ALLISON
Skontrolujem svoj vzhľad v zrkadle a prepudrujem lesklý nos. Na pery si nanesiem splývavý rúž telovej farby a rozprášim nad seba mrak Dioru. Ostanem pod ním stáť, kým nepadnú na mňa posledné mikrokvapky a nevpijú sa mi do pokožky. Opätovne sa pozriem do zrkadla, oči mi doslova žiaria, rovnako ako môj úsmev. To je najlepší make-up na svete.
„Toto je už fakt naposledy!“ Dvere sa rozletia a dnu vletí Linda s pohľadom ako príšera z Elm Street. Podá mi zložený list a skláti sa do postele.
„Mohla by si, prosím, vstať? Budeš vyzerať ako čerstvo vytiahnutá z práčky.“ Upozorním ju a prečítam si odkaz od Michaela.
Som presvedčený, že si v dobrej Nálade
A na všetko PripravEná!
Ja Horím nedočKavosťou.
Čoskoro Sa viDíme, Drahá Budúca!
M xxx
Natešená vezmem ďalší kúsok papiera a automaticky napíšem:
Ak Ty horíš nedočkavosťou, tak ja som absolútne odrovnaná.
Čakám už len na to, kedy Ťa uvidím.
Odratúvam posledné sekundy, Drahý Budúci!
Lis xxx
Poskladám odkaz a prosebne pozriem na Lindu.
„Oukej, posledný.“ Schmatne ho a uteká do „mužskej prípravovne“. Ja medzitým doladím posledné detaily a láskyplne sa pozriem na Meg sediacu uprostred postele.
„Si moja najlepšia kamoška a dnes sa vydávaš. Neber túto moju ochotu ako samozrejmosť.“ Upachtene na mňa zavrčí a pod pazuchy si naskladá vreckovky. Vraj jej dokonalo odsajú pot.
„Ďakujem.“
3... 2... 1.... Nula...
Som na ceste na Naše Miesto
a čakám ŤA, Drahá Budúca.
Ponáhľaj Sa! Daj maličkej Za mňa sladkú Pusu.
PS: Nezabudni Na SľuB!!!
M xxx
Urobím ako mi v lístočku prikazuje a zo skrinky vytiahnem sľub napísaný na troch stodolárových bankovkách.
„Linda, teraz úprimne. Ako vyzerám? Nie som tučná? Nevisia mi prsia? A čo účes? Nie je extravagantný? Hodí sa to všetko k šatám? A zadok? Môže byť? Nie je príliš huspeninový?“
„Netrep hovadiny. Vyzeráš skvele. Keby ťa teraz videla Charlotte, tak by ťa na mieste pretiahla.“ Zasmeje sa ako nepríčetná.
„Ty krava. Na preťahovanie má povolenie len jediný muž na tejto planéte. A toho si práve idem vziať.“ Uškrniem sa. Neviem o tom, že by ma Michael niekedy - z toho čo si pamätám - pretiahol, on sa totižto zásadne miluje.
„Tak vravíš, že môže byť?“
***
„Drž poriadne, Jackson.“ Napomeniem ho, nech sebou toľko nemyká a capnem po vystrčenom zadku. Položím sobášny list na jeho chrbát a chystám sa ho podpísať.
„Chcem to vidieť.“ Natiahne krk, ale aj tak nič nezbadá. Využijem moment, kedy stojí nepohnute a atramentovým perom načmáram svoj podpis vedľa toho jeho.
„Hotovo!“ Preskúmam ho. Nie je ako som si ho predstavovala, ešte budem musieť na ňom zapracovať.
„Rýchlo mi ho ukáž!“ Uchmatne sobášny list a s tou najžiarivejšou iskričkou v očiach si ho prezrie. „Pekne, pani Jacksonová. Nevidím najmenší moment zaváhania.“
A od tejto sekundy som už oficiálne pani. Nemôžem tomu uveriť. A k tomu Jacksonová. Svet sa zbláznil. Pozriem sa na obrúčku na ľavom prstenníku. Je to nezvyk. Obrovský nezvyk. Som vydatá.
„A hádzanie kytice nebude?“ Upriami na seba pozornosť Bill Bray, Michaelov svedok.
„Ale iste, Bill. Chytaj!“ Hodím po ňom kytičku urobenú z bielych ľalii.
