Príbeh sa začína, keď sa Bella presťahuje do tieňom zabudnutého mestečka Forks. Spozná miestnych ľudí a medzi nimi aj záhadného a príťažlivého mladíka Edwarda- on však nejaví ani najmenší záujem, až kým Belle nemusí zachraňovať život.
Mohol by to byť obyčajný stred oškolský románik, nebyť jednej maličkosti... Ten záhadný a nadprirodzene krásny mladík a celá jeho rodina sú upíri... Bella však bola vždy trochu iná a pri Cullenovcoch sa cíti lepšie ako v spoločnosti ľudí. No čo sa stane, ak sa do hry zapletie aj niekto iný? Niekto naozaj nebezpečný, podriadený základným inštinktom lovca. Na návrat už môže byť neskoro a Bella sa ocitá v smrteľnom nebezpečenstve.
Keby sa Edward neovládol 1.
Isabella Swan : Aj cez bariéru vytvorenú z vlasov som na sebe cítila jeho prenikavé čierne oči . Prečo to robí? Musí sa na mňa pozerať? Mám pocit, že hodím tyčku. Úplne sa mi to tu sprotivilo. Vďaka jednej osobe, ktorá ma pravdepodobne začala nenávidieť skôr, ako ma spoznala a ja netuším, čo také zlé som spravila. Niečo s národnosťou v tom byť nemôže, pretože okrem neho mám tú najbelšiu pokožku spomedzi všetkých deciek, čo som tu zazrela, no nič lepšie mi v tom dlhom momente nenapadlo. Tak prečo sa ma tak stráni a prečo na mňa zazerá, akoby som mu nejak ublížila? Ani za nič mi to nešlo do hlavy. Ešte som sa s podobnou reakciou na svoju osobu nestretla a to som žila v oveľa väčšom meste...
Ruku nepovolil zo zovretia a v tej, ktorou písal mal viditeľný kŕč. Dobreže sa pero pod tým tlakom nezlomilo .
Snažila som sa dýchať pomaly a vyrovnane, aby na mne nebolo vidieť, ako hlboko ma jeho nechuť ku mne ranila. Pokúsila som sa sústrediť na poznámky, ktoré som práve bez rozmýšľania čmárala do zošita. Moje vnútro bolo v totálnom chaose.
Alebo si to naozaj namýšľam a nemám s jeho zúrivosťou nič spoločné? No potom by sa asi nedržal odo mňa najďalej, ako sa len dalo v tom malom pristore a nevrhal by na mňa také chladné a zlovestné pohľady. Akoby som mu spôsobila niečo strašné. A pritom ho poznám sotva desať minút a to sme neprehodili ani jedno slovo ...
Môj zdravý rozum vylučuje, žeby som za tým mohla byť ja, ale niečo vo mne sa proti tomu tvrdenie búri a trvá na tom, že je to naozaj mojou vinou ako sa ten priam dokonalý, no záhadne čudný chalan správa .
Prestal písať a položil pero na zošit. Aj keď jeho ruku ovládal kŕč, písmo bolo dokonale elegantné . Zahľadel sa von oknom. Využila som moment jeho nepozornosti a nakukla som cez vlasy jeho smerom. Zdalo sa mi, akoby ruka trocha povolila, akoby sa to napätie vytrácalo, no vzápätí ju znova zovrel ešte silnejšie. Mala som pocit, že nad niečím úporne premýšľa, nepoznám ho, takže sa nebudem pokúšať odhadnúť jeho reakcie a nebudem ho súdiť podľa výrazu tváre, aj tak som do nej takmer nevidela ... A možno je to jeho rutinná záležitosť tváriť sa tak nepriateľsky.
No aj keď som si povedala, že si to viac nebudem všímať, mala som taký zvláštny pocit, akoby zvádzal vnútorný boj, akoby sa mal v danom momente rozhodnúť nad niečím veľmi dôležitým, možno zložitým. Tak mi v tom momente pripadal ...
