40. časť
MICHAEL
„Tá posledná otočka, tá sa mi vôbec nevydarila.“ Spustím ostrú kritiku na môj výkon a pomôžem Allison dolu z pódia. Usadíme sa na miesta určené pre divákov a zbožne hľadíme pred seba na blikajúce svetlo od reflektorov.
„Naozaj? To som vôbec nepostrehla, ako mi to mohlo uniknúť.“ Sladko sa usmeje.
„Bolo tam viacero chýb.“ Priložím si ruku na srdce a dúfam, že počas koncertu sa mi nestanú podobné prešľapy.
„Michael, bola to len skúška, ale aj tak som mala pocit, že som svedkom ohromného koncertu.“
„Ďakujem, ale aj tak je čo zlepšovať.“
„Myslím si, že dnes večer budeš bezpochybne geniálny.“ Žmurkla na mňa a cvrngla mi po nose.
Pozriem na hodinky a zostanem zarazený. Ručičky ukazujú niečo po pol tretej. Ani som si neuvedomil, ako čas letí a blíži začiatok dnešnej show.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
„Všetko dopadne na výbornú. Veď máš predsa so sebou svoj živý talizman.“
Doširoka roztiahne ruky a ovinie sa mi okolo ramien. Do začatia koncertu už odpočítavam posledné minúty. Niekde v hĺbke svojho vnútra viem, že dnešná show bude výnimočná.
„A vieš o tom, že keď svoj talizman pobozkáš, tak budeš mať dvojnásobne šťastie?“
„Naozaj?“
„Samozrejme, klamala som ti niekedy?“ Skriví tvár do komickej grimasy a čaká na svoju pusu.
„Tak v tom prípade to rád risknem.“ Nakloním sa jej smerom a skôr ako ju stihnem pobozkať, do nosa mi udrie jej svieži parfum.
„Z tých tvojich božtekov mám v bruchu hotový roj motýľov.“ Uškrnie sa a pohladí ma po líci.
Tesne pred začiatkom sme sa všetci stretli a zaželali si, nech všetko dopadne na jedničku. Obzvlášť mi príde komický Bill a jeho sprievodné gestá a grimasy. Dokonca sa snaží aj napodobniť jeden z mojich typických pohybov, žiaľ, nejde mu to.
V celom Tokyo Dome bol počuť šum a krik japonských fanúšikov. Srdce mi začalo silno byť, avšak celá táto atmosféra mi dodávala neskutočnú energiu.
„Michael, počkaj!“ Tesne pred odchodom na pódium ma stiahne Allison za ruku a vlepí mi na pery povzbudzujúci bozk.
„Tak bež tiger a ukáž im, ako sa to robí.“ Capne mi po zadku a naposledy sa na mňa usmeje.
Plný očakávania a s radosťou vybehnem do žiaru reflektorov.
ALLISON
Bože, som tak neskutočne nervózna.
Celou silou si stláčam končeky prstov a obhrýzam nechty na nich.
Len čo Michael vybehne na pódium celá sála začne pišťať a tlieskať. Úvodom skladby Wanna Be Startin' Somethin' sa dav ešte väčšmi rozvášni – vlastne ako ktorí. Publikum by som rozdelila na dva tábory. Jeden by bol vrešťajúci a pištiaci (väčšinou mladé dievčatá) a ten druhý celkom pokojný (asi je to ich kultúrou).
Po celom tele mi naskakujú zimomriavky a stavajú sa mi chĺpky dupkom. Tlieskam ako zmyslov zbavená. Aj nervozita zo mňa opadáva. Michaelov spev a tanec je ako balzam na dušu. Úplne to človeka pohltí, presne ako teraz mňa. Všetko prestáva existovať. Skáčem, vrieskam a spievam spolu s ním a je mi jedno, že ochranka a členovia tímu ma sledujú s komickým výrazov na tvári, niečo si pri tom šepkajú a s úškľabkom ukazujú na mňa prstom. Úplne ich prestávam vnímať v okamihu, keď zaznejú prvé tóny skladby I Just Canˊt Stop Loving You. Vznášam sa, lietam, plačem od dojatia. Tá pieseň je moja, venoval ju mne.
Počas celej skladby brázdi Michael očami viac po zákulisí a hľadá ma, ako po Cheryl Crow, s ktorou túto pieseň prezentuje pred publikom.