„Neblázni, dievča.“ Zľakne sa a nechá ju padnúť na zem. Michael sa len zvíja v kŕčoch. Náš oddávajúci sa len v zákuti zachichoce a nastúpi do svojho nablýskaného športiaka, s ktorým rezko odfrčí z ranča.
„Ako vám je veselo. Nech vám to vydrží do konca života.“ Priskočí medzi nás Linda, moja družičko-svedkyňa, a zavesí sa nám na ramená. „Dávaj na ňu bacha, kudrnáč.“
„Budem, o to nemaj strach.“ Michael sa napriami ako moriak. Takmer praskne. Je šťastný. Obaja sme veľmi šťastní.
„Nenadrapuj sa mladý a radšej si pripime.“ Bill vezme do rúk vychladený šampus a všetkým naleje do vysokých pohárov. Využijem ten moment a začnem fotoaparátom cvakať ostošesť.
„Ešte aj vo svoj svadobný deň s tým prístrojom nedá pokoj.“ Okríkne ma a medveďou labou skryje objektív fotoaparátu. Nasrdene mu kopnem do lýtka. Fotografovanie som si obľúbila od prvej sekundy. Michael mal pravdu a to, čo ma baví sa zabudnúť jednoducho nedá.
„Nechaj ju, Bill. Nevidíš aká je šťastná?“ Napomenie ho potichu jeho boss. No moje tenké uši ich malý tajný rozhovor aj tak zachytia.
„Ďakujem, Michael.“ Sladko sa na neho usmejem a odložím foťák bokom. Teraz si chcem dosýtosti užiť svojho manžela a dcéru.
„Mimochodom, mám pre teba malý darček.“ Podá mi moja najlepšia kamarátka malú lesklú purpurovú tašku. Nedočkavo do nej nazriem a zarazím sa.
„Linda, to nemyslíš vážne?“ Začnem sa červenať. Taký dar som nikdy nedostala. A ani neočakávala.
„Nemaj obavy, zíde sa ti to. Ver mi.“ Usmeje sa a zvrhlo na mňa mrkne.
„Čo to máš?“ Pricupká ku mne natešený Michael.
„Ale nič.“ Schovám darčekovú tašku za chrbát.
„Ukáž mi to.“ Premôže ma a uchmatne ju. Nakukne dovnútra a roztomilo sa uškrnie. Za úškrnom však skrýva zjavné rozpaky, nato ho ja už dobre poznám. No i napriek tomu vytiahne z taštičky putá spolu s vreckovou kámasútrou a skúmavo si ich poprezerá a potom ich bez slova opäť schová. Snáď ich nechce niekedy v budúcnosti vyskúšať?!?
„Michael, čo chceš robiť s tými putami a knižkou?“
„Nič. Odložím ich.“ Mykne plecami a tým tému putá a kámasútra uzatvára. Dúfam, že definitívne.
„A čo prvý manželský tanec?“ Opýta sa nás Linda. Michael pozrie na hodinky a smutne skonštatuje.
„Na ten si budeme musieť počkať.“
„Už je čas?“ Nervózne sa mu zavesím na pažu.
„Pol jednej, sľúbil som tvojmu otcovi, že Bill sa po neho zastaví a privezie ho sem.“
„Iste, spomínal si mi to.“
Rozlúčime sa so skromným osadenstvom. Bill vymení oblek za obvyklý klobúk, menčestrové nohavice, pruhovanú košeľu a prešívanú bundu. Cestou na letisko hodí domov aj Lindu, ktorá pred svojim manželom klamala, kam v skutočnosti ide.
„Mali by sme sa obaja prezliecť. Môjmu otcovi docvakne, čo sa tu odohralo keď nás takto uvidí.“ Potiahnem ho za čiernu zamatovú kravatu.
„Ešte máme čas. Chcem si ťa takto užiť. Vyzeráš nádherne.“ Medzi prsty vezme voľne padajúci prameň mojich vlasov.
„Ani ty nie si na zahodenie.“ Pochválim jeho tmavý oblek s bielou páskou na ramene. Ak by prišiel v smokingu ako bežní muži vo svoj svadobný deň, rozviedla by som sa sním skôr, ako by sme uzavreli manželstvo. „Ale čas nemáme, musím otcovi navariť skôr, ako sem dorazia.“
„Ty variť nemusíš.“ Prekvapene na mňa zazrie akoby som povedala niečo zlé.
