Advent na slovensku
Advent na Slovensku
Azda každý znás pozná adventný veniec. 4 sviečky nám pripomínajú 4 týždne do štedrého dňa (24.december) , ale málo kto z nás vieženiektoré tieto dni nazývame aj Strydžie dni ľudia odnepamäti verili, že v tieto dni majú čarodejnice obrovskú silu (s výnimkov svätojánskej noci) a preto sa snažili seba, domov, rodinu i dobytok od týchto magických síl uchrániť. preto používali roznečary a mágiu.
Tu sú známe i neznáme dni a zvyky:
KATARÍNA 25. novembra
S Katarínou súvisela povera, že v dome, ktorého prvým návštevníkom je v tento deň žena, sa bude po celý rok rozbíjať riad. To inšpirovalo mládencov, ktorí v domoch, kde bývali Katky, rozbíjali starý hlinený riad. V noci vraj z mnohých domov poodnášali rôzne náradie, alebo nejaké časti z brán, či plotov, ktoré schovali alebo položili na ťažko dostupné miesta. Tí, ktorí ich potom zhľadávali, často v duchu hromžili na nezbedných mládencov, ale také žartíky boli dovolené a tak mali byť aj tolerované. V živote roľníkov to bol aj deň, kedy sa definitívne zakončilo pasenie dobytka a započalo sa so strihaním oviec. Svoju mzdu dostali paholkovia, honelníci, pastieri a ak sa rozhodli, mohli aj zmeniť službu.
Dávnu tradíciu v mestskom i dedinskom prostredí u nás majú katarínske tanečné zábavy. Bola to posledná spoločenská príležitosť s muzikou a tancom, preto si ľudia chceli naposledy užiť. V priebehu väčšiny katarínskych tanečných zábav platilo " ženské právo." Ženy si vyberali tanečníkov, starali sa o občerstvenie, platili hudbu. Len o polnoci bola mužom dopriata volenka. Často sa tancovalo až do bieleho rána. Do každodenného života ľudí presiakol aj sviatok mučeníčky , panny a svätice Kataríny. Bola to vraj veľmi pôvabná alexandrijská kresťanka, ktorá podľa legendy vyznala svoju vieru pred samotným cisárom Maximom a aj jeho nabádala, aby sa zriekol pohanstva. Svojou výrečnosťou dokázala obrátiť na kresťanskú vieru 50 pohanských filozofov, ktorí priznali, že z mladej devy hovorí sám Duch boží. Bola uväznená, mučená na kolese Avšak zázrakom sa koleso rozpadlo. Tento mučenícky nástroj sa stal neskôr jej charakteristickým atribútom. Ona sama sa stala patrónkou všetkých povolaní, ktoré narábajú s kolesom alebo nožom, čiže kolárov, hrnčiarov, mlynárov, pradiarov, lodiarov, ale aj kaderníkov a krajčírok.
ONDREJ 30. novembra
Predpovedanie budúcnosti pomocou liatie olova cez kľúč.
30. november, deň kedy sa oslavuje meno Ondrej, sa v ľudovej tradícii spájal najmä s bohatými praktikami, zameranými na veštby o vydaji. Svätý Ondrej bol považovaný za patróna neviest a preto sa zaiste mladice práve k nemu s dôverou obracali o pomoc. Aj keď sa v tomto prípade početné ľúbostné čary spájali s mágiou, ktorá má staršie korene. Veštby vychádzali z predstavy, že osud človeka je v základných smeroch určený hneď pri jeho narodení a že každé dievča, ktoré sa raz vydá, má osudom určeného muža. Prostredníctvom určitých magicko-veštebných úkonov bolo možné zistiť o budúcom partnerovi údaje, ak sa realizovali vo vhodnom čase. A tým bola práve svätoondrejská noc. K bežným čarám patrilo varenie halušiek s lístočkami. Prvý kus, ktorý vyplával na hladinu vody, malo dievča vybrať a z lístka sa dozvedelo meno nastávajúceho muža. Najlepšie bolo, keď veci potrebné k vareniu boli ukradnuté, najlepšie z domu, kde mali Ondreja. Ak bolo dievčat viac, všetky halušky na naraz z vody vybrali, položili na tanier a každá si vyťahovala svoj " osud".
