Basketball

 Prvé hry, ktoré pripomínajú dnešný basketbal už hrali už starí Mayovia, ktori ju nazyvali Pok- Ta- Pol a Aztékovia, ktorych sa nazyvala Tlachtli. V oboch prípadoch hlavným cielom hry bolo, že „hráči“ sa snažili vhodiť loptu koša, ktorý bol umiestnený v urcitej výške – obvykle na strome.

Približnú podobu dnešného basketbalu priniesol Dr. James A. Naismith, ktorý zaviedol 13 základných pravidiel, ktorú začali používať jeho študenti na springfildskej univerzite. Stalo sa tak v zime roku 1891, keď študenti vymenili futbalové ihrisko za telocvičňu a kreatívny učiteľ – Dr. Naismith tak novou hrou oživil hodiny telocviku a popreháňal nudiacich sa študentov.

Basketbal sa potom veľmi rýchlo začal šíriť v USA a čoskoro ho hrali na všetkých univerzitách aj stredných školách. Ani cesta do Európy netrvala dlho a aj tu zaznamenal obrovský úspech medzi mládežou.

Na olympiáde sa basketbal po prvý krát predstavil v roku 1904 /St. Louis/ a 1924 /Paríž/, ešte ako ukážkový šport a do oficiálneho programu bol zaradený v roku 1936 /Berlín/ Štartovalo tu až 21 tímov a basketbal naberal na obrovskej popularite.

Medzinárodná amatérska federácia basketbalu – FIBA bola založená 18.6.1932 v Ženeve a vtedajšie Československo bolo zakladajúcim štátom

Na Slovensku sa basketbal začína spomínať po prvý krát v súvislosti s letnými tábormi YMCA, a prvý zápas sa vraj odohral v Žiline v roku 1919. Ján Kopal sa považuje za zakladateľa preto, že ako prvý vydal slovenské pravidla basketbalu spolu s F. M. Marek. Pre svoje družstvo YMCA usporiadal prvý zápas v Bratislave, v Medickej záhrade v júni roku 1922. V roku 1930 už vo vtedajšom Československu existovalo 58 družstiev a vôbec prvé majstrovstvá sa uskutočnili v Brne aj za účasti YMCA Bratislava a Marathon Žilina.

V začiatkoch basketbalu lopta nebola guľatá, ale vajcovitá, podobná rugbyovej, preto, že hru využívali veľmi radi práve rugbisti vo svojom prechodnom zimnom tréningovom období. Hráči však často kôš bránili vlastným telom, dosiahnuť kôš bolo veľmi obtiažne a hra bola nudná. Revolučnú zmenu priniesol opäť J. Naismith, keď loptu vymenil za guľatú, znížil počet hráčov na ihrisku a kôš umiestnil na zábradlie balkóna gymnastickej haly. To nielen zamedzilo hráčom „zakryť“ cieľ, ale hra sa stala atraktívna – pre divákov.

A ešte romantickejší je vznik basketbalovej dosky. Diváci, ktorý si prišli pozrieť zápolenie dvoch družstiev sa často zapojili do hry a z balkóna dočahovali na vystrelenú loptu, menili jej smer, bránili jej v tom aby padla do koša, alebo naopak, neraz ju tam sami usmernili. Preto Naismith namontoval za kôš veľkú dosku, ktorá bránila divákom zasahovať do hry. Hráči ihneď začali dosku využívať vo svoj prospech a nové techniky streľby hru ešte viac zatraktívnili.