„A kto to akože urobí? Nik iný okrem mňa s touto schopnosťou tu nie je.“ Vyzlečiem zo seba svadobné šaty a natiahnem sa do domáceho úboru.
„Vieš, že podobné činnosti od teba neočakávam. Nato sú tu moji zamestnanci.“ Naľakám sa jeho tichého príchodu. Obmotá mi pár dlhých rúk okolo drieku a pobozká na vlasy.
„Viem, že tu máš kopec zamestnancov, ale mňa to v kuchyni baví, takže ma tu budeš vidieť pomerne často, Michael.“ Strčím hlavu do chladničky a vyberiem z nej mäso, nejakú zeleninu a všetko starostlivo prichystám.
Keď začnem šúpať zemiaky Michael sa z vlastnej iniciatívy ku mne pripojí. „Vieš, že podobné činnosti od teba neočakávam, Michael?“ Vrátim mu to.
„Viem, ale nechcem ťa v tom nechať samú a navyše mám pocit, že Meg sa to veľmi páči.“ Obaja sa pozrieme ako v detskej sedačke spokojne sedí a pozoruje nás. Je už tak veľká, rastie ako z vody.
„Takže to mám teraz brať tak, že varenie je tvoje nové hobby?“ Zasmejem sa a rozkrájam hovädzie mäso na menšie pláty a ochutím ho.
„Neviem, možno. Len v tom prípade, ak ho budem praktizovať spolu s tebou.“ Vezme cibuľku a na jeho kulinárske zručnosti ju celkom rýchlo nakrája.
„Takže sám by si mi, ako tvojej milovanej manželke, nič nedokázal navariť?“
„To som nepovedal. Aj to raz možno príde. Nevylučujem to.“
Raz príde? Príde to čoskoro. Usvedčuje ho jeho polovičný úškrn.
„Tak na to sa musím pripraviť.“ Podpichnem ho a čakám kedy mi to vráti. No namiesto jeho typickej obľúbenej hry len zaujato ochucuje zemiaky rozmarínom a roztopeným maslom. Ide mu to naozaj od ruky. Mám taký pocit, že sa mi týmto spôsobom snaží vrátiť moju predchádzajúcu sarkastickú poznámku.
„Chlapi, ktorí vedia variť sú sexi.“ Prednesiem so zvodným tónom v hlase. V podbrušku mi to už začína vrieť. Dofrasa, namiesto posteľných hrátok s vlastným manželom budem musieť čeliť otcovej otravnej návšteve.
„Takže táto obľúbená ženská veta je pravdivá?“
„V tvojom prípade je pravdivá.“ Zodvihnem ruku a končekmi prstov mu prechádzam po výraznej sánke. S prudkým nádychom zatvorí oči a vychádza môjmu dotyku v ústrety. „Keby nemal prísť môj otec, v tejto chvíli by sme robili celkom iné veci.“
„Aké, napríklad?“ Zvedavo sa mi vpije do očí.
„To ti prezradím až večer.“ Povzdychnem si a horko-ťažko sa musím zbaviť tej neodbytnej túžby po jeho tele. Preto sa púšťam do odľahčenej verzie večere pre Michaela.
„A čo myslíš? Načo potrebuje s tebou otec hovoriť?“
„Nemám potuchy, Michael. Ale musí to byť dôležité, keď bol ochotný odlepiť zadok od svojho marylandského gauča.“ Vloží mi do hlavy chrobáka. Načo?
„Možno ťa chce len vidieť a overiť si, či sa o teba starám tak, ako som mu sľúbil.“
„Mohol zavolať, to by stačilo. A staráš sa ešte lepšie, ako si myslí.“ Zatrepocem mu obrúčkou pred očami a začnem sa zaoberať servírovaním na taniere, pretože začujem príchod terénneho auta.
Po tom ako sa uvítame a skôr ako začneme jesť, poprosím Michaela, aby priniesol jedno suché červené víno. Alkohol v tejto chvíli budem dozaista potrebovať.
„Mrzí ma len, že tu nie je Clara.“ Vloží si do úst kus steaku a s chuťou ho začne prežúvať.
„Je na dovolenke, to predsa vieš.“ Áno, už tri týždne si moja milovaná sestrička váľa šunky na pláži na Havaji.
