Kto to je...?
„Bol raz jeden chlapec – veľmi zvláštny, očarený chlapec...“
(Napísala Irena Bay)
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chlapec, ktorý mal sen o tom, že sa vďaka nemu budú ľudia usmievať. Sen o tom, že im povie príbeh svojou piesňou. Jeho sen sa splnil!
Písal sa 16. máj 2009, v ruskom hlavnom meste Moskva, keď pieseň, úsmev a husle Alexandra Rybaka očarili srdce celej Európy. A odmenila ho cenou Eurovision Song Contest 2009 a venovala mu najvyšší počet bodov v histórii súťaže: 387! Od toho dňa všetky mobily v celej Európe (a aj vo zvyšku sveta) vyzváňali do vesmíru jeho „Fairytale“! :)
„Najväčšou vecou, akú sa kedy naučíte, je milovať a na oplátku byť milovaný!“
Alexander Rybak sa narodil ako rozkošné, tvrdohlavé a talentované dieťa 13. mája 1986, v Minsku (v Bielorusku, ktoré vtedy bolo súčasťou Sovietskeho zväzu) pianistke Natalii a huslistovi Igorovi. Keď mal Alexander tri roky, jeho otec Igor odišiel na turné s hudobným zborom, a predtým než vedel, čo ho zastihne, „nechal svoje srdce v Nórsku“! rozhodol sa zostať. Pre malú rodinku začali divné časy: mama Natalia bola sama v Bielorusku s malým chlapcom, kým otec Igor niekoľko rokov ťažko pracoval v Osle, aby zarobil nejaké peniaze, aby to škandinávskej krajiny mohol priviesť svojich milovaných. Pre všetkých to museli byť osamelé a ťažké časy.
Ale prišiel VEĽKÝ deň! Alexander, ktorý mal päť rokov a jeho mama nasadli na vlak do Osla. Cestovali dva dni cez celú Európu, aby ich privítal Alexov otec a čerstvý nórsky vzduch. Čoskoro si našli dom v Nesoddene – okrejovej časti na polostrove Nesoddtangen Osloer fjorde (ktorý je ako jazero, ale so slanou vodou). (mimochodom, stále žijú v Nesoddene).
Asi v tom čase, sa Alexander učil hrať na piáno a keď prišiel do Nórska, jeho otec ho začal učiť hrať na husle. Čoskoro si Igor uvedomil, že jeho syn má talent pre hudbu a začali sa sústrediť na husle.
Kým sa nórske deti hrali vonku, Alexander musel ostať dnu a cvičiť na husle niekoľko hodín denne. „Toto je blbé!“ pomyslel si. „Ja nechcem!“ povedal svojim rodičom. Nepomáh to! Alex sa mohol naozaj hnevať, takže sa nahneval. Aby ho upokojili, jeho rodičia mu kúpili LEGO. Takto to bolo o kúsok lepšie! :)
Pre mladého huslistu to nebolo ľahké: nerozprával nórsky, takže nemohol rozumieť deťom v škole a oni nerozumeli jemu. Z času na čas bol kvôli tomu smutný. Ani niektoré deti k nemu neboli milé: vyzeral inak, nosil šaty, ktoré boli „out“ a ceeeelýýýý čaaaas hral na husle! Takže občas ho šikanovali. Našťastie, mal jedného alebo dvoch dobrých kamarátov, taže to bolo v pohode.
Neskôr, keď mal desať rokov a začal chodiť na hudobnú školu v Osle nazývanú „The Barrat Due Academy“, spriatelil sa s mnohými ľuďmi. A ako to dokázal? Vtipkovaním. Vďaka tomu je dnes taký zábavný: Začal vystrájať veľmi skoro! ;) (A to je jedna jedna z vecí, ktorú na ňom máme radi: jeho zmysel pre humor!)
