Dvadsiataprvá časť
MICHAEL
„A keď tam už budeš, tak nezabudni mi doniesť......“
Sediac za stolom som len letmo počúval požiadavky mojich drahých súrodencov. V skutočnosti som bol myšlienkami úplne niekde inde. V hlave som mal zmiešané pocity.
Na jednej strane tu boli pocity pozitívne. Pozitívne v tom zmysle, že konečne mám po svojom boku osobu, ktorá je mojím najlepším priateľom, ktorej prioritou je chrániť našu spoločne vytvorenú intimitu a neznehodnocovať ju zverejnením každého detailu. A práve tu narážam na jeden z najväčších, tých negatívnych problémov. A to som ja. Človek, ktorého sleduje celá široká verejnosť. Takmer bez súkromia. Človek, ktorý nevie čo je to voľný čas. Ako dlho dokáže akceptovať môj hektický život.
„Zapamätal si si to.“ ozval sa Marlon a potľapkal ma po pleci. „Neboj sa, všetko mám v hlave. Ale už budem musieť ísť.“ vyskočil som spoza stola a z vešiaka v predsieni som si vzal bundu a šiltovku. Nasadil som si ešte okuliare a mohol som vyraziť. Vonku bol dnes na rozdiel od predchádzajúcich dní veľmi pekný deň. Slnko ma príjemne hrialo svojimi teplými lúčmi. Ale v moje vnútro ohrievalo niečo iné. Je to ten z najkrajších citov, a ten cit sa volá láska.
Láska je jeden neuveriteľný príbeh emócií, myšlienok, túžieb a šťastia. Ani bez jednej z tejto veci to nejde. Povedala mi raz moja mama. A z hĺbky srdca a z celej duše s tým musím len súhlasiť.
Sadol som si za volant tmavomodrého Mercedesu a naštartoval som.
V uliciach Los Angeles to vyzeralo živo. Chodníky boli plné ľudí. Preto som musel byť obzvlášť ostražitý. Pevne som zovrel volant a plne sa sústredil na popoludňajšiu premávku.
Ani nie o pätnásť minút som bol na mieste. Pre každý prípad som odparkoval za domom a zadným, únikovým východom som vošiel do bytovky a vybehol na šieste poschodie. Zaklopal som na dvere. Otvorila mi Linda. „Ahoj, Linda. Je Allison doma?“
„Odbehla nikde do obchodu. Poď ďalej.“ Sadli sme si na gauč a chvíľu sa len tak rozprávali. Ale v jednom okamžiku sa nevinný rozhovor o dnešnom počasí a šialených susedoch zvrhol. Linda sa pri najmenšom začala správať čudne. Jednu nohu si prekrížila cez druhú a prisadla si ku mne bližšie. Medzi prstami si začala točiť vlasmi a premerala si ma takým zvláštnym pohľadom. Vôbec som nevedel ako mám zareagovať. Len som zostal ticho a odbočil som pohľadom.
V tom sa ozval štrngot kľúčov vo dverách.
Odľahlo mi.
Prudko som vyskočil na nohy a rýchlym krokom so sa presunul ku dverám. „Ach, len prídem domov a čaká ma také príjemné prekvapenie.“ s úsmevom si povzdychla Allison, pohladila ma po líci a vtisla bozk na pery. Vzal som jej kabát z pliec a zavesil som ho na vešiak stojací hneď vedľa dverí.
Týmto gestom som jej vyčaril úsmev na perách. Chytil som ju za ruku a automaticky sme si preplietli prsty. Šli sme spolu do jej izby.
„Linda je nejaká zvláštna.“ posadil som sa na kreslo v rohu izby. „Linda?“ s nechápavým výrazom v tvári pozrela na mňa. „Áno, tak zvláštne sa na mňa pozerala.“
„Balila ťa?“ založila ruky v bok a krútila hlavou zo strany na stranu. „To neviem, nevyznám sa v takých ženách ako je ona.“ mykol som plecami a vypustil Lindu z hlavy.