Edward Cullen : Čo sa to so mnou deje? Takéto nutkanie som jakživ nemal.... a prečo vlastne nepočujem, čo si myslí ??? Naozaj zvláštne .... jej krv Nie! Je možné, aby nejaký človek tak úžasne voňal? Nie! To nemôžem! ... Ale áno. Veď čo sa stane? Jasné , že smiem! Ale niečo vo mnema tvrdošijne presviedčalo o opaku, akoby som strácal zdravý rozum a všetkú pevnú vôľu zahodil ďaleko za seba. Chcem ju. Hneď ! Vôbec tomu nerozumiem. Nemôžem dopustiť, aby nadomnou zvíťazili pudy!
Hnusím sa sám sebe! Ako môžem takto rozmýšľať?! Celé roky som to zvládal a teraz jedno dievča mi robí také problémy. Toľké muky... Je to len bezbranné dievča. Musím to vydržať ! Musím sa od nej držať čo najďalej. A nedýchať! To je všetko, čo musím ! Áno !
Až som sa strhol pri predstave, že by som toľkú nevinnosť mohol zničiť jediným hlúpym rozhodnutím. Jediným neodpustiteľným činom.
Nie, neotáčaj sa ! Nepozeraj sa na mňa !Takto mi teda nepomáhaš.
,, Čo, keby som mu chytila ruku ? ... Nie to je blbé ! "Teraz nie! Naozaj netúžim počúvať také nezmysly. Musím sa sústrediť. Radšej vôbec nedýchať, aby som to vydržal. Do kelu! Ja to nezvládnem! Určite chutí úžasne sladko ...
Ako dlho som už neochutnal ľudskú krv? Stavím sa, že žiadna nechutila tak, ako chutí tá jej . Och, tá vôňa!Mám také zlé tušenie, že ju cítim aj keď nedýcham. Zas nado mnou zvíťazili moje pudy . Musím sa ovládať . Nie ! Spamätaj sa ! Opäť mnou trhlo , no povolil som kŕč v rukách . Nemôžem to spraviť svojej rodine . Nie Carlislovi a Esme , ani ostatným . Tak sa snažili , aby ostali bez povšimnutia . Nemôžem to len tak pokaziť ! Ale predsa ....
Áno . Nenávidím sa !
Alice & Jasper : - Zlatko , čo by si povedala na to , keby sme si poobede spravili takú menšiu prechádzku po lese ? Už dávno sme neboli v lese vo Forkse . Aj som zabudol ako to tu vyzerá . - Jasper sa uprene zahľadel na svoju milú Alice , no ďalej starostlivo zapisoval poznámky . - To znie veľmi romanticky . - podpichla ho Alice a žmurkla zvedavými očami . - Ako myslíš ... tak môžeme ...- Nevzdával sa Jasper . - Dúfala som , že pre toto sa nerozhodneš .. - skočila mu do reči . - Nie ! - skríkla ešte skôr , než stihol niečo povedať . Všetky decká sa na ňu upreli zmätené pohľady . - Alice ,čo sa deje ? - chytil ju za ruku . Dobre vedel , čo sa deje .. - Poď .- povedala Alice neprítomne . -Prepáčte pán profesor , ospravedlňte nás na moment . - povedal najzdvorilejšie , ako sa v tom momente dalo a vyšli z triedy . - Tu si sadni . - nakázal jej . Stále ju držal za ruku . Všimol si Alicin stuhnutý výraz . - Čo ? Stalo sa niečo ? Čo si videla ? - Vedel ,že v danej chvíli sa bude Alice ťažko hovoriť , tak sa snažil niečo vymámiť . - Edward . - povzdychla si Alice a pohľad jej stále smeroval kamsi do neznáma . - Čo s ním ? - nevzdával to . - On .... on to spravil . - Jasper bol zmätený , no snažil sa Alice ukľudniť , aby z nej dostal čosi , čo by dávalo zmysel. - Len pokoj . Povedz mi , čo si videla . - hovoril pomaly , no jeho hlas naozaj ukľudňoval . - Rýchlo ! Musíme ísť domov . Poď ! - vyhŕkla Alice a už bola na nohách . Jasper sa nezmohol ani na slovo a rýchlym krokom kráčal za Alice . Keď sa stratili z dohľadu , už aj tak neprirodzene rýchla chôdza sa zmenila na beh , ktorý pripomínal skôr pozemný let .