Som na neho nesmierne hrdá. Mám sto chutí vybehnúť na pódium a objať ho.
Všetko čo stváram – môj úsmev, plač, radosť si Michael okamžite všimne a usmeje sa. Srdce mi samou radosťou podskočí. Skackám ako tie pobláznené fanynky. Snáď Michael moje hlučné prejavy nepočuje.
Poslednými tónmi mojej najmilovanejšej piesne začne svetlo v celej hale slabnúť. Všimla som si, že sa Cheryl zamotal podpätok do šnúry od mikrofónu. Už som však nevidela, či sa z tejto pasce dostala alebo nie, pretože hala sa ponorila celkom do tmy.
Len čo sa svetlo opäť rozsvieti, pred očami sa mi začne mihať Jenniferin obrovský blond účes.
Poriadne ma rozosmeje ako myká hlavou zo strany na stranu.
Smiech ma však prejde v okamihu, keď Michael zlezie z pódia a priblíži sa k publiku. Nevidím na neho, čo ma znervózňuje.
Stavím sa o čokoľvek, že keby sme úplne na inom mieste a Michael toto urobí, tak rozvášnený dav skončí rovno na ňom. Veď by mi ho poslali v zápalkovej škatuľke, ale zdá sa, že je v poriadku, keď nekričí o pomoc.
Preboha, kde je toľko?!?
Polohlasne vyslovím a už trieli po schodoch na pódium a celé ho prebehne. Zastaví sa až pri stojane od mikrofónu a urobí jednu otočku.
Panenka Mária Podsrpenská, celé moje telo je vzrušené. Keď začne tancovať, kvapky potu mu samovoľne stekajú po hrdle a z končekov vlasov dopadajú priamo na zem.
Bože, a opäť som myšlienkami v posteli. Moja myseľ je v poslednej dobe výnimočne aktívna čo sa týka tejto oblasti.
„Ty plačeš?“
Neodpovedám mu hneď na otázku iba vkĺznem do jeho náručia. Nechám sa unášať vôňou jeho tela.
„Prepáč, tvoje vystúpenie ma dojalo k slzám. Som na teba pyšná.“ Užasnuto, ale zároveň s pokojom na duši si pretriem z očí rozmazanú riasenku. Michael sa len usmeje a pomôže mi s tým.
„Som rád, že si sa bavila.“
-----------------------------------------------------------------------------
Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem...
V tureckom sede sedím na posteli a v duchu počítam nebesky modré bodky na obliečkach paplóna. Jedným uchom načúvam zvuku tečúcej vody, ktorý vychádza priamo z kúpeľne. Akonáhle sa zastaví spozorniem a nechávam belasé bodky bodkami.
Dvere od kúpeľne sa pomaličky začnú otvárať. Po celom apartmáne sa roztiahne vôňa Michaelovho parfumu.
„Michael, pamätáš si, keď si mi sľúbil, že predchádzajúce hektické dni si vynahradíme?“
„Samozrejme, spomínam.“ Chápavo prikývne. Medzi prsty si vezme medailónik visiaci na mojom krku a otvorí ho. „Máš nejaké špeciálne prianie, alebo nápad?“
„Nie, to nie. Len ma zaujíma, či máš aj nejaké iné plány okrem koncertovania.“
„Mám.“ Odvetí a ďalej sa venuje pozorovaniu fotky, ukrytej v medailóniku.
„To je všetko, len máš?“ Zamračím sa a vytrhnem mu ho z rúk. Otočím sa mu chrbtom a začnem hrať urazenú.
„Pôjdeme nakupovať a pozrieť Disneyland.“
„Hm, Disneyland znie lákavo a.... počkať, povedal si nakupovať?“ Zvraštím čelo a snažím si predstaviť, čo má na mysli pod pojmom nákupy.
„Presne tak.“ Odpovedá a ktovie prečo sa uškrnul a žmurkol na mňa.
MICHAEL
„Panebože, na čo si ma to nahovoril?!?“
Zahryznem si do pier a snažím sa v sebe potlačiť hromadiaci sa smiech. Neskutočne sa zabávam na Allison, ako sa z posledných síl morduje s jednou typických japonských špecialít – sushi. Vôbec však nevníma moju prítomnosť a len lapá po dychu. Mám taký pocit, že sa snaží prekonať samu seba a zjesť niečo, čo jej evidentne robí veľký problém.