„A vo mne?“ šibalsky sa na mňa pozrela a nespúšťala zo mňa zrak. Úplne sa mi vrývala do očí. „Teba poznám naspamäť. Každé jedno gesto, mimiku... Zakaždým nájdem niečo nové na tebe, čo ma dostane.“
„Napríklad.“ posadila sa na posteľ a čakala.
„Tak napríklad keď si nervózna pohrávaš sa s prstami na rukách, keď sa nahneváš prudko sa nadýchneš a podupkávaš nohou po podlahe, keď si šťastná neustále sa usmievaš a keď si v rozpakoch tak sa príjemne začneš červenať, presne ako teraz.“ vstal som z kresla podišiel k nej. Chytil som ju za ruku a pritisol k sebe. Pomalým tempom sme sa začali k sebe približovať. Allison zavrela oči a pritisla svoje pery k tým mojím. Pevne som ju objal okolo pása a začal sa pohrávať s jej zamatovo jemnými perami. Boli tak hebké a sladké. Postupne začala prechádzať po mojom chrbte až sa dostala nižšie a začala ma hladiť po zadku.
Celé moje telo sa roztriaslo po tom čo sa naše jazyky stretli. Začal som si tú hru vychutnávať. Medzi nami bolo cítiť zvyšujúce sa napätie a vzrušenie. Celu miestnosťou sa niesli naše občasné vzdychy.
Nespoznávam sám seba.
Bol to pre mňa hlboký, dušou pohnúci zážitok. Nemohol som prestať. Rukou som jej zašiel do vlasov. Potreboval som ju viac. Obaja sme boli čím ďalej, tým viac vášnivejší.
Neodolal som.
Ľahli sme si na posteľ a začali sa oddávať vášni. Každý jeden dotyk ma dráždil.
Tričko, ktoré mala na sebe som jej vyhrnul a začal ju hladiť po nahých bokoch a bruchu. Celá sa roztriasla. To nás však nezastavilo. Postupne si aj ona našla cestu k mojej čiernej košeli a začala mi rozopínať gombíky jeden po druhom, až sa nakoniec dostala k tomu poslednému. Rukami ma začala hladiť po hrudi. Dýchanie sa mi ešte väčšmi zrýchlilo. Srdce tĺklo šialenou rýchlosťou.
Keď sa naše bozkávanie dostalo do čo najvášnivejšej úrovne, Allison sa odtiahla. „Nemala by som sa pobaliť?“ len som prikývol, vstal som a zapol si gombíky na košeli. Allison stála oproti mne a pozerala na mňa. Stále mala zrýchlený dych. Zadíval som sa jej do čí a opäť medzi nami nastal ten vzrušujúci moment ako pred pár sekundami. Nakoniec zrakom odbočila a podišla ku skrini. Vytiahla z nej veľký kufor čiernej farby.
„Pomôžeš mi s balením?“ poprosila ma. Súhlasil som.
„Už viac potrebovať nebudem?“ povedala Allison, skôr sama pre seba ako mne.
„Ukáž, pomôžem ti s tým.“ navrhol som, po tom čo som videl, aké mala problémy so zazipsovaním kufra. Ľavou zadnou sa mi to podarilo a odložil som ho do kúta izby.
„Vieš čo som si uvedomil?“
„Čo také?“ skočila na posteľ a mňa stiahla so sebou. „Že v Londýne oslávime presne štyri mesiace, čo sa poznáme.“ významne som nadvihol obočie. „Máš pravdu,“ nežne sa usmiala a vtisla mi bozk na čelo. „To budeme musieť poriadne osláviť.“
„Oslávime, a už teraz viem, čím ťa prekvapím.“
ALLISON
„Aj tak mi nejde do hlavy, že ťa dekan "Ťuťmák" pustil.“ navážala sa do mňa Linda a evidentne sa pri tom zabávala. „Priznaj sa, koľko námahy ťa to stálo a s akým veľkým dekoltom si sa za ním vybrala.“
„Linda, neprovokuj. Teraz nemám čas, o tri hodiny je tu Michael a ja ešte nie som pripravená.“ pobehovala som z miestnosti do miestnosti a premýšľala, čo si vziať na seba.
