Dvanásta časť
Michael
„Myslím si, že sa Randymu páčiš,“ poznamenal som so smiechom pritom, ako sme sa pretekali, kto vyfúkne viac bubliniek z pohára s kakaom.
„Randymu? Ako to?“ ohromene na mňa vyvalila oči a pohár jej takmer vykĺzol z rúk.
„Ako si dospel k tomuto záveru? Povedal ti niečo?“
„Neviem, či si spomínaš, ako sme hrali tú podarenú hru s fľašou a bola si Randymu nútená dať sedem pusiniek?“
„Tak toto mám v čerstvej pamäti,“ hodila zhrozenú grimasu a odpila si z takmer poloprázdneho pohára.
„Od toho dňa stále splieta také veci, vraj to bol osud a sústavne sa na teba vypytuje.“
„Osud,“ v tom sa tak hlasno rozosmiala až sebou mykla a obsah jej pohára sa ocitol na celkom novom bledofialovom tričku (to, že je nové som sa dozvedel z rozprávania).
„No super, a mám po tričku,“ nasrdene hodila rukami a pokrútila hlavou.
Keďže škvrna od kakaa bola veľká, a ak si ho chcela ešte niekedy na seba dať, (čo by bola večná škoda keby nie, vyzerala v ňom fantasticky) bolo treba tričko ihneď oprať.
„Vyzerá to tak, že by sme sa mali prichystať na veľké pranie. Dovtedy ti s radosťou poskytnem niečo z mojich vecí,“ vstal som a podišiel ku skrini. Lenže, keď som ju otvoril, zistil som, že v každom jednom kúsku by sa utopila, keďže je útla.
„Vieš čo, radšej skočím za Janet a niečo u nej uchmatnem.“
„To nebude potrebné,“ vstala a podišla ku mne. Poriadne si prezrela obsah mojej skrine a po chvíľke uvažovania siahla po pletenom červenom svetri.
„Môžem si vziať tento,“ s úsmevom si ho prezrela a privoňala k nemu.
V tom som si uvedomil, že som ho zopárkrát mal na sebe a nestihol som ho dať do prádelníka na špinavú bielizeň.
„Pre tvoju bezpečnosť by som to nerobil, zabudol som ho dať oprať.“
„To mi nevadí, chcem tento, kde sa tu môžem prezliecť,“ lišiacky na mňa usmiala a poobzerala sa navôkol.
„Aj v kúpeľni, tá je na chodbe, hneď oproti mojej izbe, ale to ty už vieš,“ sadol som si na posteľ a čakal kým sa prezlečie.
V tom sa z chodby ozval výkrik.
„Randyyyyyyyyy, ako si sa opovážil!“ rozleteli sa dvere na mojej izbe a plnou rýchlosťou vošla, najskôr Allison a za ňou vystrašený Randy.
„Čo sa deje,“ nechápavo som hľadel raz na jedného a raz na druhého.
„Tak si predstav, že som sa prezliekala v kúpeľni a on si ma kľudne špehoval,“ nehnevane a s rukami prekríženými cez prsia si ku mne prisadla.
„Prisahám, nevedel som, že si tam.“
„No jasné, veď si slintal ako bernardín nad kusom slaniny.“
Bernardín nad kusom slaniny. Tak toto jej vyšlo. To je celý Randy.
„Michael, naozaj, nevedel som, že tam je,“ celý červený v lícach na mňa pozeral a čakal, čo mu na to poviem.
„Randy, ale mne to nehovor, mal by si sa ospravedlniť Allison.“
„Nehnevaj sa, nechcel som, ale aj tak, mala si sa zamknúť.“
„No pekne, ešte budem najhoršia ja,“ s pootvorenými ústami a s prižmúrenými očami pozerala na Randyho.
„To, že som ti dala pri tej hlúpej hre sedem pusiniek, neznamená, že máš právo špehovať ma pritom, ako sa prezliekam,“ nezabudla poznamenať, ale to by nebola ona, keby mu to nepripomenie.
„Pozri, Michael ich dostal jedenásť a nedovolí si toľko, ako ty!“
„Michael, ja ťa zahluším, čo si jej povedal,“ zlostne na mňa vybehol a chytil ma za krk.