„No nemohol som to viac odkladať. Poviem to aspoň tebe. S Clarou to preberiem neskôr.“ Odpije si z vína a položí príbor na nedojený tanier.
„O čo ide, otec?“
„Kde začať?“
„Čo tak na začiatku?“
„Dobre, vieš, že už som veľmi dlho sám a nie som najmladší.“
No márnosť, nezačína to podľa mojich predstáv. Kam týmito rečami mieri?
„Oci, ako to myslíš?“
„Tam doma niekoho mám.“ Na tvári sa mu mihne neutrálny výraz. Ja takmer prestávam dýchať a Michael od prekvapenia zabudol prežúvať.
„Ako?“ Precitnem a tresnem päsťami o stôl.
„Našiel som si niekoho. A vyzerá to na dobrý vzťah.“
„Koho?“ Zarazene zažmurkám. Vôbec neviem ako sa mám správať. Michael len v pozadí tichučko sedí a pozoruje konverzáciu medzi vlastnou manželkou a svokrom.
„Nepoznáš ju, miláčik.“ Po prvýkrát ma takto osloví. Snaží sa ma tým upokojiť.
„To mi je jedno, kto to je?“
„Patricia Thompsonová, ak ti to pomôže.“
Patricia Thompsonová, kto to, dočerta, je? Nemám potuchy. Nikdy predtým som o nejakej Patricii nepočula.
„Je to dobrá žena, milá, múdra, krásna a tak mladá.“ Začne si obhajovať novú známosť.
„Mladá?“ Posledné otcove slovo ma takmer zhodí zo stoličky. Michael okamžite vycíti, že potrebujem podporu, preto ma nenápadne pod stolom pohladí po stehne a chytí za ruku.
„Áno, o dvadsať rokov mladšia.“
Prosím, otcova milenka má 34 rokov? To nemôže myslieť vážne. Veď by mi mohla byť staršou sestrou. A hovorí to, akoby to bolo bežné, že medzi partnermi je len 20ročný rozdiel.
„Ty žartuješ, však?“ Kus mäsa sa mi zadrhne v hrdle, preto okamžite siaham po pohári s vínom a na ex ho vypijem.
„Ja viem, že je to pre teba ťažko pochopiteľné.“
Ťažko pochopiteľné? Tak to si píš Paul. Veď trtkáš ženskú takmer v mojom veku.(Dobre, je o 6 rokov staršia, ale aj tak.)
„Otec, ja neviem čo na to povedať. A čo mama? To ti nevadí? Jej to nevadí?“
„Mama to už vie. Vysvetlil som jej to, keď začala o mňa prejavovať záujem. Nechcel som, aby si robila zbytočné nádeje.“
„Mne sa snáď iba sníva. Tebe na staré kolená preskočilo, alebo čo?“ Prudko vybehnem na otca. Jeho reči ma zrážajú na zadok.
„Allison Simmonsová, takto sa so mnou nerozprávaj!“ Vyletí aj on. No len čo ma osloví, mne aj Michaelovi zamrzne celý výraz tváre.
Simmonsová je už minulosť.
„Prepáč, nemyslela som to tak. Ja len... je to pre mňa zvláštne, že nie si s mamou, ale s nejakou inou ženou.“ Začnem sa kajať. Nemám mu čo vyčítať. Po tom, čo sme dnes s Michaelom vyviedli určite nie.
„Keď ju spoznáš, obľúbiš si ju. To ti sľubujem.“
No moment, toto som nemala v pláne. Otec ma chce zoznámiť s Patriciou Thompsonovou, jeho milenkou?
„To je dobrý nápad. Oboch vás pozývam na obed.“ Zapojí sa do diskusie aj doposiaľ utiahnutý Michael. Ja ho len uškvarím nasratým pohľadom a naznačím mu, nech nevymýšľa somariny.
No márne. Zdá sa, že obom mojim milovaným mužom sa tento nápad pozdáva.
***
„Michael, ty si sa kompletne zbláznil? Sme svoji len pár hodín a už ma pekne vytáčaš.“ Šepotom ho vyhreším, pretože Meg spí spolu s nami v posteli. Ale je to všetko len naoko.
„Nehnevaj sa, drahá. Je to dobrý nápad.“
„Dobrý nápad? Pozval si do svojho domu úplne cudziu ženskú.“ Pod paplónom ho kopnem do členku.