K všeobecne praktizovaným úkonom vešteckého významu patrilo liatie olova. To sa zahrialo nad ohňom a lialo z lyžice cez ucho kľúča do nádoby so studenou vodou. Podľa tvaru masy sa usudzovalo, aké povolanie bude mať muž, za ktorého sa dievča vydá. Mohlo mať pušku, vtedy bude manžel vojak, alebo poľovník, mohlo mať tvar kolesa, čo poukazovalo na kolára alebo mlynára. Ak malo len kruhový tvar znamenalo to, že je to veniec a teda určite vydaj. Obľúbené boli aj ďalšie kolektívne veštby. Jedno z dievčat muselo odísť z izby. Ostatné položili na stôl hore dnom tri taniere. Ak dievča našlo pod jedným tanierom, ktoré zodvihlo prsteň, malo sa do roka vydať, ak tam bol ukrytý čepiec, to bola istá svadba. No tanier mohol byť aj prázdny a vtedy sa smutne konštatovalo, že so svadbou tak skoro počítať nemôže. V čarách pokračovali dievčatá individuálne, ak nechceli, aby sa ich nádeje a túžby rozchýrili a dostali k nepovolaným ušiam. Dievča triaslo plotom, aby zistilo, odkiaľ breše pes, čo signalizovalo smer, odkiaľ dostane ženícha. Aj pri tom hovorilo :" Kývam plotom, nikto nevie o tom, len sám pánboh z neba, že mi muža treba." O polnoci sa mohlo klopať na kurník, alebo chlievik. Ak sa na klopanie ozval kohút, mala sa do roka vydať, keď len sliepočka, ostala slobodná. Alebo ak sa ošípaná na klopanie ozvala, mala byť svadba, ak bola ticho, vo výhľade bolo len čakanie. O polnoci bolo tiež možné uvidieť obraz nastávajúceho na hladine vody, v studni, alebo dieži. Aj iné úkony svedčia o veľkej vynaliezavosti vo forme ľúbostných praktík, ktoré dievčatá s pozoruhodnou trpezlivosťou robievali. Na Ondreja chodievali siať konope - nie na pole, ale na kôpky hnoja. Všetko robili v tajnosti, ticho odriekali :"Ondreju, Ondreju, konope ti seju, daj nam bože znati, či nas budu brati." Ak vzišlo, dievča malo nádej, že sa do roka vydá. Aby boli čary spoľahlivé, mali byť komplikované a náročné. Dievčatá, nielen že čakali do polnoci, ale celý deň nič nejedli, potajomky kradli všelijaké predmety k veštbám. A keď si išli konečne ľahnúť, mali spať na mužských gatiach, lebo práve tak sa im prisnilo, s kým pôjdu na sobáš. Myseľ dievčat teda celý deň aj noc zamestnávali tieto úkony. Aj keď takmer žiadna nepochybovala, či sa vydá, ostávala len otázka za koho a práve túto zásadu sa usilovala odhaliť . Čary vyvolávali u starších neraz i posmešky, ale dobromyseľne prijímali rôzne huncútstva, veď aj ony im niekedy pripisovali význam. Sami sa skôr v tento deň pripravili do rôznych prác, lebo sa hovorilo, že v tento deň sa vyplatí začínať roboty, lebo takto započaté, budú mať aj priaznivý koniec. Za vhodné sa považovalo zasadiť ovocné stromčeky, lebo sa ujmú a prinesú hojnú úrodu. Niektoré úkony boli zamerané aj na predpoveď počasia. Suché drievko sa vhodilo do vody a ak po nej pekne plávalo, bude nasledujúci rok mokrý, ak ostalo bez pohnutia, bude rok suchý. Ak napadol v tento deň sneh, mal ostať ležať ešte 100 dní.
BARBORA 4. decembra
Na sviatok sv. Barbory chodievali dievčatá a ženy zahalené do bieleho. Barbora je aj najznámejšou patrónkou baníkov. Stala sa ňou vraj preto, lebo keď utekala pred otcom, náhle sa pred ňou otvorila skala a poskytla dievčaťu úkryt. Proti nešťastiu a smrti zapaľujú baníci v baniach Barborine svetlo.V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej k susedom.