„Prečo si mi nepovedal, že tá zelená vec, tak neskutočne páli.“ Vezme obrúsok a všetko, čo má v puse doň vypľuje.
„Snažil som sa, ale nepočúvala si ma.“ Vezmem pohár vody a podám jej ho.
„Vďaka, Michael.“ Vytrhne mi ho z rúk a závratnou rýchlosťou celý jeho obsah do seba vyleje.
„Neveril by si, ako to zelené dokonale prečistí všetky dutiny.“ Zhlboka sa nadýchne a utrie si slzy z očí.
„To zelené je wasabi.“
S ďalším úškľabkom v tvári ju sledujem ako odsunie misku so zelenou vecou a dá pre istotu prednosť sójovej omáčke.
„Nemusíš to jesť, keď nechceš.“
„Nie, je to dobré, naozaj.“
A v tom sa vo mne znovu nakopí výbuch smiechu. Horko-ťažko sa snaží nabrať na paličky poslednú z porcií na jej tanieri. Ale akokoľvek sa snaží, vždy jej to vykĺzne.
Preto sa rozhodnem jej trápenie ukončiť a urobím to za ňu. Vezmem posledný kúsok a vložím jej ho do úst. Naozaj má čo robiť aby ho dokázala zjesť.
„Máš na perách kúsok.“ Pobavene podotknem a zotriem jej ho z úst.
„Hm, vďakabohu, že gentlemani ešte nevymreli.“
Obaja sme sa zasmiali a v jej očiach razom uzriem dva žiarivé plamienky, ktoré ma nenechávajú chladným.
V podobnom duchu prebehli aj nasledujúce dni plné príprav, skúšok a koncertovania.
Po náročnom dni sme spolu zakotvili v teplej posteli a do neskorého rána pozerali filmy, alebo rozprávky – paradox na tom bol, že som vôbec nebol unavený.
Raz sme pri mojom výbere filmu mali menšiu výmenu názorov. Chcel som jej pustiť romantickú komédiu Schôdzka naslepo – zamilovala si Brucea Willisa. Ale vyslúžil som si ostrú kritiku.
„Neznášam romantické komédie.“ Ohradila sa. „To už čo je za hlúposť keď si dvojica 5 minút pred záverečnými titulkami uvedomí, že navždy patria k sebe. Mám rada akčné filmy.“
A to som si donedávna myslel, že akčné filmy neznáša.
„Neznášam ich, pretože majú pravdu.“ Ukončila svoj monológ, vytiahla kazetu z videoprehrávača a vrátila mi ju s prosbou, aby som ju vymenil za Captaina Ea.
Ladne som tvoril dvere od auta a nazrel dnu. Rozpačito vložila svoju ruku do mojej, aby som jej pomohol vystúpiť. S výrazom ustráchaného káčatka sa obzerala okolo seba. Mal som chuť dostať sa jej do hlavy, aby som si mohol aspoň časť z jej myšlienok prečítať.
Len sa stále obzerala okolo seba a mlčala. Aby prerušila ticho, ktoré bolo medzi nami vypustila zo seba pozoruhodne vtipnú myšlienku.
„V kanadskom Quebecu je asi taká vysoká miera kriminality ako práve v Disneylande, takže je to bezpečná dovolenková destinácia.“
Okamžite som vybuchol do smiechu.
„Michael, to nebolo vtipné.“ Ohrdnuto vztýčila nos a otočila sa mi chrbtom.
S ústami otvorenými dokorán naďalej pozerala na svetielkujúci nápis Disneyland. Skôr ako som stihol zareagovať, pricupkal k mám Mickey Mouse, presnejšie človek v kostýme Mickeyho, a oboch nás vzal za ruky. Vyfotil sa s nami a poprosil ma o autogram, ktorý som mu s radosťou dal. Potom sa obrátil s prosbou na Allison a tak isto ako odo mňa, tak aj od nej si vypýtal autogram. Jej obočie vysoko vo vlasoch nasvedčovalo tomu, že ostala milo prekvapená. Pozrela sa na mňa jedným očkom a vzala si odo mňa fixku a hneď vedľa môjho mena napísala svoje.