„Pozval som ich len na obed a je to náš dom.“ Nakloní sa ku mne a pobozká ma na rozhorúčené líce. Poznámku o tom, že je to náš dom pre každý prípad prepočujem. Nemám chuť na ďalšiu výmenu názorov.
„Aha, máš pravdu. Takže si vyrazíme ako podarená rodinka do nejakej reštaurácie, kde budeš mať pod kontrolou mňa a moje výbuchy zlosti?“ Rozčúlene na neho zagánim. „Tak na to zabudni, Jackson. Ja nikam nejdem! Nenechám Megie samú.“
„Nemal som na mysli reštauráciu, ale apartmán v meste.“ Nevinne na mňa mrkne.
„Takže tým pádom mám povolené výbuchy zlosti?“
„Aj tak by som ti v tom nezabránil.“
„To máš pravdu. Ak sa mi tá ženská nebude pozdávať, nebudem mlčať len kvôli tomu, že ocko rád trtká mladé mäsko.“ Opäť to začne vo mne vrieť. Nechápem ako otec mohol zbaliť tak mladú ženu.
„Pani Jacksonová, vážte slová, máme tu v posteli batoľa.“ Naoko ma pokarhá.
„Prepáč, Michael. Len z tej predstavy sa mi zdvíha žalúdok. Ako keď som raz načapala mamu s otcom.“ Zakryjem si oči dlaňami, snažím sa tú nepríjemnú spomienku potlačiť.
„Aj ty?“ Uškrnie sa a znechutene zatvári.
„Nevrav mi, že aj ty.“ Snažím sa zastaviť smiech. Preto len ako nafetovaný tuleň začnem plieskať rukami o posteľ. „Viem, že sex je celkom prirodzený medzi manželmi, ale nie keď ho praktizujú vlastní rodičia.“
„To je pravda.“ Žiadostivo mi zapichne pohľad do očí. Dnes by sa podľa všetkého mala odohrať naša svadobná noc. Ale nemám na ňu najmenšiu chuť z dvoch dôvodov:
1. Otec mi práve oznámil, že má milenku – nádherný dar/správa, ktorá mi pokrkvala doposiaľ najlepšiu náladu, akú som kedy mala.
2. Nachádza sa len pár metrov od nás. Takže sex by stál za hovno. Nedokázala by som sa uvoľniť. A pochybujem, že Michaelovi by tento fakt taktiež neprekážal.
„Vôbec neviem, čo mám robiť.“ Pokúšam sa odvrátiť pozornosť od napätia, ktoré vládne medzi nami.
„Daj otcovi šancu.“
„Bože, čo keď budú mať spolu dieťa?“ Vyplaším sa. Je to celkom reálny fakt. Som si istá, že otec je na toto fyzický vhodný a s jeho pipkou, ktorá je o 20 rokov mladšia sa percentá len zvyšujú.
„Nemyslíš, že na také úvahy je priskoro?“
„Asi máš pravdu. V poslednej dobe mi nič iné ako deti po rozume nebehá.“
Patricia Thompsonová a otec budú mať spolu decko. Viem to.
„Skutočne? Tak to musím využiť.“ Usmeje sa a laškovne mi prejde rukou po celom tele.
„Pŕŕŕ, pán Jackson. Teraz riešime celkom iné veci.“
„Riešme nás dvoch. Dnes sme sa vzali.“ Zaprie sa o lakeť a mierumilovne na mňa nasadí svoj pohľad.
„Nás troch.“ Opravím ho.
„Ako som len mohol zabudnúť.“ Pohladí našu dcéru, sladko spiacu medzi nami.
„Lepšie to dopadnúť nemohlo.“
„Stále tomu nemôžem uveriť.“
„Tak tomu ver. Pretože nič reálnejšie ako toto neexistuje.“ Pozriem na neho tým najvľúdnejším pohľadom, aký som schopná poskytnúť.
„Ešte teraz si spomínam, ako si zo mňa Frank DiLeo strieľal, že sa ožením minimálne v tridsaťpäťke, ak sa vôbec ožením.“ Obracia sa na mňa so smiechom a čaká, ako zareagujem. Stále leží na boku a hlavu si podopiera dlaňou. Je taký príťažlivý.
„Vidíš, si v päť ročnom predstihu.“ Uhladím mu rozstrapatené kučery. „A prečo vlastne Frank už pre teba nepracuje? Aký bol dôvod jeho odchodu?“
„Je to komplikované, Lis.“
„Budem sa to snažiť pochopiť na prvý šup.“ Posadím sa a netrpezlivo čakám na jeho príbeh.