Ale ani to Lindu neodradilo.
„No dobre, trochu som zapojila do toho aj môj šarm a dekolt bol tak v rámci normy.“
„Páni, ja ťa nespoznávam. Aká si ty len skazená. Pre chvíľky s tvojím miláčikom urobíš čokoľvek.“ žartovala.
„Linda, teraz nie. Nemám náladu na tvoje žartíky.“ vletela som do skrine a vytiahla som z nej čierne legíny, voľné dlhé biele tričko, ktoré mi siahalo asi tak po stehná. Okolo pása som si pripevnila opasok. Na nohy som si obula pohodlné baleríny čiernej farby. „Tak čo, môže byť?“ spýtala som sa mojej módnej poradkyne. „Jasnačká, na let ako stvorené.“ pochválila ma Linda a začala listovať v jednom z módnych časopisov. V kúpeľni som sa ešte nalíčila. Obvykle netrávim toľko veľa času pred zrkadlom. Ale dnes som si nechala mimoriadne na sebe záležať(samozrejme, že som to s make-upom nepreháňala. Chcela som vyzerať čo najprirodzenejšie, a nie byť zmaľovaná ako nejaká Kleopatra). Nechcela som urobiť Michaelovi nejakú hanbu, aby si o mne nemysleli, že som len nejaké dievča od vedľa.
Vlasy som si nechala rozpustené len som ich trochu zalakovala až mi ich vietor nerozfúka.
Hotovo. Teraz už Michael môže prísť. Spokojne som skonštatovala pri pohľade do zrkadla na konečný výsledok.
Netrvalo to dlho a bytom sa začalo ozývať rinčanie vchodového zvončeka. Pribehla som k dverám a otvorila ich. V nich stál ako inak Michael s neuveriteľným úsmevom na tvári. Neodolala som mu a hneď som ho musela pobozkať.
„Pripravená?“
„S tebou na všetko.“ opätovala som mu úsmev a pohladila po líci. „Vezmem ti batožinu.“ Ponúkol sa a ja som jeho pomoc ochotne prijala. Aj keď sme išli len na pár dní, môj kufor bol ťažší viac než dosť a sama by som ho po schodoch nedokázala zniesť.
Vzadu za bytovkou už čakalo pripravené auto spolu s Billom a ešte jedným ochrankárom.
Zatiaľ čo mi nakladali batožinu do kufra Michael mi podržal dvere a pomohol mi nastúpiť a potom ma nasledoval. Zavrel za nami dvere a pohodlne sa usadil.
„Oh, dnes vyzeráš nádherne.“ pochválil ma a ja som v tom momente pocítila príjemné búšenie srdca a chvenie žalúdka. A toto bolo zakaždým keď sa na mňa pozrel. Už dávno som sa necítila tak nádherne. „Ou, aj ty vyzeráš skvele,“ pochválila som ho. „Ale to ty vždy.“ Michael sa usmial a jeho ruka si našla cestu k tej mojej a preplietol si so mnou prsty.
Na letisku už bolo všetko prichystané. Osobné lietadlo bolo väčšie ako som čakala. Predsa, necestovalo nás veľa. Takže som si predstavovala niečo malé.
Bill vytiahol z kufra auta moju i Michaelovu batožinu a spolu s nami vystúpil do lietadla.
Usadili sme sa v širokých kreslách. Po niekoľkých minútach sa ozval hlas pilota, aby sme si zapli bezpečnostné pásy. „Michael, musím sa ti s niečím priznať.“
„Áno, a s čím takým.“ Naklonil sa smerom ku mne a pohladil ma po ruke. „Bojím sa lietania.“ schmatla som ho za ruku a pevne ju stisla. „ Allison, nemusíš sa báť. Som tu s tebou.“ Aj keď sa ma snažil upokojiť, moc mu to nešlo. Jednoducho mám strach z lietania.