V jej tvári bolo vpísaných tisíc emócii. Neskutočne ma to hrialo pri srdci.
Vždy som si vravel, že keď nájdem dievča, ktoré by rado lozilo po stromoch, zbieralo komiksy, pozorovalo so mnou hviezdy, milovalo by zvieratá a zábavu, tak sa asi od šťastia zbláznim.
Toto všetko som našiel až v nej. Nehanbí sa ukázať svoje detské ja – a to na nej milujem.
Nezáleží jej na mojej sláve alebo peniazoch. V podstate by som mohol povedať, že som si ju vysníval.
„Michael, kam pôjdeme najskôr?“ Potiahla ma za rukáv, čím ma vyrušila z mojich myšlienok.
„Uhm, čo tak tamto.“ Ukázal som na najväčšiu horskú dráhu a sprisahanecky na ňu mrkol.
„To vyzerá s-super.“
„Nebojíš sa?“
„Ja? Ja určite nie. To Bill má tuším strach.“ Naznačila možné zvracanie a zasmiala sa na Billa Braya. Ten sa len ohradil, že to nie je pravda.
Všetci sme boli unesení, nadšení aj keď nám prítomnosť robili novinári. Nenechali sme si nimi zničiť nádherný deň.
„Michael, ďakujem ti za nádherný zážitok.“
„Omyl, to ja sa musím poďakovať tebe. Ešte som ťa tak jačať nepočul, ako na tej horskej dráhe.“
„Ale na dnes mám už dosť.“ Utrela si pomyselný pot z čela a sadla na lavičku. Aj novinári už našli svoje miesto a nechali nás, chvalabohu, napokoji.
„Nepôjdeme radšej na hotel?“
Ovinul som ruky okolo jej pása a nechal sa unášať pohľadom, ktorý sa mi práve v tejto chvíli naskytol.
„Však nie je náhoda, že si vybral práve tento apartmán.“ Rozčarovane zo seba vypustila a oprela sa o železné zábradlie.
Je pravda, že to nie je náhoda a máme práve tento apartmán. Jednou z mojich požiadaviek bolo práve toto – najkrajší výhľad. Aj keď sa nachádzame v krajine vychádzajúceho slnka, obaja milujeme jeho západ.
„Ach.“ Povzdychla si a so zatajeným dychom pozorovala to, čo sa práve odohrávalo pred našimi zrakmi.
„Michael...“
Očami tak zarývala pred seba. Dozaista nad niečím tuho uvažovala. Chcel som aby mi presne interpretovala nad čím premýšľa, ale na nič som sa jej nepýtal. Nakoniec sa sama rozhodla.
„... myslel si to vážne? To čo si sa ma vtedy opýtal, veď vieš čo.“
Zostal som zarazený, okamžite som od nej odstúpil a pohľadom zaboril na špičky topánok. Ona však zo mňa nespúšťala svoj pohľad, cítil som ho na celom tele.
„Pochybuješ o mojej schopnosti urobiť správne rozhodnutie?“ Prešla mnou nevýslovná triaška.
„To som nepovedala, Michael. Neprekrúcaj moje slová.“
„Tak prečo sa ma na to pýtaš?“
„Chcem len vedieť, či si si svojím rozhodnutím istý, pretože ja ten dojem z teba nemám.“ Potichu zamumlala a prerušila medzi nami očný kontakt.
„Takže predsa pochybuješ.“ Nervózny z celého dialógu som si strčil prsty do vreciek od nohavíc a len tak som sa pohupoval zo strany na stranu.
„Mám hlavne pochybnosti sama so sebou.“
„Ako to? Veď si mi ešte ani neodpovedala.“ Nálada mi klesla na nulu. Najradšej by som sa zavrel do tmavej miestnosti a len tak sedel. Sám.
„Neviem, či to chcem. Neviem, či som na to pripravená.“
„Ak mi povieš áno, budem nesmierne rád.“
„A ak nie.“
„Tak budem tvoje rozhodnutie akceptovať.“ Rezignovane som spustil plecia a ani niečo také ako západ slnka mi nedokázal zlepšiť náladu. Radšej som zaliezol späť do izby. Navliekol som na seba červenú bundu a chystal sa na odchod.