„Urobil skrátka niečo, čo prekračuje moje hranice prípustnosti.“
„Nechaj ma hádať. Peniaze?“
„Hej, peniaze.“ Urobí grimasu, ktorou naznačuje - okrem iného. Viem, že je v tom iný dôvod. Machinácie s peniazmi boli len vhodnou zámienkou. Za jeho odchodom stojím aj ja. Som si tým istá.
„To neznelo veľmi rozhodne a presvedčivo, Michael.“
„Je to pravda.“ Vydýchne.
„Ale ja chcem vedieť celú pravdu. Nie len nepodstatné detaily, ktoré ťa v tom povzbudili.“
„Prečo to chceš vedieť?“ Snaží sa vykľučkovať z tohto rozhovoru. Týmto ma len utvrdzuje, že v tom mám „prsty“ aj ja.
„Lebo som tvoja žena a milujem ťa.“
„Neodviedol svoju prácu tak, ako mal. A moc rozprával.“
Tak a je to vonku. Ten tlsťoch malý vynášal.
„A rozprával aj o mne? Nemyslím tie veci čo vyšli v novinách. Hovorím o veciach, čo povedal len tebe. Medzi štyrmi očami.“
„A nie je to už teraz jedno?“ Pomaly začne artikulovať. Každým svojím gestom, slovom mi dáva jasne najavo, že pre Franka som bola od samého začiatku ako tŕň v zadku a pritom sa nič zásadné v Michaelovej kariére nezmenilo, nič ho neohrozilo. Iba samotný Frank.
„Teraz už hej. Ale som si istá, že mu muselo riťku od radosti stísať, keď zistil, že som mala nehodu. Asi bol veľmi sklamaný, keď som sa prebrala z umelého spánku.“
„Vždy som si ťa zastal. Nedovolil som mu o tebe rozprávať zlé veci. A tvoja nehoda nás všetkých zasiahla. Frank nebol žiadna výnimka. Báli sme sa o teba.“ Zastane si ho. No ja viem, že to tak celkom nie je pravda. Keby mohol, tak by ma jedným šmahom vyzmizíkoval z Michaelovho života, ale zdá sa, že si to sám nechce pripustiť. Vo všetkom a v každom vidí a hľadá len to dobré.
„Viem, že si ma zastávaš. A aj Megie. Musel byť veľmi potešený, keď zistil, že budeš mať dieťa.“ Všetok doterajší úsmev sa mi vytratí z tváre. Ak som Frankovi nebola pochuti ja, čo potom naša Meg?
Michael len šklbne ramenom. Nemieni sa o tom viac rozprávať. A ani ja. Bohvie, čo všetko mu narozprával o mne a Megan.
„A čo dnešok? Ako to oznámime rodine?“ Začnem zostra. Moje frekvencie zmeny tém sú v poslednej dobe príliš vysoké. Už sa začínajú približovať k Michaelovej.
„Musíme to nechať opadnúť. Vyčkáme na vhodný moment a keď budeme obaja pripravení, začneme dolaďovať detaily.“
„Michael, stačilo povedať, že nevieš a netrápiť sa siahodlhým súvetím, ktoré nemá žiadnu pointu.“ Uškrniem sa a posadím sa mu do lona. Michael sa opatrne nadvihne aby mal na mňa čo najlepší výhľad a veľkými dlaňami mi zakotví na pokrčených nohách tiahnucich sa pozdĺž jeho úzkych bokov.
„Zbožňujem, ako ma vieš odhadnúť.“
„Som u teba zvyknutá na múdre myšlienky.“ Nakloním sa a bruškom prsta mu prejdem po pootvorených ústach. „Ale teraz som vo fáze, kedy by som asi ani jednu nepochopila. Na dnes mám už dosť.“ Michael pochopí a prepustí ma zo svojho pevného objatia dopriať si sprchu, pod ktorou neprítomne stojím a len dumám o tom, čo sa v dnešný marcový deň odohralo. A je toho viac než dosť.
Pri pohľade do zrkadla sa moje pery okato zvlnia do úsmevu. Postávam pred ním takmer nahá. Mám na sebe len tenké biele nohavičky s čipkovým lemom. Po vlasoch mi stekajú zvyšky studenej vody a dopadajú na dlážku pod umývadlom. Vezmem si preto ručník a vysuším si ich a opäť len premýšľam.