„Nič dôležité, len toľko, že si sa.......“ nestihol som dopovedať, to už na mne ležal a snažil sa ma umlčať.
„Že som sa čo?“
„No tak, vy dvaja, okamžite s tým prestaňte,“ snažila sa nás od seba odtrhnúť.
„Randy, ty sa odtiaľto prac, a ty Michael, neprovokuj.“
„No samozrejme, chcete sa ma zbaviť, len aby ste si tu mohli spokojne hrkútať, vy hrdličky.“
Nadutý vstal z mojej postele a celou silou pri odchode tresol dverami, div, že sa nerozpadli.
„Noooooooo, ako vyzerám,“ roztiahla ruky a predviedla sa mi v mojom svetri.
„Ako vždy, dokonalo.“
„Nepreháňaj,“ mávla rukou a jej líca sa zafarbili jemnučko červenou farbou.
„A čo s tou škvrnou na tričku.“
„To je v poriadku, pokúsim sa to doma nejako oprať, inak by sme nestihli to kino keby sa teraz do toho pustíme.“
„Kino!“ spamätal som sa a odbehol som do kúpeľne. Asi po dvadsiatich minútach som bol hotový. „Tááááák, čo hovoríš na zmenu mojej identity, môže byť,“ potreboval som názor odborníka, a keďže s Allison som absolvoval zopár takýchto inkognito večerov, a podotýkam úspešných, keďže sa nikomu nepodarilo ma identifikovať, bola tým pravým odborníkom ona a vždy mi vedela môj outfit vylepšiť niečím streleným.
„Perfektné, má to len malú chybičku,“ priskočila ku mne a strhla mi fúzy spod nosa.
„Máš si ich nakrivo,“ prstami mi ich opatrne napravila a pohladila ma po líci.
„Tak, teraz je to lepšie,“ usmiala sa na mňa, ale nie tak, ako som u nej zvyknutý. Ten úsmev, bol taký iný, ako by mi ním chcela niečo naznačiť.
V podobnej situácií sme sa už raz ocitli, ale také intenzívne to nebolo ako teraz.
Bože, čo mám spraviť. Michael, konaj!
Nakoniec som nabral odvahu, oboma rukami som ju objal okolo pása a pritisol som ju bližšie k sebe. Naše tváre boli celkom blízko, nosmi sme sa jemne dotýkali. Mojím telom prebehol istý impulz, ktorý sa zabrzdil až v mojej zmätenej hlave.
Pobozkaj ju! Pobozkaj ju!
Nič iné sa mi mysľou nepremávalo, ale nemohol som, nedokázal som to, hoci som po tom túžil.
V tom som ucítil, ako ma jednou rukou objala okolo krku a opäť mi strhla fúzy spod nosa. Jasný signál, urobím to!
Pomaly som zvrel oči a priblížil sa ešte bližšie, naše pery sa letmo dotýkali. Obom sa nám zrýchlil dych, ktorý prerýval ticho, ktoré vládlo v izbe. To, čo sa odohrávalo v mojom vnútri, by sa len ťažko dalo slovami opísať. Bola to tak nádherne magická chvíľka, ktorá sa v sekunde rozplynula.
Allison sebou mykla a prudko sa odo mňa odtrhla. Priznám sa, zostal som zaskočený, nepochopil som túto náhlu zmenu. Azda jej to bolo nepríjemné.
„Asi by sme už mali ísť, ak nechceme zmeškať,“ striaslo ňou, a fúzy, ktoré držala v ruke, len po mne hodila. Sklamane som mykol plecami a nasadil si ich späť.
V aute, cestou do kina vládla medzi nami zvláštna atmosféra. Sedeli sme jeden vedľa druhého, občas sme si vymenili pohľady, ale inak nič viac sa nedialo, až do tej chvíle, kým si Allison neprisadla ku mne bližšie.
„Michael, ešte si mi neprezradil, na aký film vlastne ideme.“
„To je malé prekvapenie,“ pokúsil som sa o úsmev, ale v mojom vnútri mi do smiechu nebolo. Stále som rozmýšľal nad tým, prečo takto zareagovala. V jednej chvíli som mal pocit, že to chceme obaja rovnako, ale asi som sa mýlil a moc som sa unáhlil.