Keď lietadlo začalo štartovať a pomaly zlietať bola som už celkom v koncoch. Ale nechcela som aby si toho Michael všimol, tak som zaťala zuby a nesnažila sa na to myslieť. Aj keď sa mi hlavou premietali asi tie najkatastrofálnejšie zábery ako lietadlo padne do mora alebo niekde sa zrúti a zhorí.
„Allison, buď kľudná. Nič sa nám nemôže stať.“ povzbudzujúco ma pohladil po ramene.
„Už sme celkom hore. Len si vychutnávaj pokojný let.“ Dlhými hnedými prstami si odhrnul kučierku z čela, ktorá mu tam nepoddajne padala do očí. „Dobre.“ schúlila som sa v kresle a oprela si hlavu o Michaelové rameno, no skôr som sa do neho zaborila. Ten si ma pevne privial k sebe. Musím povedať, že Michaelová príjemná vôňa ma ukľudnila. Len tak som pokojne ležala opretá o jeho rameno až som nakoniec zaspala.
„Budíček.“ zašepkal mi do ucha a pohladil ma prstami po spodnej pere. Výdatne som sa ponaťahovala. „Hmm, príjemný budíček.“
„Už sme na mieste.“
„To som prespala celý let.“ udivene som sa pozrela von okienkom. A naozaj, lietadlo už stálo na londýnskom letisku. „Nemal som to srdce zobudiť ťa. Príjemne sa pozerá na teba keď spíš.“ Milo sa na mňa usmial a chystal sa ma pobozkať, keď sa ozval hlas pilota dávajúceho ďalšie pokyny.
Neďaleko letiska stáli aj zaparkované autá, ktoré nás mali dopraviť do hotela. Cesta, ktorá trvala približne tridsaťpäť minút, ubehla pomerne rýchlejšie než sa mohlo zdať. Len tak som sa pozerala von okienkom a pohľad na ulice preplnené ľuďmi vyvolával vo mne pocit príjemných spomienok, ktoré sa rozplynuli v tom momente, keď sme zastavili pred hotelom. Nebol to však jeden z tých bežných hotelov. Bol to ten najznámejší v celej Británií.
Montcalm Hotel.
Z počutia viem, že cena za noc sa pohybuje vo štvorciferných hodnotách. Preto ma to trochu zarazilo, keďže som si nezaplatila ani jeden cent.
Vo vnútri nás už čakali poslíčkovia a pohli nám s ubytovaním. Nejakým zázrakom (alebo skôr Michaelom ) sme mali izby celkom blízko seba. Len čo som vošla dnu mi pohľad padol na dokonalú obrovskú posteľ, ktorá už na prvý pohľad vyzerala pohodlne. Tak isto aj kúpeľňa bola na moje pomery obrovská.
KLOP-KLOP-KLOP........ozvalo sa spoza dverí. Nečujne sa otvorili a dnu nakukol Michael.
„Smiem vojsť?“ zašepkal jemne a ostal stáť za dverami.
„Samozrejme.“ odpovedala som a posadila sa na mäkkú posteľ. Michael si prisadol ku mne a príjemne ma pozdravili motýliky v mojom bruchu. Vec, na ktorú si pri ňom už začínam zvykať.
Naklonil sa ku mne, aby ma pobozkal. Jeho bozk mi v tejto chvíli vpadol naozaj vhod. Nežný, sladký, jednoducho Michaelov bozk. V tom momente ako sa odo mňa odtiahol sa mi zo žalúdka ozval starý dobrý zvuk.
„Kvôli tomu som za tebou prišiel. Nezájdeme dole na skorú večeru?“
„A nebudú tam ľudia, vieš zvedavé pohľady.“
„Vlastne máš pravdu. Nechám niečo priniesť do izby. Tvoje obľúbené.“ navrhol a mne sa samou radosťou rozžiarili oči. Bola som totiž neskutočne hladná. Človek by ani neveril ako dokáže byť taká cesta lietadlom únavná a vyčerpávajúca.