Ale vtipkovaním ešte stále nedokázal, aby ho mali dievčatá rady. Veľa o tom premýšľal! Takže sa rozhodol stať spevákom! (No, veď viete, pretože dievčatá majú rady spevákov! ;)) Ale ako to dokázať? Rozmýšľal ešte viac. ;)
Medzitým, čo študoval na hudobnej škole, huslista si začal všímať, že učitelia a jeho rodičia chcú, aby hral tradičným spôsobom. Ale jemu to neznelo vždy najlepšie ako mohlo. Takže sa s nimi hádal, skúšal hrať hudbu tak ako by mala znieť – a ako mala znieť tak, ako to cítil vo svojom srdci. Niekedy hádky vyhral; inokedy nebol vypočutý.
Alexander pomaly začínal vidieť tri dôležité veci, ktoré by navždy zmenili jeho život:
1.
Keď dokázal, aby ľudia počúvali jeho hudbu, prekvapenie na ich tvárach – oči žiariace snami a úsmevy osvetľujúce celú izbu na pár vzácnych momentov – to bola tá najúžasnejšia vec, akú kedy videl! Pocit, ktorý mal, keď dokázala, aby sa takto usmievali bol „fantastisk“ (to v nórčine znamená „fantastický“)! Zvyčajne mu neverili alebo mu nedovolili robiť hudbu jeho spôsobom – takže to prekvapenie bolo ešte väčšie, keď dokázal, aby ho počúvali! Dospel k záveru, že musí skúsiť to, čo si myslí, že je najlepšie – hoci ľudia v neho neverili! („Jedného dňa všetci uvidíte!“ A mal pravdu: my všetci to teraz vidíme! :))
2.
Veci v živote sú veľmi komplikované! Napríklad: Narodil sa v Bielorusku, ale väčšinu života žil v Nórsku. Je Bielorus alebo Nór? Kde má korene? Pre Bielorusov bude vždy Nór a pre Nórov Bielorus. Ako vidíte, veľmi mätúce. Občas neexistujú správne alebo ľahké odpovede, tak prečo sa pokúšame odpovedať? Trik je udržať to jednoduché! („Moje korene sú ľudské!“) Alexander si uvedomil, že najkrajšie veci na svete sú jednoduché: vzduch hore v horách nórskeho ostrova Giske, napríklad! Alebo nórske folkové piesne a soundtracky k starým sovietskym filmom: ich melódie sú prekrásne, pretože sú veľmi jednoduché. Alebo usmievajúce sa dievčatá: Len úsmev, jednoduchý úsmev a a zase stratil hlavu! Áno, áno – veeeeeľa rozmýšľal o dievčatách!
3.
Vždy keď sa snažíte robiť nové dni, musíte urobiť chyby – pretože predtým ste to nikdy nerobili! To dáva zmysel. Bude robiť chyby a poučí sa z nich. Nikdy by sa to nestalo, ak by stratil vieru v samého seba, pokúšal sa byť niekým, kým nie je alebo vravel veci, ktoré ostatní chceli aby hovoril. Je lepšie urobiť pár chýb ako prestať byť úprimný.
Takže roky plynuli a a túžba naplniť svoje sny bola čoraz silnejšia (kým záujem o dievčatá bol stále väčší – LOL, tu sa točím okolo mojej teórie, ľudia – prečo? Pozrite bod č. 3). Alex mal veľké šťastie, pretože napokon vyrástol do skutočne rozkošného tínedžera. (No, áno, he tiež mal vyrážky, ale stále bol fakt pekný). A naozaj ho začalo zaujímať spievanie a jazzová hudba. Odkedy bol malým chlapvcom, skladal piesne a bolo úplne prirodzené, že jedného dňa chcel zdieľať svoju hudbu so svetom. Chcel byť videný! Chcel byť na pódiu! Takže sa rozhodol vyskúšať sám seba v pop music.
