnev a ďalšie deštruktívne prejavy.
- Pokiaľ je toho dieťa schopné, doprajte mu čo najviac pohybu, aby sa zbavilo prebytočnej energie
- Zasiahnite, keď sa kvôli nespútanej aktivite schyľuje k domácej katastrofe a priveďte dieťa ku kľudnejšej činnosti ( knižke, stolovej hre)
- Upokojujúcu činnosť zaraďujte pravidelne a používajte je vždy, keď je to potrebné. Hry a pieskom a predovšetkým s vodou majú na deti upokojujúci vplyv.
- Niekedy je vhodnejšie, keď vás môže zastúpiť ďalšia osoba vo chvíľach, keď sa medzi vami a vašim dieťaťom schyľuje k nejakému výstupu. Dieťa môže v takýchto chvíľach prekvapiť svojimi ústretovými reakciami voči tretej osobe. Môže ísť o vášho partnera, blízkeho príbuzného.
- Pokiaľ vyššie zmienené taktiky na vaše dieťa neplatia, držte ho u seba pevne i nežne a kľudným hlasom mu vysvetlite, že rozumiete jeho pocitom, ale že nemôžete dovoliť rozbíjať veci alebo niekomu ubližovať. Pokiaľ vás dieťa počúva a upokojí sa, zaujmite ho novou činnosťou.
MOŽNOSTI VZDELÁVANIA - v bežnej triede ZŠ alebo SŠ s primeranou modifikáciou výchovno-vzdelávacieho procesu, s konzultáciami so školským špeciálnym alebo liečebným pedagógom, pasychológom, - časť vyučovania v bežnej triede a časť vyučovania v špeciálnej triede, resp. na niektorých hodinách individuálne vyučovanie školským špeciálnym pedagógom, ktorý v príprave na vyučovanie spolupracuje s učiteľom. Klasifikácia a hodnotenie: Vypracovanie IVP- zohľadnenie vplyvu postihnutia na školský výkon, špecifický prístup k hodnoteniu a klasifikácii vo všetkých vyučovacích predmetoch, v ktorých sa prejavuje postihnutie (aj v klasifikácií správania). Efektívnejšie hodnotenie dobrého správania, ako trestanie nežiaducich prejavov. Skúšať žiaka kratšie a radšej viackrát. Neodporúčajú sa časovo limitované testy. Dôraz na motivačnú zložku hodnotenia. Vysvetlenie špecifického prístupu ostatným žiakom v triede.
Myslím si, že veľmi dôležité je včasné diagnostikovanie spomínaných ako aj iných porúch a následná spolupráca rodiča s odborníkmi, učiteľmi ako aj spolupráca rodičov deti s ADHD navzájom. Rodičia by si mali vymieňať názory a skúsenosti, mali by sa o tom rozprávať, aby jednak lepšie oni zvládali ťažké situácie a taktiež majú potom viacej rád a poznatkov týkajúcich sa zvládania výchovy a ďalších postupov. Je potrebné ale vystihnúť, čo je pre ich dieťa vhodné a naopak, čo spôsobuje zhoršenie, pretože myslím si, že každé takéto dieťa môže mať individuálne potreby či požiadavky. V každom prípade je nutné pomáhať svojmu dieťaťu, prijímať ho také aké je, aj keď je to mnohokrát ťažké. Rodičia takýchto detí by mali mať dôveru v ich schopnostiach, mali by vedieť dieťa povzbudiť, posilňovať sebavedomie dieťaťa, netrestať dieťa za jeho správanie, pretože krikom, hnevom a celkovým negatívnym prístupom a postojom k nemu, by mohlo situáciu a správanie dieťaťa zhoršovať. Na záver možno povedať, že pre zdravý vývoj všetkých detí, ako aj detí s poruchou ADHD je najvhodnejšie mierumilovné, pokojné, radostné, láskyplné, tolerantné, trpezlivé nielen rodinné, ale aj školské či iné prostredie.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
1. Pešatová, Ilona : Vybrané kapitoly z etopedie. Klasifikace a diagnostika
poruch chování. Liberec : Technická univerzita v Liberci, 2003. ISBN 80 – 7083 – 750 – 0
2. MICHAEL, Martin et al.: Jak řešit problémy dětí se školou. Praha: Portál, 1997. – 328 str.
ISBN 80-7178-125-8
3. Ronenová, Tammie: Psychologická pomoc dětem v nesnázích. Praha: Portál, 2000. – 160
3. Ronenová, Tammie: Psychologická pomoc dětem v nesnázích. Praha: Portál, 2000. – 160
str. ISBN 80-7178-370-6
4. Boroš, Július: Úvod do psychológie. Trenčín: IRIS, 2002. – 303str. ISBN 80-89018-35
4. Boroš, Július: Úvod do psychológie. Trenčín: IRIS, 2002. – 303str. ISBN 80-89018-35
5. BRAGDON, D. Allen; GAMON, David: Když mozek pracuje jinak. Specifické mozkové
poruchy nebo různé odchylky od běžného fungování mozku. Praha: Portál, 2006. – 120 str.
ISBN 80-7367-066-6
6. MUNDEN, Alison; ARCELUS, Jon: Poruchy pozornosti a hyperaktivita. Přehled současných
poznatků a přístupů pro rodiče a odborníky.Praha: Portál, 2006, - 120 str. ISBN 80-7367-188-3
7. MALÁ, E.: Hyperkinetické poruchy. Postgraduální medicína, 2005, 7 (1), s.1-8.