U nás ale aj v mnohých iných krajinách odrezali ľudia v tento deň čerešňové vetvičky. Dali ich do nádoby s vodou, aby im do Štedrého dňa pekne rozkvitli. Dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá kvetv rozkvitne. Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roku.
MIKULÁŠ 6. december
Mikuláš sa narodil začiatkom 4. storočia na južnom pobreží Malej Ázie bohatým rodičom. Otec si želal, aby sa jeho syn stal vojakom. Mikuláš sa však aj proti vôli svojho otca stal najskôr diakonom, kňazom a napokon biskupom v meste Tours (Myra, južné Turecko). Hlásal evanjelium, pomáhal biednym, chorým a trpiacim. Svetom sa niesol chýr o jeho dobročinnosti. Koluje o ňom množstvo legiend.
Najznámejšia je legenda o tom, ako pomohol trom chudobným sestrám, ktoré sa nemohli vydať, lebo nemali na veno a preto ich čakal krutý osud v otroctve. Keď sa to dozvedel biskup Mikuláš, zabalil vraj hrudu zlata do šatky a v noci ju nepozorovane vhodil cez okno do izby, v ktorej spali tri chudobné dievčatá. Vďaka jeho štedrému a nezištnému daru sa mohli všetky tri sestry vydať a tak ich zachránil pred ponížením a hanbou. Biskup Mikuláš chcel svoj skutok utajiť, ale napokon sa všetko prezradilo a ľudia ho chválili za jeho šľachetnosť.
Iná legenda hovorí, že sa raz Mikuláš plavil po mori, kde sa zrazu strhla silná búrka. Námorníci boli presvedčení, že nadišla hodina ich smrti a prosili biskupa Mikuláša, aby sa spolu s nimi modlil. Búrka sa v tej chvíli utíšila a námorníci sa neutopili. Preto je dodnes Mikuláš patrónom námorníkov, rybárom a ochrancom pred povodňami.
Zmyslom mikulášskeho sviatku je dávať a nečakať dar. Tento deň si kresťania pripomínajú, že Pán im každý deň dáva množstvo darov bez toho, aby si ich niečím zaslúžili.
LUCIA 13. december
Svätú Luciu si pripomíname 13. decembra. Výstižne tento deň charakterizuje ľudová pranostika: "Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo nám dáva najdlhšiu noc." Iné porekadlo zase hovorí, že "svätá Lucia noci upíja". To by ale znamenalo, že od tohto dňa sa má zimný deň predĺžovať a noc zkracovať. No to sa deje až od zimného slnovratu. Preto vzniká otázka ako túto nezrovnalosť vysvetliť. Objavil sa názor, že ide o omyl ľudu. S tým sa však nedá súhlasiť, pretože kalendárne ľudové porekadlá sú veľmi presné, vychádzajú z dlhoročného pozorovania prírody. Rozdiel vyplýva z nezrovnalosti medzi starším juliánskym kalendárom a skutočným slnečným časom. Tento kalendár sa v dôsledku určitých nepresností každých 128 rokov posúval zhruba o jeden deň dopredu. Tak sa mohlo stať, že niekedy v stredoveku Luciin sviatok naozaj pripadol na deň zimného slnovratu.
Ešte v prvej polovici 20. storočia chodili po našich dedinách a mestečkách bielo odené ženy - "lucky". Tvár mali zakrytú maskou, alebo pomúčenú, aby ich nik nespoznal, na ústach mali papierový zobák, ktorým sa dalo klepotať. Zväčša chodili ticho, len búchali na dvere a bez dovolenia vošli dnu. Husím krídlom omietli steny, štetkou ich obielili a tým symbolicky vyhnali zlo z domov. Báli sa ich najmä malé deti, lebo ich zvykli strašiť, že ich" lucka vezme do brucha".