„Už si na niečo prišla?“ Otvoria sa dvere a v nich stojí spokojný Michael.
Čo to má znamenať? Vyrušil ma pri sprche a okrem toho, stojím pred ním nahá.
„Nie. A môžem ti nejako pomôcť? Alebo budeš na mňa skúmavo zízať aj naďalej?“
„Páči sa mi to.“ Vykročí smerom ku mne a pritom zo mňa nespúšťa žiadostivý pohľad.
Bože, som absolútne vzrušená. Stačí jediný pohľad do jeho tváre a v mojom lone sa každučký sval napne. Potrebujem ho! A to hneď!
„A máš aj nejaký iný plán okrem toho zízania?“
„Neviem, tvoj otec má tenké uši. Presne ako ty.“
„Tak budeme musieť byť potichu.“
Čo si to nahováram. My a potichu? Po našom poslednom milovaní som nadobudla pocit, že sme ten najhlučnejší pár Ameriky. Ako dobre, že nemáme žiadnych susedov.
„Potichu.“ Zopakuje po mne a zasmeje sa. Znie to ako nereálne a nesplniteľne.
„Tak počkáme, kým otec neodíde.“
„Súhlasím, aj tak som iba prišiel prebrať po tebe štafetu.“ Vyplazí na mňa jazyk.
„Si somár, vieš to,“ capnem ho po zadku. „Dokázala by som byť potichu, na rozdiel od teba, ty škrekľúň.“ A odídem preč, tentokrát už zahalená v zamatovo jemnom župane.
„Dobré ráno, oci.“ Naskladám do úst posledné zvyšky sendviču s marmeládou a uchlipnem si z mojej milovanej kávy.
„Dobré ráno.“ Pripojí sa aj Michael a pretrie si servítkou ústa od zvyšku čokolády, ktorá sa mu rozkydla takmer všade, keď s chuťou zahryzol do teplého croissantu.
„Aj vám.“ Neutrálne nám opätuje náš pozdrav a ostane stáť pred stolom.
„Oci, pokojne sa posaď a najedz sa s nami.“ Vyzvem ho. Správa sa, akoby sme mu nič nedovolili a bol tu úplne cudzí.
„A neodhryzneš mi z nosa?“ Odsunie stoličku a posadí sa oproti mne a svoje vnučke sediacej v detskej verzii stoličky.
„Máš ten pocit?“ Rozohrám s ním moju obľúbenú hru. Michael sa len usmeje. Dobre vie, že sa na otca nehnevám. Do neskorého rána sme to preberali a vtĺkol mi do hlavy to, že fakt, že si otec našiel novú partnerku (áno, zakázal mi používať slová ako pipka, milenka, šťanda... atď.) nie je až taká tragédia a jasnejší úsudok o ich vzťahu si urobím, keď sa s ňou osobne zoznámim.
„Neviem, si nevyspytateľná.“ Vezme si kus pečiva a schuti sa doň zahryzne. Michael mu ochotne naleje čerstvej kávy do šálky (aký roztomilý je pri tom) a drgne mu do ramena, že s jeho názorom je sto percentne stotožnený.
„Nehnevám sa. Pokojne môžeš Patricii odkázať, že sa s ňou rada zoznámim.“
„To je skvelé.“ Potrasie hlavou a Patriciu Thompsonovú viac nepreberáme.
„A ten nový tátoš tam vonku je tvoj?“ Svoju otázku viac-menej smeruje k Michaelovi ako ku mne.
„Je to dar odo mňa.“
„Auto?“ Pohľadom naznačí Michaelovi udalosti spred dvoch mesiacov.
„Už som sa postaral o šoféra. Bude ju voziť on, kým sama nenaberie odvahu si sadnúť za volant.“
Hihi, postaral sa o šoféra. A aj o moju zmenu priezviska.
Moje podvedomie sa začne šialene smiať. Pozriem sa na prstenník a uvedomujem si, že obrúčka mi už začína chýbať.
„A prečo nie ty?“ Podpichne ho a ja sa musím držať, aby som sa nerozosmiala na plné hrdlo.