Michael vytočil číslo hotelovej služby a dojednával sa s nimi čo nám majú priniesť pokiaľ som sa ja dávala dokopy v kúpeľni. Len čo som vyšla bolo všetko na mieste.
„Lady, smiem vás usadiť.“ odsunul stoličku od stola, ktorý sa nachádzal v kúte izby.“
„O, aký pozorný.“
„Veď ma poznáš.“ rozpačito poznamenal na jeho lícach bolo rozoznať červený rumenec.
„Vlastne aký je tvoj program na najbližšie dni.“ Michael sa rozrozprával a opísal mi všetko čo má v pláne. Síce sme sa už o tom bavili, ale len tak okrajovo.
„Ale nemusíš ísť všade so mnou. Do ničoho takého ťa nenútim.“ odjedol si z palaciniek a položil vidličku na tanier.
Ako Michael poznamenal, do ničoho ma nenúti a ja som nepociťovala tú potrebu ukazovať sa na verejnosti. Potrebujem vlastné súkromie a predovšetkým je tu Michaelovo súkromie. A úprimne povedané, nechcem mu ho nejako negatívne narušiť. Sama nie som na to pripravená a keby sa so mnou ukázal na verejnosti, ako sa poznám, vyrobila som nejaký nezabudnuteľný trapas. To mu predsa nemôžem urobiť. Takže mám v úmysle aby táto návšteva prebehla bez pozorností médií.
A navyše som bola nesmierne rada, že toto moje rozhodnutie akceptuje aj Michael. A koniec koncov aj on sám súhlasil, že to pre nás bude tá najlepšia možnosť. Ako on sám povedal. Má potrebu chrániť ma.
„Ale môjmu chystanému prekvapeniu sa nevyhneš, slečna.“
„To ani nemám v úmysle, pane.“ nahla som sa cez stôl, aby som ho pobozkala. Samozrejme, že pri tom očervenel.
“Už teraz sa teším.“
Komentáre
Prehľad komentárov
Sooo ! :-DD
Čo dodať k tejto kapitole ... tak na úvod asi to, že povšimla som si malinké gramatické chybyčky, ale nebolo to nič vážne, to sa deje i mne, z toho si nič nerob, to sa zlepší :-DD
Konečne dorazili do Londýna, huráá :-DD
Prekvapenie !!
Čo to tak môže byť ? Niečo na spôsob Michaela Jacksona ? :-DD určite áno, ako inak :-))
To ako opisuješ MJ začervenanie sa je roztomilé, určite bol taký aj naozaj, vkuse sa červenal :-))
Roztomilá kapitlka, môžem len dodať, že nerobíš hanbu prívlastku spisovateľ :-DD :-*
...
(Atiiik, 8. 6. 2011 12:02)
Takžeeeeeeee, konečne som sa dostala ku skomentovaniu :D viem, že mi to trvalo veľmi dlho, ale tak to odpojenie od netu a potom nemám čas, ale všetko je už vyriešené a našťastie som chorá a môžem písať tak dlho ako sa mi len bude chcieť ...:D
OKey, SO .. každá časť je tak úžasná, vždy napíšeš niečo čo ma vie tak nesmierne potešiť :D A presne to isté je aj v tejto
Napríklad tá Linda ako ho chcela zviesť, ale našťastie sa jej to nepodarilo :D veď ani by sa jej to podariť nemohlo, keďže Michael je oddaný len a len Allison :D
A potom ten part, kde to nabralo na obrátkach :D veď som ti písala, že sa mi normálne tak rozbúšilo srdce :D chcela som tam byť s ním a zažiť to, normálne :D A určite by som to neprerušila tým, že sa potrebujem pobaliť :D
„Aj tak mi nejde do hlavy, že ťa dekan "Ťuťmák" pustil.“ navážala sa do mňa Linda a evidentne sa pri tom zabávala. „Priznaj sa, koľko námahy ťa to stálo a s akým veľkým dekoltom si sa za ním vybrala.“
„Linda, neprovokuj. Teraz nemám čas, o tri hodiny je tu Michael a ja ešte nie som pripravená.“ pobehovala som z miestnosti do miestnosti a premýšľala, čo si vziať na seba.