V našej tradícii sa objavuje Lucia skôr ako tajomná bytosť, čo je v protiklade so zvykmi v západnej Európe, kde sa konajú lampionové sprievody a Lucia vystupuje ako nevesta oblečená do dlhého bieleho odevu, na hlave s vencom s horiacimi sviecami. Na Slovensku pretrvalo ľudové prežívanie tohto dňa. Nadovšetko bolo treba odháňať zlé, démonické sily, čo sa ešte viac zmocňovali bieleho dňa. Stoj, čo stoj sa im mali zabraňovať prístupové cesty do príbytkov. Na tento cieľ ľudia využívali čo najväčší buchot a lomozenie. V ten deň sa odvšadiaľ ozýval rámus, buchotanie i vresk. Chlapci a mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát i dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami, čo sa našli na smetiskách. Zlé sily sa mali takéhoto buchotu zľaknúť a utekať pred náporom čudesných a nezvyčajných zvukov. Hluk a hurhaj bolo treba nainscenovať na krížnych cestách, kde sa vraj najčastejšie v nočných hodinách spolčovali strigy a bosorky. Od nepamäti boli spojené s predstavami, že práve na týchto miestach sa sústreďujú a pôsobia rôzne nadprirodzené bytosti. Všeobecne sa verilo, že dlhší čas sa tu zdržujú duše na ceste do záhrobia, preto sa ľudia chodili za týchto zomretých modliť ku krížom na krížnych cestách. Krížne cesty pre svoje spojenie s nadprirodzenými silami boli aj miestami vykonávania praktík ľúbostnej mágie. Podarilo sa zachytiť už len relikty doznievajúcich úkonov, ako napríklad vydlabanie dierky do kamenného kríža pre získanie prachu do čarovného nápoja lásky. Ľúbostné čary mali byť doprevádzané pôstom a modlením sa práve na krížnych cestách.
Ľúbostné veštby na Luciu
Na Luciu si prišli na svoje aj tie pracovné nástroje, ktoré vydávali rytmický, silný zvuk ako napríklad trlice a trepačky. Mali pomôcť zamedzenie prístupu zlým duchom medzi ľudí. V tento deň bolo zakázané pradenie, žena sa nesmela chytiť vretena, v mnohých domácnostich ho radšej vyniesli na povalu. Lucky kontrolovali domácnosti a pokiaľ zastihli nejakú gazdinú, že driape perie, či pradie ľan, vrhli sa na ňu, aby nedovolené dielo pokazili . Ani po poli sa nesmelo v ten deň túlať, ani v hore rúbať drevo, pretože mohlo ľudí stihnúť nešťastie. Na ochranu proti škodlivým silám robili ľudia aj rôzne magické opatrenia. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Mnohí si ním robili krížik na čelo, bradu a zápästie, aby sa zvýšil jeho ochranný účinok. Cesnakom, trojkráľovou kriedou a posvätenou soľou robili kríže na dverách obytných domov a stajní. Dobytok tiež okiadzali dymom z posvätených rastlín. Významnú úlohu v tento deň mali aj obecní pastieri. Obchádzali dedinu s veľkou trúbou, aby silným trúbením zaháňali bosorky. Práskali aj bičmi, pískali na píšťalkach a prstoch, trúbili na rohoch, cengali kravskými zvoncami. Bola to akási archaická forma ochrany dediny a chotára. Tento hluk končievali na krížnych cestách, kde sa schádzali bosorky. Živosť predstáv spojených s vierou v existenciu stríg dokazujú mnohé recepty, ktoré mali viesť k odhaleniu ich inkognita.
Najpopulárnejším identifikačným prostriedkom bol dozaista luciový stolček. Podľa zaručeného návodu na jeho zhotovenie, kedy bolo potrebné každý deň od Lucie po Štedrý deň niečo na ňom urobiť, mohol jeho zhotoviteľ vidieť v kostole pri polnočnej bohoslužbe sediac na ňom všetky miestne strigy. Alebo si odniesol stolček ku krížu, urobil posvätenou kriedou okolo seba kruh a strigy sa mu ukázali.
Všeobecne to bol čas priaznivý pre čary a preto sa v tento deň robievali aj ľúbostné veštby. Dievčatá ich najčastejšie robievali s jablkom, z ktorého odhryzli každé ráno pred východom slnka. Poslednýkrát mali doňho zahryznúť počas zvonenia na Štedrý večer a pozerať na prvého muža. Meno tohto chlapa malo byť menom ich budúceho manžela. Všeobecne využívaný spôsob, ktorý sa zachoval až do dneška, je príprava trinástich lístkov s mužskými menami. Tie sa pálili až do Štedrého dňa, aby posledný prezradil meno ženícha.V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Podľa toho, aké bolo ktorý deň počasie, také malo byť aj v príslušnom mesiaci.
Kopírované z inej stránky. môžeš kopírovať.