Môžete si predstaviť ten šok jeho rodičov, klasických inštrumentalistov a učteľov hudby, ktorý im spôsobil týmto rozhodnutím! Všetci ho začali presviedčať, aby ostal na dráhe klasicky vyškoleného hudobníka, hlavne pretože bol tak nadaným huslistom. (Vyhral mnoho súťaží zameraných na klasickú hudbu. Jednu z nich v roku 2004: „Annual Anders Culture Prize“). Pokúšali sa ho odhovoriť. Ale bolo dobré, že vtedy vo svojom srdci už vymyslel svoju trojbodovú teóriu, prinajmenšom je to to, čomu verím. ;)
Najskôr sa zúčastnil konkurzu nórskej TV show „Idol“ (nórska verzia Superstar) a spieval „My song“. Neuspel a bol odmietnutý. (Možno preto, že to nebola skutočne „jeho“ pieseň?) aj tak, vedel, že neuspel, takže sa rozhodol cvičiť a prišiel do nórskej TV súťaže „Kjempesjansen“ v roku 2006, ktorá znamená niečo ako „Toto je TÁ mimoriadna šanca tvojho života, Alexander Rybak! Teraz ukáž, že to zvládneš – teraz alebo nikdy!“ Vtedy už Alexanderova nórčina bola fakt, fakt dobrá, takže sa rozhodol porozumieť významu „Kjempesjansen“. Prišiel domov a a zložil jeho jazzovú pieseň „Foolin“. Tentokrát sa započúval do svojho srdca a napísal o tom pieseň. Na jeho zoznam pridal bod č. 4: Povedať ľuďom príbeh! Príbeh o vás! Na „Obrovitánskej šanci“ sa sám sprevádzal na niekoľkých nástrojoch a spieval pieseň, ktorá bola „jeho“ – a veľkolepo vyhral!
Veci začali vyzerať dobre! Začal byť známym pre jeho vlastnú, unikátnu hudbu (body 1, 2, 3 & 4). Do hudobného biznisu v Nórsku priniesol trocha folku a pozvali ho vystupovať do muzikálu „Huslista na streche“, ale to nie je všetko: Považovali ho za taký talent, že producenti muzikálu napísali rolu špeciálne preňho! Rolu, ktorá v pôvodnej tvorbe nebola! V divadle získal veľa skúseností (97 predstavení) a mohol ukázať, že ani v hraní nie je zlý. Jeho účasť v muzikáli bola ocenená ocenením „Hedda Prize“ v roku 2007 a to viedlo k ponuke na vedľajšiu úlohu v detskom filme „Yohann – Barnevanderen“, kde hral cigána.
Potom si huslista vzal svoje husle a zas odišiel „loffen“ (alebo niečo také) na ostrov Giske – v lete to rád robí. „Loffen“ je na tom území nórska tradícia: Tulák klope na dvere ľudí a výmenou za nejakú pomoc okolo domu u nich môže prespať, dostať niešo na jedenie a spoznať hostiteľov. Tam sa huslsista naučil, že flirtovať s dievčatami priamo pred ich otcami nie je taký dobrý nápad. Aj tak, pretože huslista nemohol skutočne zostaviť skrinky a vo varení nie je taký dobrý, hral na husle a spieval hostiteľom. Už vtedy bol v Nórsku dosť populárny, takže po nejakom čase na jeho výlete ho ľudia začali sledovať ako vo filme „Forrest Gump“. :)
Jedného dňa, sa huslista zastavil, aby zvyšok túry prešiel horami. Výhľad z nich bol neuveriteľný! Príroda bola ohromná! Teplo slnka vás prinútilo cítiť sa živým! (LOL, rozprávam, ako keby som tam bola! Pre vašu informáciu: nebola som). Alex vybral svoje husle z čierneho puzdra a nechal svoje ruky robiť čo chú. Po nejakom čase hrania a driemania v malom dennom sne, počul sám seba hrať melódiu. „Toto je pekné! Čo to zas je?“ O trocha neskôr si uvedomil, že tá melódia je jeho vlastný výtvor! V nasledujúce dni, chodil a pohmkával si ju. Kúsok po kúsku, slovo po slove, zlodila sa pesnička. Pieseň o stratenej prvej láske a pieseň o vieru v lásku! Rozprávka! Ako by ju dočerta mal nazvať? Prešiel svoj štvorbodový plán „Splnenia si svojich snov“ a zastavil sa pri čísle 2.