„Oci, to je zbytočné. Aj Michael potrebuje svojho šoféra. Veď mu je zároveň ochrankou. Akoby si mohol niekam vyjsť sám?“ Zachraňujem svojho manžela pred trapasom. Ak by sa otec dozvedel o jeho šoférskych zručnostiach, sám by ho posadil za volant a jazdil by s ním dovtedy, kým by túto malú vadu nevycepoval do úplnej dokonalosti. No Michaela moja záchranárska poznámka príliš nenadchla. Poznám to z jeho výrazu. Opäť mu po rozume behajú myšlienky typu Kto? Čo? A komu dokáže poskytnúť?
„Ale je to pekné auto.“
„Musí byť pekné, veď ho vyberal Michael.“ Snažím sa napraviť drobnou lichôtkou jeho skleslú náladu.
„Nechajme auto autom. Kedy si ochotný predstaviť nám svoju partnerku, Paul?“ Nahodí vážny tón. Prečo zase spomína tú ženskú?
„V podstate kedykoľvek, je tu so mnou v LA.“ Ledabolo odpovie.
„Patricia je tu s tebou? A to vravíš len tak?“ S hnevom sa obrátim na otca.
„Hádam si nemyslíš, že by som ju nechal samú v Rosemonte?“
„Mohol si to aspoň povedať. Namiesto toho sa tu rozvaľuješ a ona bohviekde trčí.“
„Netvárila si sa príliš nadšene, keď som ju spomenul. Ako by si potom reagovala, keby ti poviem, že je tu so mnou?“
„Asi takto, milý otecko.“ Udrie do mňa sto hromov a postavím sa zo stoličky. No Michael zasiahne a stiahne ma vedľa seba. Je čas skľudniť hormóny.
„Si taká výbušná.“
„Keď už ste sem obaja merali tak dlhú cestu mohol si ju priviesť hneď, až to máme z krku.“ Podopriem si bradu dlaňou a snažím sa potlačiť smiech, pretože pod stolom ma Michael šťuchá do zadku.
„To je pravda.“ Prikloní sa na moju stranu. „Na zajtra všetko pripravím.“ Ujme sa vedenia a ja prestanem namietať, lebo jeho nezbedná ruka sa pomaly, ale isto blíži k najrozpálenejšiemu miestu na mojom tele.
***
Po celom náročnom dni sa spolu ponoríme do vane plnej rozvoniavajúcich bubliniek. Otec odišiel, malá vedľa v izbe sladko spí a konečne máme čas len pre seba.
„Ak zajtrajšok prežijeme všetci v zdraví, bude to zázrak.“ Sklesnuto prehodím, keď mu mokrou rukou prejdem po vystrčenom kolene.
„Tešíš na otcovu priateľku, však?“ Slastne zapradie a zastrčí nos do mojich vlhkých vlasov.
„A na to si ako prišiel?“ Či sa teším? Možno len na to ako jej poviem pár šťavnatých slov.
„Poznám ťa predsa.“ Zozadu okolo mňa obmotá ruku a pohladí ma po bruchu. Uvoľnená si ľahnem na jeho prudko klesajúcu hruď.
„Viac sa bojím, ako teším. Čo ak je to pre otca naozaj tá pravá?“
„Tak by si mala byť rada, že je otec konečne šťastný.“
„Ja viem, Michael. Len je to pre mňa nové. Nikdy mi nepredstavil žiadnu z tých žien, ktoré sa mu prehnali posteľou.“ Nechcem si radšej predstaviť koľko ich bolo.
„Bude to fajn, budem tam predsa s tebou.“ Pobozká ma na temeno.
„To jediné ma ukľudňuje, že budeš po mojom boku.“
„To až do smrti, bejby.“ Nežne si ma k sebe privinie a vytiahne z vane, pretože už obaja máme pekelne zvráskavené brušká prstov od vody.
„Bude mi cťou, bejby.“ Opätujem mu úsmev a zahryznem sa mu do spodnej pery. S obliekaním na nenamáhame a len nahí zalezieme pod teplú perinu. No posteľné rodeo musí počkať, pretože som na smrť uťahaná. Jediné čo som schopná urobiť je zakutrať sa mu pod rameno a spokojne fuňať do vankúša a v polospánku sa pripravovať na zajtrajšie stretnutie v Patriciou Thompsonovou.
herbal cialis australia afhsdbcexcubsrujgi
(deermloh, 31. 5. 2021 8:09)