„Michael, kam ideš?“
„Idem sa prejsť.“ Čo najslušnejšie som ju odbil. Potreboval som si prevetrať hlavu a usporiadať všetky myšlienky, ktoré zaneprázdňovali moju myseľ.
ALLISON
Zo všetkých doterajších večerov ten najhorší. Proste večer blbec.
Sedím v prázdnom kráľovskom apartmáne celkom sama a s neprítomným pohľadom hladím na visiaci obraz na stene. V mojom vnútri kypí hnev. Nevýslovný hnev.
Mala som radšej držať hubu.
Ale keď sa nad tým zamyslím, som úplne nevinná. Za všetko môže Michael a táto hlúpa stránka jeho povahy. Nahneval sa bez príčiny. Vraj, že pochybujem o jeho schopnosti urobiť správne rozhodnutie. Pché, na nič lepšie neprišiel?
Nad hlavou sa mi zmrákali mračná v podobe prichádzajúcej depresie.
Bohvie, kde je henten pán urazený. Ale nemám najmenšiu chuť ho ísť hľadať, nech je tam kde je.
S rozhorúčenou hlavou sa opriem o čelo postele.
S ubiehajúcimi minútami moje viečka začnú pociťovať únavu. Uložím sa pod belasú prikrývku a v zápätí začnem myslieť na neho. Začínam mať strach.
Mám ísť za ním?
To rozhodne nie. Vnucovať sa mu nebudem. Určite len niekde premýšľa, akú chybu urobil.
Zavriem oči a snažím sa zaspať.
Keď sa už pomaly začnem strácať medzi realitou a snom začujem cuknúť dvere. Rýchlosťou blesku vystrelím z postele a zažnem nočnú lampičku.
„Kde si bol?“ Vyhŕknem a nekontrolovateľne prechádzam z jedného jeho oka do druhého. Nedalo sa nevšimnúť, že jeho oči sú lesklé a krvavé. Michael však nevraví nič.
„Tak odpovieš mi konečne kde si bol?“
„Nechcem sa hádať.“ Preľaknuto pípne do vetra a pomalinky sa presunie k posteli a sadne si na jej okraj. „Bol som sa previezť.“
„Uhm.“ Zaskučím a zahryznem si do jazyka. Najradšej by som vyskočila z postele a hodila sa mu okolo krku.
„Mrzí ma to ako som sa choval.“ Ľútostivými očkami na mňa pozrie a natiahne svoju dlaň k mojej a jemne ju na ňu priloží.
„Michael, ty máš jediné šťastie, že mám pre teba slabosť a nedokážem sa dlho na teba hnevať.“
Obaja sa rozosmejeme. Naznačím mu nech si prisadne ku mne bližšie. V tom ma napadne šialená myšlienka.
„Mám nápad.“
„Vážne? Aký?“
„Zahráme si hodinu pravdy.“ Vztýčim hlavu oproti nemu a tajomne sa usmejem.
„Znie to desivo, ale súhlasím.“
„Dobre, takže začnem ja.“ Zamrvím sa a snažím sa nájsť čo najlepšiu polohu. „Bola niekedy taká situácia, že som ťa naozaj, ale naozaj nahnevala svojim názorom a ty si mal chuť vytĺcť mi ho z hlavy?“ Položím svoju prvú otázku a nedočkavo čakám na odpoveď.
„Každý má právo na svoj názor a tak isto aj ty. A nikdy si ma nenahnevala, len som nebol stotožnený s tvojim názorom. Stačí?“
„Ehm, aká diplomatická odpoveď.“
„Ale teraz som na rade ja. Takže, čo ti najviac na mne prekáža.“
Teraz úprimne začínam ľutovať, že som prišla s týmto nápadom hrať túto hru.
„Úprimne? Si veľmi tvrdohlavý. Niekedy až moc a nechceš pripustiť, že by aj niekto iný mohol mať pravdu.“
„Nie som tvrdohlavý. Nie som.“ Začne statočne oponovať.
„Vidíš, si tvrdohlavý. Opäť si to nechceš priznať.“
„Dobre, tak možno trošku som. Spokojná?“
„Nadmieru.“ Pošepnem mu do ucha a pobozkám ho na líce.