Bolo mu jasné, že veľmi skoro musí túto pieseň ukázať na nejakom mieste, ktoré si táto pieseň: na Eurovision Song Contest!
Bolo to akoby dráha jeho osudu ležala pred ním: Práve v ten rok sa súťaž mala konať v Moskve! On, ktorý sa narodil v Sovietskom zväze, by sa mal zúčastniť súťaže pred ľuďmi, ktorí sú s ním spojení históriou, kultúrou a jazykom! Takže kvôli takémuto údelu môžete tak stratiť hlavu, aby som bola úprimná, že potil krv a slzy, ako non-stop cvičil počas tých šiestich mesiacov pred súťažov.
Bola to ďalšia ohromná, „vo hviezdach napísaná“ vec o rozprávke v Eurovision. Jeho časť – tá časť, ktorá v ňom vyrástla v novej domovine, pozvoľna a bez bolesti – jeho časť, ktorá ho spravila tým, kým je dnes, dovŕšila, že nebude len počutý, ale aj videný vo svojej rozprávke „Fairytale“: Jeho dráhu skrížila skupina tanečníkov, ktorí udržiavajú tradíciu nórskeho folklórneho tanca, “The Frikar Dance Company”. Ich vystúpenie na pódiu za týmto chlapcom, ktorý bol kedysi divný a teraz je očarený svetom – by vyzdvihla jednoduchú melódiu, v ktorej sa hojdajú akordy mágie.
Zvyšok je história, priatelia! :)
Prišiel. Videl. Zvíťazil.
„Najväčšou vecou, akú sa kedy naučíte, je milovať a na oplátku byť milovaný!“
„Čo s tým citátom, Irena?“ pýtate sa ma. Nuž, život pokračuje… po nejakom čase, trojbodový program projektu „Ži svoje sny“ sa stal štvorbodovým … potom, s novými snami, šesťbodovým… chápete.
Takže, toto nie je koniec rozprávky…
…TOTO JE LEN ZAČIATOK!
***
CURRICULUM VITAE
* dátum narodenia: 13. máj 1986
* miesto narodenia: Minsk, Bielorusko
* mama: Natalia Gurina
* otec: Igor Rybak
* migrácia do Nórska: 1991/1992
* študent klasickej hudby a huslí na „Barrat Due Academy“ v Osle
* dirigent koncertu orchestra „Ung Symfoni“ v Bergene (Nórsko)
* „Anders Award“ 2004
* účasť v TV show „Idol“ v 2005
* „Kjempesjansen“ 2006 s vlastnou piesňou „Foolin“
* „Heddaprisen“ za „Huslistu na strache“ 2007
* vedľajšia úuloha vo filme „Yohan“ (premiéra v roku 2010)
* ESC 2009: 387 bodov z 2436 možných, čo je rekord v Eurovision Song Contest … 15,89% hlasov preňho
* Pre ESC.today: Best Male Performance Award 2009 na ESC …dostal 47,8% hlasov.
* „Marcel Bezencon Award: Press Award 2009“ na ESC
* Video jeho vystúpenia „Fairytale“ na ESC na youtube malo cez 10 miliónov videní
* 18. mája sa „Fairytale“ stala číslom 1 v rebríčkoch i-tunes
* hlavná úloha v opernom muzikáli „Some Sunny Nights“ v roku 2009
* svoj hlas prepožičal do filmu „Ako vycvičiť draka“ (DreamWorks) v roku 2010
Špeciálne talenty
jazyky: ruský, nórsky, anglický
nástroje: husle, piáno, gitara, husle ako bendžo ;)
spievanie
tvárová akrobacia
flirtovanie s doevčatami :)))
priťahuje mimoriadne talentovaných a zábavných ľudí (!) :P
zdroj: http://www.facebookies.org/2010/01/23/114/
.
(Maykay, 16. 12. 2012 20:12)