Skupinová charakteristika žiakov GTA
Žiaci jedného z najlepších gymnázií v Košiciach – sv. Tomáša Akvinského, sú kôpka naozaj rôznorodých pováh, výzorov a správaní.
Až na niektoré výnimky sa obliekame slušne a primerane a tie niektoré výnimky sú poučené školským poriadkom, aj keď ho aj tak nie vždy dodržiavajú.
Asi sme aj inteligentní – veď ako inak by sme sa sem dostali? No a s inteligenciou sa rozhodne spája jedinečnosť – a to nás vystihuje. Nik tu nie je rovnaký, všetci sme samostatná práca vyššej sily, na ktorej si najskôr dala poriadne záležať.
Sebakritickí byť vo všeobecnosti nezvykneme - len keď nám triedni učitelia vyčistia žalúdky (aj tak nás majú radi). Medzi sebou vychádzame celkom dobre, až na ojedinelých výrastkov. Sme predsa priatelia a musíme držať spolu (hlavne zapierať, že nám učiteľ žiadnu písomku neoznámil...). Zmysel pre humor nám tiež nechýba, veď to musí byť vidieť aj vyššie, nie? Radi sa zabávame – zaručene máme najlepšie akcie spomedzi stredných škôl. Ale sme aj ambiciózni, veď máme vlastné rádio, časopis (o jeho prosperite by sa síce dalo polemizovať...) a chceme sa dostať na vysoké školy – skoro by som zabudla, sme aj optimisti!
Naše záujmy nemajú konca kraja – veď ten počet krúžkov je vysoký a nebol by bez slušnej účasti.
Práca, ach, to je náš kríž... No veď komu by sa chcelo učiť? Tým novým prvákom je už sveta žiť, oni sa nemusia ani polovicu z nášho, ale my sa drilujeme do zblbnutia (aha, to som zabudla, niekoľkí sú mierne šibnutí, vrátane mňa). Ale keď chceme, vieme sa posnažiť (už spomínané školské akcie).
Vo všeobecnosti vládne názor: Školu by mali zrušiť, ale ak by ju zrušili, najskôr by nám hrozne chýbala. Veď my máme tú naj, krásnu, vynovenú, prevažne s vynikajúcim učiteľským zborom a tiež prevažne s vynikajúcimi spolužiakmi.
Okrem toho by sme sa už nemali na čo zlostiť (:D) a koho zlostiť (:D).