Lesson4you

·         Slovenské politické aktivity v období dualizmu

• po roku 1867 sa Slováci dostali pod útlak Viedne a Budapešti (hlavne zo strany Budapešti – silný národnostný útlak)
• slovenskí národovci sa delia na dve skupiny:
Stará škola:
... • Jozef Miloslav Hurban, Štefan Marko Daxner, Viliam Pauliny-Tóth
• noviny: Pešťbudínske vedomosti, neskôr sa premenovali na Národné noviny
• sídlo – Turčiansky Svätý Martin
• začali sa nazývať Slovenskou národnou stranou
• vychádzali zo Žiadostí slovenského národa a Memoranda slovenského národa
• odmietali vyrovnanie, národnostný zákon, monarchiu chceli budovať na federatívnom prístupe
Nová škola:
• predstavitelia slovenskej inteligencie a slovenských podnikateľov
• Ján Palárik, publicista Ján Mallý-Dusarov, staviteľ Ján Nepomuk Bobuľa
• Slovenské noviny
• hľadali dorozumenie s Maďarmi, nadväzovali kontakty s maďarskými opozičnými politikmi
• zriekli sa Memoranda, slovenského Okolia
• žiadali federatívne usporiadanie Uhorska, všeobecné volebné právo, presadzovalijazykové a školské požiadavky
• po zostrení maďarizácie sa Nová škola rozpadla
• vláda Kolomana Tiszu (1875 – 1890):
tvrdý národnostný útlak aj v oblasti podnikania
„podniky panslávov“
slovenskí podnikatelia boli obmedzovaní prenasledovaní
• 1879 – zákon o povinnom vyučovaní maďarského jazyka na všetkých základných školách na Slovensku:
spolok FEMKE (sídlil v Nitre) presadzoval tvrdé pomaďarčovanie:
• prostredníctvom materských škôl, čitateľských spolkov, ale aj presídľovaním slovenských detí do maďarských oblastí Uhorska
• po zatvorení Matice slovenskej – jej majetok na maďarizáciu: na vydávanie maďarských časopisov, kalendárov, kníh v maďarskom („vlasteneckom“) duchu
• študenti, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti, museli školu opustiť
• Slováci hľadali oporu v spolupráci s ostatným slovanskými národmi:
1895 – v Budapešti sa konal národnostný kongres:
• Rumuni, Srbi a vyše 200 Slovákov
• cieľ: vypracovať spoločný program proti národnostnému útlaku a nedemokratickému režimu v Uhorsku
• odmietli predstavu Uhorska ako jednonárodného štátu

Poľnohospodárstvo

• vývoz poľnohospodárskych produktov do Rakúska
... • zvyšuje sa pestovanie zemiakov, cukrovej repy,tabaku, sladovníckeho jačmeňa
• menej majetní roľníci pracovali za mzdu na veľkostatkoch
• podľa zákona z roku 1896 sa neurbárski roľníci mohli vykúpiť za 20-násobok jednoročných záväzkov voči panstvu
• veľkú časť obyvateľstva na Slovensku tvorili: sezónni poľnohospodárski robotníci, sluhovia, želiari – žili vo veľmi biednych pomeroch

Rozvoj priemyslu

• Slovensko – najpriemyselnejšia časť Uhorska, ale zaostávalo za Rakúskom
• silná konkurencia v Rakúsku
• 1881 – zákon na podporu rozvoja priemyslu: finančné podpory, bezúročné pôžičky, zakladanie akciových spoločností, bánk
• budovanie železníc: roku 1872 bola uvedená do prevádzky košicko-bohumínska magistrála (368 km)
• ťažba železnej rudy na Slovensku: Horehronie, Spiš, Gemer; polovica vyťaženej rudy sa vyvážala
• rozvoj potravinárskeho priemyslu: mlynárstvo, cukrovarníctvo, liehovarníctvo, pivovarníctvo
• rozvoj papiernictva, spracovanie celulózy
• chemický priemysel
• roku 1872 boli zrušené cechy → upadá malovýroba, pretrváva len domáca výroba súkna, plátna, čipiek, prúteného a dreveného tovaru
• výroba sa sústreďuje do veľkých závodov
• vznikajú banky: Sporiteľňa, Tatra banka – v Martine, Úverová banka v Ružomberku