35.Feelings
35.Feelings
Tvár som si opláchla studenou vodou, aby som zmiernila tie červené fľaky na tváry. Odličovačom som si zmyla roztečenú špirálu a linku. Narýchlo som sa namaľovala a učesala som si vlasy. Čakala som, že o bude trvať dlhšie. S chalanmi sme šli rovno do auta a dúfali sme, že novinári nič nevysnoria. Ešte celá roztrasená som vystúpila z auta a narýchlo som sa s nimi rozlúčila. Doma nebol nikto, dvere boli zamknuté na dvakrát. Kufor som nechala v chodbe a rovno som šla do izby. Schúlila som sa do klbka a snažila som sa dýchať pravidelne. Zrazu mi zavybroval telefón.
Za päť minút som pod tvojím oknom. N
Síce to bolo písané zo Zaynovho telefónu okamžite mi došlo, že N je Niall. Pozrela som sa von svojím oknom a rozmýšľala ako sa chce sem dostať. Jedine ak by vyliezol na strechu terasi a odtiaľ na môj balkón. A vtedy mi došlo... veď doma nik nie je. Chcela som mu ešte napísať SMS-ku, ale potom mi napadlo, že asi nemá Zaynov telefón pri sebe. Až ma trhlo, keď som sa otočlila a uvidela som ho stáť na balkóne. Nepočula som ho liezť hore. Otvorila som balkónové dvere a pustila som ho dnu. Silno ma objal a ja som opäť začala plakať. KeĎ som sa upokojila tak sme si sadli a rozprávali sme sa. Trvalo to dlho do noci a tak sme poslednú pol hodinu debatovali schúlený na mojej posteli. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi a počúvala som tlkot jeho srdca. Bolo to dostatočne upokojujúce aj uspávajúce.
V noci som mala nočnú moru. Teda vpodstate to bola spomienka, len akási strašidelnejšia. Zobudila som sa vo svojej posteli zo slzami stekajúcimi po tvári. Sama. Asi musel odísť cez noc. Ah, dúfala som, že sa ráno zobudím vedľa neho, že mi zaželá pekné ráno. Pichlo ma pri srdci. Čo som už vážne na hlavu padnutá? Ako som na niečo také vôbec mohla myslieť. A zrazu sa mi začali prehrávať všetky naše zážitky, spoločné chvíle a ja som si uvedomila jednu veľmi podstatnú vec, ktorá mi doteraz úsešne unikala.
"Ja ho ľúbim," povedala som si sama pre seba.
Na tvári sa mi spravil taký priblblý úsmev. Opäť som si ľahla do postele a pohrávala som sa v hlave s touto myšlienkov. Ľúbim Nialla Horana. Ľúbim ho. Ja ho jednoducho ľúbim.
Na stole som si našla krátku správu.
Musel som odísť, ale ešte dnes sa ti ozvem. Musíme sa porozprávať. Mám tvoje čislo. Niall
Je možné, že...? Nie, túto myšlienku som hneď zavrhla. Ja a Niall. Nie, nie a nie... To by nešlo. On slávny spevák a ja nikto. Ale o čom by sa mohol tak chcieť porozprávať?
Okolo tretej mi opäť zavybroval telefón.
O šiestej u nás. N
Pozrela som vonku a potom na teplomer. Typický Londýn, dážď a zima. A tak so zo skrine vytiahla krémové dlhé nohavice, nepremokavý zimný plášť a čižmy. Do ruky som si vzala len takú obyčajnú kabelku a dáždnik. Na hlavu som si dala pletenú čiapku a na ruky hnedé rukavice. Aj tak mi bolo vonku trochu zima. Ku ich domu som prišla presne ako hodinky. Po chvíli sa dvere otvorili a Niall ma pustil dovnútra. Bol nejaký bledý a strnulý. Vôbec som nechápala, čo sa deje. Sadli sme si do obývačky a najskôr sme len ticho sedeli. Niall si povzdychol.
"Dobre, nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Asi tak pred rokom, keď som ani nevedel, že existuješ, doslo One Direction ponuku. Bola to veľmi dobrá ponuka tak sme ju zobrali. Ale potom si mi do života prišla ty a obrátila si ho hore nohami," povedal a usmial sa.
"Stále nechápem o čom to hovoriš..." povedala som.
"Ach, dobre. Odchádzame na svetové turné, na dva roky," povedal a sklopil pohľad.
Rana pod pás.Toto bolo to posledné čo som čakala. Prečo teraz, keď som sa konečne začal cítiť vďaka niekomu dobre tak mi ho osud zobral? Prosím, nie!
Na tvári som však nedala nič znať.
"Ale Nika, potom sa niečo stalo. Prišla si ty a ja,..." zlyhal mu hlas.
"Ja som sa do teba zaľúbil. A preto stačí aby si povedala pár slov a chalani pôjdu na turné bezo mňa a ja ostanem tu, s tebou," povedala.
Toto už bolo na mňa priveľa. Môj život je proste nanič. Keď sa zdá, že všetko bude vporiadku, tak sa vždy niečo pokazí. Najskôr tá autonehoda, potom Mike, a teraz toto. Mala som chuť vykríknuť: Aj ja ťa ľúbim. Zostaň tu, prosím. Ale nespravila som to. Namiesto toho som sa zdvihla a povedala:
"Neviem, čo odo mňa čakáš, ale ja ti nič nepoviem. Je mi ľúto, že odchádzate. Ale to je všetko, " povedala som a radšej som nepokračovala.
V rýchlosti som sa obula a obliekla a odišla som odtiaľ. Nechcela som tam byť, nechcela som sa na to pozerať. Nemohla som, nedokázala by som to. A tak som opäť nechala slzám voľný priechod.
Moja psychyka jednoducho nezvládla, čo sa stalo. Rodičia aj doktori si mysleli, že je to pre môj sluch. Ale pravdu sa nedozvedeli a ani nedozvedia. V deň, keď chalani odchádzali som napísala Zaynovi SMS-ku, nech sa im darí. No to čo sa stalo potom ma dorazilo. Všetci reportéri a faninky samozrejme stalí na letisku. Nič nečakané. Nečakné bolo to, čo povedal Niall do kameri: Nájdem si ťa Nika, raz si ťa nájdem a budeme spolu. Povedal a odišiel do lietadla. Novinári to veľmi neriešili, ale faninky áno. Po tom ako som uvidela toto video mi preskočilo. Vyše pol roka som strávila na psychiatrii a potom som mala neustále návštevy psychologičky. Tá jeniná vedela pravdu a snažila sa mi pomôcť. Teraz mám už dávno po šestnástke, nemám sluch a ešte aj po roku mám zlomené srdce.
Komentáre
Prehľad komentárov
Až teraz som natrafila na tieto úžasné story...
Máš vážne talent! Tieto príbehy ma začali strašne baviť a keď to skončilo, bolo mi to mooc ľúto... Len je škoda že to tak smutno skončilo :(
So perfect!
(Mrs.Stylan013, 29. 11. 2012 21:28)Skvelé..:) A smutné a všetk dohromady..Nemám slov..:') PS: Tento príeh je podla skutočnosti, myslím tím o tej babe (tebe)?
woow
(Miška, 13. 11. 2012 20:00):o ja nemám slov! Je to krásne! Veľmi smutné a dá sa do toho vžiť! Proste nádherný príbeh! Fakt! Nemám slov!
Smutné ale úžasné
(avery99, 12. 9. 2013 13:40)