„Prekvapenie? Už poznám tie tvoje malé prekvapenia. Vždy mi tým vyrazíš dych,“ milo sa usmiala a opäť sa jej objavila jamka na líci.
„Tak, a sme tu,“ vystúpil som z auta a pomohol som Allison vystúpiť. Vždy, keď som tak spravil, venovala mi nádherný úsmev, a ako mi sama povedala, má rada staré gentlemanské zvyky.
„Michael, máš šťastie, že si to nespravil ako naposledy, keď si pre nás rezervoval celý zábavný park,“ naoko mi pohrozila.
V premietacej sále nás pracovníci usadili mimo ostatných návštevníkov, keďže som im dal vopred vedieť, že máme v pláne navštíviť ich kino.
„Budete si ešte niečo priať.“
„Nie ďakujeme,“ slušne som odpovedal a naznačil, aby nás nechal.
„Michael, tak už mi prezraď, čo to bude za film,“ naliehala na mňa.
„Máš rada grotesky,“ s menšími obavami som prezradil o aký žáner ide.
„Myslíš niečo také, v čom hral, ako sa len volal....Charlie Chaplin.“
„Áno, presne to. Môže byť?“
„Samozrejme, že hej, toho mám rada, so starkou som občas sledovala grotesky,“ spokojne sa usadila a nabrala si za hrsť pukancov do rúk.
„A predpokladám, že ty ho máš tiež rád.“
„Hej, to mám, mám ho veľmi rád, je skvelý, ale pššššt, už to začína.“
Celý čas sme sa fantasticky zabávali. Občas sme vybuchli do hlasnejšieho smiechu, až nás ľudia sediaci pred nami upozorňovali, nech sa stíšime, ale to mám vôbec neprekážalo, práve naopak, rozosmiali sme sa ešte viac.
„Fúúúúúúúúúh, ten Charlie je jednoducho božský. Toto si musíme ešte zopakovať,“ s tým som musel len súhlasiť, Charlie Chaplin je jednoducho neprekonateľný.
„Michael, ďakujem za prekrásny večer, bolo mi s tebou príjemne,“ pristúpila ku mne a celou silou ma objala. „Aj mne bolo s tebou príjemne, vždy mi je s tebou príjemne. Ale si si istá, že chceš vystúpiť tu.“
„Áno, bude to tak lepšie, veď vieš akých máme susedov.“
„Dobre, ale dávaj si na seba veľký pozor,“ prízvukoval som jej, predsa už bolo dosť neskoro a toto miesto sa mi vôbec nepozdávalo, nevyzeralo bezpečne. Keby to záležalo odo mňa, zaveziem ju aj priamo do postele, ale naliehala na mňa, že takto to bude pre nás lepšie. Predídeme tak zbytočným problémom.
Po príchode domov som sa zatvoril do svojej izby, ale pred tým, ako som sa uložil na spánok, som musel zo seba zmyť zvyšky make-upu. Keď som bol s večernou hygienou hotový, ľahol som si do postele, ale nemohol som zaspať, stále som na ňu myslel. V hlave sa mi začali hromadiť slová, zo slov vety, z viet verše. Rýchlo som vystrelil z postele, vytiahol malý zošit zo šuflíka a preniesol som svoje pocity na obyčajný kúsok papiera.
Komentáre
Prehľad komentárov
Wau !
Začína sa nám to pekne rozvíjať, bol tu aj prvý ... dá sa to nazvať bozkom, ale prečo naša Allison tak reagovala ?
A to kino, to musela byť vážne pecka, ich smiech si viem predstaviť, hlavne ten Michaelov :-DDD
Čítalo sa mi fantasticky, je to ozaj oddych, na dnes mám aj dosť :-) ... bola to dobrá chvíľa fantázií :-)
Wooow
(Katra, 26. 2. 2011 23:49)A o toto by som mala prísť?Si sa zbláznila?:D úžasné.joj aj ja by som brala bozk od Michaela ale určite by som sa neodtiahla radšej sekundové lepidlo na papulu miesto lesku na pery:D
...