„Presne viem, čo si mi chcela touto hrou naznačiť.“
„Michael, nechcem aby si si myslel, že všetko čo sa teraz stalo dávam za vinu iba tebe.“
„Takže tvoja odpoveď znie nie, ak sa nemýlim.“
Snaží sa vrátiť k nedokončenému dialógu týkajúcom sa našej spoločnej budúcnosti.
„Sama ešte neviem.“
„Ale neviem, nie je odpoveď.“ Rázne prekríži ruky na prsiach.
„Vieš, že potrebujem vlastné súkromie, taktiež aj ty. A okrem toho je to hudba ďalekej budúcnosti.“ Odhodím paplón, ktorým som prikrytá, pretože mi začína byť neskutočne horúco.
„Veď som nepovedal, že to chcem hneď. Len som sa pýtal, či to vieš predstaviť. Nepočúvala si ma.“
Okej, teraz ma dorazil. Jedna nula pre môjho majstra. Môžem si len hlavu tĺcť o stenu, akú hlupaňu som zo seba práve urobila.
„Dobre, vyhral si.“
Náhľad fotografií zo zložky 40. časť
Komentáre
Prehľad komentárov
Nóóóó ! :-D
Hneď zo začiatku by som začala asi jednoduchou vetičkou, ktorá sa mi práve zrodila v hlave, je to skôr otázočka, alebo rečnícka otázka ... prečo mám pocit, že ty a Miška máte neskutočne podobné príbehy ?? :-D
Obidve ste zahrnuli do svojho príbehu hádky, jedna mám lepšiu ako druhá, to sa predbehujete, či súťažite ? :-D :-D ako príde mi to fest komické, ale nehľadám v tom nejaké extra súvislosti :-DD
Teraz späť k príbehu, musím uznať, že to koncertovanie si popísala v celku brilantne, ja sa tak isto zameriavam na detaily ohľadom takýchto vecí :-D :-D ...
Opis večere a toho sushi bol zábavný, zasmiala som sa na tom, ale Michael, bol opäť záchrancom v správnom čase :-)
Teraz prejdem k spomínanej hádke ... smiala som sa na tom, že pre takú maličkosť sa dosť pochytili, pripomínalo mi to mňa a môjho priateľa, takýchto okamihov sme mali neúrekom, iniciátorom som bola väčšinou ja :-D :-D .. preto ten smiech, no bolo to miestami aj smutné a určite zbytočné ... ako každá hádka :-D :-D
Na záver iba podotknem zopár chýb, ktoré som našla, ale to sa dalo prehliadnúť, ja sama nie som dokonalá takže tak :-D
Vďaka za kapitolku, ktorú som hĺtala po veľkých kusoch a tak mi to ubehlo kozmickou rýchlosťou :-D
....
(Michelle, 15. 10. 2012 18:33)
"Tá pieseň je moja, venoval ju mne." Ach, ach, dostalo ma to! :)
Práve teraz som dorazila zo školy, preto som neskutočne potešená, že si môžem znovu prečítať niečo zo svojej obľúbenej tematiky. Nová kapitola je za mnou, dlhá veľmi nebola, ale nevadí!
Musím sa priznať, že najviac sa mi páčila posledný part Allison.
Hádka. Máš odo mňa ************ hviezdičiek, pretože konečne sa začína prejavovať prirodzená stránka vzťahu aj u nich. Ohjeah! Úplne som to hltala, lebo už tam niečo podobné veľmi chýbalo a som HAPPY AS HELL, že si si to všimla a pridala to tam!
Overall rating: celkovo to bola príjemná, relaxačná časť, pri ktorej som si oddýchla, uvoľnila sa. Sem-tam chýbajú niektoré predložky alebo písmenká, ale to som ti odpustila. Akurát musím ešte raz apelovať na tie časy. Tie časy... :D Občas sa ti stane, že skočíš do prítomného času a potom akoby nič si znova v minulom. Na to bacha!
Fňuk, fňuk, mohla byť aj dlhšia! Zhltla som ju tak rýchlo, že dovi dopo! :D Nabudúce očakávam nejakú bombu, ako sľubuješ v úvode! :) Na to som fakt zvedavá a viem si čo-to predstaviť :D
Btw- zdá sa mi to, alebo si tú vec s ich budúcnosťou prehodnotila po našej malej konverzácii minule? :D Či tak alebo tak, dobre vyriešené!
Hádka
(Aďuška-Jackie, 21. 10. 2012 21:46)