Isabella Swan : Hodila som pohľad na druhú stranu , no keď som sa znova otočila , už tam nebol ...
Nesedel na svojej stoličke . Kým som si stihla uvedomiť , že stojí za mnou , vydvihol alebo skôr schmatol ma do vzduchu . Bola som tak vydesená a zároveň prekvapená , že som mala v hlave úplný zmätok a najprv som si ani neuvedomila , čo sa to deje a čo to so mnou robí , no zdvihol ma úplne bez problémov a držal ma len rukami za celý môj trup . Mne sa začala točiť hlava . Nedokázala som sa ani pohnúť , akoby som bola zhypnotizovaná . Vôbec som nechápala , čo sa to deje a nevnímala som nič okolo . Zrazu som pocítila pálivú bolesť na krku , ktorá sa veľkou rýchlosťou rozšírila po celom tele . Cítila som sa ako napustená jedom . Všetko sa to stihlo udiať strašne rýchlo , až sa čudujem , že to môj mozog zachytil .
Odrazu som cítila , že strácam vedomie . Akoby zo mňa unikal život a vtedy som zacítila ten hrozný pach krvi . Mojej krvi . Ten podivný chalan ma držal vo vzduchu a z hrdla mi tiekla krv ? Počkať ! Vážne som nezamdlela ? Toto nemôže byť skutočnosť , ibaže niečie zuby som cítila v tej rane ....Bolesť mi otupila všetky zmysly a nedokázala som zo seba vydať ani hlások , aj keď od tej strašnej skazy , čo sa šírila telom by som najradšej revala z plného hrdla . Dokonca som nedokázala ani rozmýšľať . Bolo mi to úplne jedno . Mala som pocit , že ostatní sa ani nepohli , akoby v triede zastal čas . Zrazu som pocítila ďalšiu bolesť . Nie takú veľkú , ale dosť nato aby som ju pocítila . Ocitla som sa na dlážke . Stihla som zaregistrovať , že on vybehol von oknom . Zatvoreným oknom . Vlastne ho rozbil ... Neviem , koľko krvi som stratila , no stále som bola schopná vnímať určité veci . V momente ako vypadol sa okolo mňa všetci zhŕkli . Vtedy som asi naozaj omdlela...
V triede :- Môj bože ! Bella !-vykríkla Angela , to tiché dievča , ktoré ju spoznalo ako prvé . - Volajte záchranku ! - zvolal Mike hneď po Angele na učiteľa , ktorý stál pri dverách a nevedel , čo má robiť skôr . V triede zavládol chaos . - Čo sa stalo ?? - - Kde je Cullen ? -
- Čo jej urobil ? - - Bella ? - - Bella ! Počuješ ma ? - - Akoby ho niečo rozrušilo a on sa neovládol . - - Ale čo ho to vôbec napadlo ? Prečo ju vôbec dvíhal a potom zhodil na zem ? - - Žeby z toho omdlela ? - - By som chcel vidieť teba , keby ťa zodvihol Edward Cullen - - Bella ! Ozvy sa ! - - Asi naozaj omdlela .- -Aká je bledá . - - Už niekto volal tú záchranku ??! - Mike prehlušil takmer nezrozumiteľnú vravu
v triede . Všetci sa zhŕkli okolo Belly a pokúšali sa rozpamätať , čo sa vlastne stalo pred pár sekundami . - Už sú na ceste . - povedal netrpezlivo učiteľ , ktorý sa ani nepohol . - Čo sa s tým Edwardom deje ? Vždy bol taký vzorný študent . A zrazu príde nejaké dievča z Arizony a on sa musí predviesť ? -šomral si sám pre seba ešte stále v šoku . Nikto si neuvedomil , čo sa naozaj stalo . Bolo to také rýchle.... -Ustúpte !- dnu vošli traja muži v červenom s nosidlami - Povie mi niekto ešte raz ,čo sa tu stalo ? - ozval sa muž s lekárničkou v ruke . - Jeden spolužiak na ňu takpovediac zaútočil . Zdvihol ju a potom zhodil na zem , no nevieme , aký mal k tomu dôvod . Dovtedy sedeli potichu .- Vysvetľoval zaskočený učiteľ , ktorému sa na čele objavili kvapky potu .