Ale ani to Lindu neodradilo.
„No dobre, trochu som zapojila do toho aj môj šarm a dekolt bol tak v rámci normy.“
„Páni, ja ťa nespoznávam. Aká si ty len skazená. Pre chvíľky s tvojím miláčikom urobíš čokoľvek.“ žartovala. - úplne, že zabitý part :D som sa na ňom smiala ako malé decko :D
Okey a potom v tom Londýne, keď sa už ubytovali, myslela som, že budú mať jednu spoločnú izbu, ale tak možno je na to ešte priskoro, ale dúfala som ...
No a potom sa teším, s tým klop - klop, že bude niečo ekšn, ale bola len večera :D Ale to nevadí a potom to skončíš ako vždy :D no na to som si už zvykla :D Všetko končí vždy v tom najlepšom :D :D
Ale ja už viem ako to pokračuje, veď chvalabohu, inak by som sa asi nedočkala :D
Tak a teraz sa idem rozbehnúť do komentovania ďalšej časti :D
ILY, GBY :**
Oh Boy!;D
(Misi255, 24. 5. 2011 1:23)
Hodina duchov.
Brekeke. Vtedy som začala čítať.
0:49
Yeah, presne o takom čase píšem tento komentár, ale vôbec mi to nevadí:D Aspoň budem mať na konte koment ako prvá:D
Aby som pravdu povedala, nečakala som, že na mňa vyletíš s takou sweet časťou, sladunké ako medík bolo všetko, od začiatku do konca, počnúc Michaelovým neutíchajúcim úsmevom. Ale to on vždy:)
Aby som však trošku rozriedila ten sladkastý med korením, na úvod hneď poviem, že som postrehla aj menšie "vloudilé chybičky", ktoré sa ti tam dostali. Tak napríklad ma pobavila veta: "Síce sme sa už o tom balili, ale len tak okrajovo." :D Zlatá mistake:D
Netuším na koľko strán ti mohla táto kapitola vyjsť, ale asi to bude menej ako predošlá:) Škoda, začínam si zvykať na čo najdlhšie kapitoly, nemám rada, keď sa do toho tak dostanem, začítam sa a ahaho - koniec kapitoly! :/ :D Damn it!:D
Dej - nebol to veľký časový úsek, ale i tak to bolo zvládnuté na veľmi dobrú:) Dokonca sú už v Londýne, som zvedavá na to prekvapenie, ktoré má pre ňu Michael, určite to bude origoš bomba, všeličo mi chodí po rozume, ale som v napätí či sa naše predstavy zhodnú alebo nie:D
Štylistika - z celého textu ma naozaj, vážne, vskutku očarili nasledovné vety:
"Z počutia viem, že cena za noc sa pohybuje vo štvorciferných hodnotách. Preto ma to trochu zarazilo, keďže som si nezaplatila ani jeden cent." Super! Tak by som to nezoštylizovala ani ja! Samozrejme, dostali ma aj nežnôstky medzi ním a Allison:-* (Len si daj bacha, aby si to "nezabila" ich prílišným množstvom).
A tu sa dostávam k najšteklivejšej pasáži - medzi Michaelom a Allison sa to stačilo vyhrotiť aj po intímnej stránke, wow! Znovu som to nečakala, máš sto bodov za prekvapenia, ktoré si mi dnes urobila:D
Len tak ďalej, prajem veľa, veľa, veľa originálnych nápadov, veľa poznatkov o Michaelovi, s ktorými sa píše jedna radosť a nech ťa to baví ešte veľmi dlhý čas!!!! :)
Ďakujem, že si tu a že píšeš. Vážim si toho.
GBY ILY!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Keep writing!:D
Michael
(aďuška-jackie, 13. 9. 2012 21:45)