Lesson4you

Priemyselná revolúcia

Spôsob výroby sa od základov menil, vznikala moderná továrenská veľkovýroba.
Poľnohospodárstvo prestávalo byť základným článkom hospodárskeho rozvoja. Nešlo o náhly zvrat v Anglicku trval polstoročie. Dnes hovoríme, že novodobá spoločnosť je výsledkom dvoch revolúcií : politickej francúzskej a priemyselnej anglickej. Vďaka priemyselnej revolúcii britské hospodárstvo zaujalo vedúce postavenie vo svetovej ekonomike a udržalo si ho až do konca 19.storočia.Anglicko sa od ostatných európskych štátov odlišovalo formou vlády. Už niekoľko storočí bolo konštitučnou monarchiou. Britská spoločnosť prísne dodržiavala svoje triedne rozvrstvenie. V parlamente mali hlavné slovo pozemkoví vlastníci, ktorí ako najdôležitejšiu zásadu presadzovali slobodu. VB sa stala najväčšou zónou voľného obchodu v Európe. Takéto mocenské usporiadanie štátu bolo veľmi stabilné a efektívne a pomohlo utvoriť mechanizmus hospodárskeho rozvoja. Prvotným predpokladom priemyselnej revolúcie boli zmeny v poľnohospodárstve. Muselo preukázať vysokú produktivitu. Anglické poľnohospodárstvo túto podmienku splnilo. Uskutočnila sa v ňom úspešná agrárna revolúcia. Čoraz väčšie množstvo pôdy prechádzalo do rúk bohatých statkárov. Vidiecke obyvateľstvo si muselo všetky životné potreby nakupovať. V polovici 18. stor. Anglicko produkovalo toľko obilia, že ho mohlo vo veľkej miere vyvážať, a to napriek tomu, že počet obyvateľov rýchlo rástol. Zväčšovanie pozemkov a zvýšená produktivita prinášali majiteľom pôdy čoraz väčšie zisky. V poľnohosp. sa teda nahromadili finančné prostriedky (t.j. akumuloval sa kapitál) ktoré bolo treba výhodne uložiť a zhodnotiť. Veľký a stále rastúci dopyt po textile doma aj v cudzine pomáhal zvyšovať výrobu. Najcharakteristickejším znakom priemyselnej revolúcie sa stalo masové zavedenie strojov do výroby. Vytvoril sa mechanizmus nepretržitých zmien a nezvratných inovácií. Význam premien v bavlnárstve bol obrovský. Prvýkrát v dejinách v jednom odvetví ľudskej činnosti nahradili ľudskú prácu stroje. Nové stroje sa už nedali využiť inak než pod jednou strechou. Prácu doma vystriedala spoločná práca v továrňach. Druhý najdôležitejší úspech priemyselnej revolúcie bol vynález parného stroja. Výroba strojov z kovu vyžadovala stále viac železa. Čoskoro sa železo začalo používať nielen na výrobu textilných či parných strojov, ale aj na stavbu mostov, lodí, železníc, lokomotív a vagónov. Uhlie sa stalo najdôležitejším zdrojom energie v priemysle 19. storočia. Už začiatky rozvoja veľkého továrenského priemyslu vyvolali otázky, ako jeho produkty rýchlo, bezpečne a lacno prepravovať. To bol impulz na zlepšovanie ciest a rozsiahlu stavbu prieplavov. Priemyselná revolúcia zanechala v anglickej spoločnosti hlboké stopy ako Francúzska revolúcia vo francúzskej. Populácia VB sa v priebehu priemyselnej revolúcie zdvojnásobila. Hlavným zdrojom rastu bolo prisťahovalectvo z vidieka. Na konci priemyselnej revolúcie žila v mestách štvrtina anglického obyvateľstva. Sťahovanie ľudí do miest ( urbanizácia) je s priemysel. rev. nerozlučne späté. Priem. rev. priniesla aj nové rozvrstvenie spoločnosti. Z roľníkov sa stali priemyselní robotníci( proletariát). Okrem proletariátu sa zrodila ďalšia nová spoločenská vrstva- továrnici, bankári, veľkí obchodníci. Tradične ju nazývame buržoázia. Keďže buržoázia sa pokladala za hlavného tvorcu nového lepšieho poriadku, nárokovala si právo prednostne rozhodovať o verejných záležitostiach. Koncom dvadsiatych rokov Anglicko zasiahla politická kríza. Niekoľko desaťročí vládli konzervatívni politici, ktorí lipli na historických tradíciách. Obyvateľstvo sa začalo dovolávať volebnej reformy. Nové veľké priemyselné mestá sa búrili proti tomu, že majú v parlamente rovnaký počet poslancov ako už nevýznamné malé mestečká.

Súčasne s kapitalizmom začala vznikať aj kritika kapitalistického systému. Bohatstvo, ktoré sa vytvára prácou, má teda byť sociálnym vlastníctvom( odtiaľ názov hnutia socializmus). Všetky ekonomické a spoločenské zmeny vytvárali vo VB nový ...systém- svet tzv. klasického kapitalizmu. Ekonomické aktivity jednotlivca zamerané na vytváranie bohatstva sú rozhodujúce a oslobodené od štátnych zásahov, riadia sa len ponukou a dopytom. Kapitalizmus prvýkrát v dejinách priniesol nebývalý a sebestačný nárast bohatstva spoločnosti.
Významné vynálezy boli napr. : lietajúci člnok ( John Kay) , parný stroj ( James Watt), cement ( James Parker), parná lokomotíva ( George Stephenson) , dynamit ( Alfred Nobel) , telefón ( Graham Bell), žiarovka ( Thomas Alva Edison) , bubienkový revolver ( Samuel Colt).