Liam:

Uprostred noci som sa zobudil. Pozrel som sa na Veronicinu tvár a videl som, že ja hore. "Prečo nespíš?" zašepkal som. 

"Nemôžem zaspať.." šepla. 

"Ty si ešte vôbec nespala?"

"Nie.."

Povzdychol som si. "Stále nad tým rozmýšľaš?" 

"Prepáč..Vkľude spi."   

"Nie.." Otočil som sa nabok, aby som sa na ňu mohol lepšie pozrieť a chytil som ju za ruku.  

„Spinkaj.." objala ma. "Ja zaspím tiež.“

"Mám ti povedať rozprávku?" uškrnul som sa.

Zasmiala sa. "Radšej mi zaspievaj."

"A čo také? Máš nejakú obľúbenú pesničku?" 

"To je jedno." oprela sa o mňa a zavrela oči.

Zaspieval som jej pomaly jednu našu pesničku. Moju obľúbenú. Moments..

„Shut the door, turn the light off, I wanna be with you, I wanna feel your love, I wanna lay beside you, I cannot hide this even though I try.  Heart beats harder, time escapes me, trembling hands touch skin, it makes this harder and the tears stream down my face.. If we could only have this life for one more day. If we could only turn back time.. You know I'll be your life, your voice, your reason to be my love, my heart is breathing for this moment, in time, I'll find the words to say before you leave me today.. "    

Veronica:

Po chvíľke som naozaj zaspala a zobudila som sa až o deviatej. Liam ešte spal. Prezliekla som sa a učesala. Keď som sa vrátila z kúpeľne, Liam už sedel na posteli a akurát si obliekal tričko. "Dobré ráno." usmiala som sa. "Dobré ráno. Vyspala si sa?" usmial sa na mňa. Spolu sme ustlali posteľ a vybrali sa do kuchyne. „Trochu.“

Naraňajkovali sme sa a potom sme si sadli pri televízor. "Asi by som mala ísť za našimi. Neskôr ti zavolám, dobre?" usmiala som sa na Liama. Prikývol. „Dobre, ale zaveziem ťa.“ Odviezol ma k starkej. Museli sme  sa rozlúčiť a ja som celý deň bola s našimi. Oheň v dome vznikol kvôli peci. Kvôli peci, ktorú sme kúpili pred týždňom. Práve kvôli tomu, že sme sa báli požiaru sme ju vymenili. Mama je z toho úplne zničená a oco sa tvári, že mu to až tak nevadí, ale už za deň vyfajčil osem cigariet takže to tak nie je. Mne je z toho smutno, ale som hlavne rada, že oni žijú, pretože už som myslela na všeličo. Keď som už v noci ležala v obývačke na gauči, zavolala som Liamovi.

Liam:

Okolo deviatej sa zobudili chalani, rýchlo sme sa najedli a potom po nás prišiel Paul. Samozrejme, zabudol som, že dnes točíme. Poriadne nás vyfešákovali a postavili na schody, kde sa natáčali prvé slohy z pesničky. Zajtra bude cesta autobusom po Londýna, na čo sa veľmi teším. Keď sme sa vrátili domov, všetci sme si šli rovno ľahnúť. Dal som si sprchu a zaľahol som do postele. Práve vtedy mi zazvonil mobil. S úsmevom som zdvihol hovor. "Ahoj láska." pozdravil som sa jej. "Tak ako to šlo?"

Veronica:

 Keď povedal to slovo, cítila som v burchu motýliky. "Tak no..mohlo to byť aj horšie. Celé sa to chytilo od novej pece." povedala som a pozerala som do tmy. "Chýbaš mi veľmi...Nejako som tušila, že sa stane niečo zlé. Vždy sa stane, keď som aspoň chvíľu šťastná. Podľa mňa som nejako prekliata. Nechcem, aby si sa tým nakazil aj ty.."