(Misi255, 11. 2. 2011 21:12)
Nóóóóó:D
Naozaj si sa prekonala, keďže nová časť bola nielen v rekordnom čase ale aj riadne dlhá:D Chválim..
Pomerne dosť prekvapení tu bolo pre mňa.. potešil ma hlavne ten Charlie Chaplin - čo som vôbec nečakala, na toho som ja úplne zabudla, kokos:D Dobre si to vyriešila:D
Toto sa mi páčilo asi najviac:D:D :
„To, že som ti dala pri tej hlúpej hre sedem pusiniek, neznamená, že máš právo špehovať ma pritom, ako sa prezliekam,“ nezabudla poznamenať, ale to by nebola ona, keby mu to nepripomenie.
„Pozri, Michael ich dostal jedenásť a nedovolí si toľko, ako ty!“
„Michael, ja ťa zahluším, čo si jej povedal,“ zlostne na mňa vybehol a chytil ma za krk.
„Nič dôležité, len toľko, že si sa.......“ nestihol som dopovedať, to už na mne ležal a snažil sa ma umlčať.
„Že som sa čo?“
„No tak, vy dvaja, okamžite s tým prestaňte,“ snažila sa nás od seba odtrhnúť.
„Randy, ty sa odtiaľto prac, a ty Michael, neprovokuj.“
„No samozrejme, chcete sa ma zbaviť, len aby ste si tu mohli spokojne hrkútať, vy hrdličky.“
Priznávam, pri tom som nemala ďaleko od výbuchu, skrátka Randy je Randy:D
Ešte ma dokonale poplietlo Allisino správanie, keď po Michaelovi hodila tú bradu (:D), ja viem, znie to smiešne, ale spravila to dosť brutálne a ja som v úplnom chaose, že prečo taká prudká zmena:O :D
Oujé, a toto:D :
"Nakoniec som nabral odvahu, oboma rukami som ju objal okolo pása a pritisol som ju bližšie k sebe. Naše tváre boli celkom blízko, nosmi sme sa jemne dotýkali. Mojím telom prebehol istý impulz, ktorý sa zabrzdil až v mojej zmätenej hlave."
Pekne štylisticky zvládnuté, pochvala ťa neminie:) To sa mi tiež páčilo.
Len tak ďalej,
ale hlavne nezabúdaj na originálnosť:)
ILY GBY MBY!!!:D
.....:D
(Atik.. :D, 10. 2. 2011 14:19)
No, takže...
Čo povedať.. v prvom rade som veľmi šťastná, že nová časť je tu tak skoro ...:D som nadšená :D
A teraz už nepamätám, čo to tam bolo, keďže som to čítala včera večer lebo som nevydržala ...
No a komentár som už nestihla pridať ..:D
Takže idem prečítať ešte raaaaaz ....D
Naháňačka s bublinkami - úžasný nápad, veľmi super ...
Rozprávanie o zasnenom Randym nemalo chybu a potom ten vyliatý pohár s neviem akým obsahom na jej tričku ... musím povedať, že presne to isté sa mi stalo včera ...
„Randy, ty sa odtiaľto prac, a ty Michael, neprovokuj.“
Veľmi sa mi páči táto veta ...:D
Aaaa konečne som sa dočkala pusinky, aj keď nie takej akej som chcela, ale aj tak ... neviem čo povedať..pekne si to tam opísala ..
Tá Allison je divná, prečo sa odtiahla ..ja by som to neurobila NEVER ...
A kino, čo už len dodať ... proste všetko dokonalé ...:D
A musím podotknúť, že teraz to bolo vééľmi úžasné a dostala som vééľku dávku Michaelaaa ...:D
Konečne!!
Ďakujem ti..Viem, že to hovorím stále a už budem za opakovaného papagája ale je to naozaj parádne ... :D
Takže idem ja teraz von, ale hneď ako prídem, pôjdem písať aby som ťa dobehla... :D
Aj keď to asi nieje možné, keďže ty si tak úžasná ..
THANK YOU FOR THIS!!
Píš ďalej, ty môj veľký spisovateľ ... :D
ILY, GBY .. :*
Božtek
(aďuška-jackie, 8. 9. 2012 17:08)