- Dobre - poznamenal záchranár dosť nesvoj . Možno si mysleli , že je to čosi vážnejšie , podľa panického hlasu učiteľa , keď im volal . Decká sa odstúpili a muži sa rozostúpili okolo nehybnej dievčiny ležiacej na zemi. Skontrolovali všetky životné funkcie a podnikli potrebné opatrenia. Ostatných to pravdepodobne dosť zobralo , aj keď Bella bola nová žiačka .
Naložili ju na nosidlá a bez slova sa poberali do sanitky . - To čo s ňou spravil ? Veď jej nebije srdce . - rozhovoril sa jeden , keď už boli v aute a chystali sa na resustitáciu . Bolo na ňom vidieť , že ho to zaskočilo . A nie len jeho . - Dr. Cullen už bude vedieť, čo v tom bude - povedal druhý trochu pokojnejšie , no tiež nie celkom vyrovnane . - Ak jej ešte bude môcť pomôcť . Možnože dostala infarkt .- skonštatoval nie veľmi nadšene chlap , ktorý jej zakladal kyslíkovú masku .
Alice Cullen : Neviem , či nebolo lepšie ísť rovno za Edwardom na biológiu . No pravdepodobne by sme to aj tak nestihli . Nechce sa mi stále veriť , že niečo také spravil . Že po toľkých rokoch by bol schopný .... ach , náš Edward . Musela mať naozaj výnimočnú vôňu . - A čo ak tvoja vízia nebola pravdivá a on nič také nespravil ? - Jasper zrazu spochybňoval moje nadanie . Viem, že moje vízie nie sú vždy pravdivé , ale ja im verím , riadim sa svojou intuíciou a tá mi teraz hovorí , že sa stalo niečo naozaj zlé . -Mali sme sa radšej pozrieť do triedy , kde bol , než robiť unáhlené závery . - zrazu bol veľmi múdry . -Keď sa Edward pre niečo rozhodne , tak na tom trvá . To by si mohol vedieť . Aj tak by už bolo neskoro . Vieš si predstaviť , ako by zareagoval zvyšok triedy , keby náš braček zaútočil na tú novú ? - tvrdo som argumentovala a stála za svojím ,aj keď s Jasperom sa nerada hádam . -No ak sa nemýliš , potom ešte bola šanca , že by sme to stihli a stopli !
Rýchlo by sme vbehli do triedy a vytiahli ho odtiaľ , že sa stalo niečo vážne . - nedal sa . -Možno . Ale už je aj tak neskoro . Mal si to navrhnúť v škole. - odvetila som za behu . Stromy sa míňali a blížili sme sa k nášmu domu. -Keby som vtedy vedel o čo ide . - dodal. - Poďme pre istotu prezrieť les ,možno ho tu ešte zastihneme. -navrhla som . Aj keď pochybujem, že sa tu v blízkosti bude zdržiavať , Na to ho poznám až príliš dlho a dobre . Zrazu som stuhla .( Rozbité sklo . . . .ušiel ..spravil to ! ) - Alice ! Znova ? Čo vidíš ? - Zastavil sa aj Jasper a zastal si vedľa nej . - Ušiel . Poďme ! -