Dejepis - Bohovia starovekého Grécka
3. 3. 2012
Bohovia starovekého Grécka
GAIA – bohyňa zeme a sama Zem. Bola matkou všetkého, čo na zemi žilo a rástlo. Okrem dvanástich titanov manželovi Uránosovi porodila troch jednookých obrov Kyklopov (Bronta, Steropa, Arga) a troch päťdesiathlavých a storukých obrov Hekatoncheirov (Kotta, Briarea,Gýa). Svojich potomkov však Úranos nemohol vystáť. Aby sa ich zbavil, uvrhol ich dovnútra zeme. Výzvu svojej matky na povstanie proti krutovláde svojho otca vyslyšal ich syn Kronos, ktorý sa stal novým vládcom sveta.
ÚRANOS- boh neba a samo nebo, prvý vládca nad svetom po prvopočiatočnom Chaose. Zrodil sa bez otca z matky zeme Gaie, a keď ovládol svet, spojil sa s ňou v manželstve. Pre svoj postoj k vlastným deťom na podnet jeho matky a manželky ho najmladší Titán Kronos zbavil moci. Úranos je predstaviteľom tzv. prvej generácie gréckych bohov, zvrhnutých povstaním.
KRONOS – bol najmladší zo všetkých dvanástich Titánov a všetkých ich prevyšoval ľstivosťou a úskočnosťou. Keď sa Kronos zmocnil vlády nad svetom, oženil sa so svojou sestrou Rheiou a mal s ňou šesť detí : dcéry Hestiu, Démétru a Héru a synov Háda, Poseidóna a Dia. Pretože mal strach, aby jeho deti neurobili to čo on svojmu otcovi, po ich narodení každé z nich prehltol. Napriek tomu, jeho deti ako božské bytosti žili v jeho bruchu naďalej. Utrápená manželka Rheia pred pôrodom svojho syna Dia sa vybrala na ostrov Krétu, kde porodila budúceho vládcu sveta. Po návrate domov svojmu manželovi podhodila namiesto syna kus kameňa zabaleného do plienok. Kronos na podvod neprišiel a kameň prehltol. Keď Zeus dospel, spravil presne to, čoho sa jeho otec Kronos obával. Povstal proti nemu, prinútil ho vyvrátiť prehltnutých súrodencov a pustil sa s ním do boja. Na Kronosovu stranu sa pridali Hádes s Poseidónom, ale napriek tomu Zeus s pomocou Hekatoncheirov, jednookých Kyklopov a niektorých Titánov na čele s Ókeanom porazil svojho otca a Zeus ho aj s ostatnými porazenými Titánmi zvrhol do Tartaru.
RHEIA– hoci bola matkou najvyššieho boha, Gréci jej nepreukazovali nijaké mimoriadne pocty. Pochádzala z rovnakých rodičov ako jej manžel Kronos. Jej otcom bol boh neba Úranos a matkou bohyňa zeme Gaia.
ZEUS – syn Titána Krona a jeho manželky Rheie, najvyšší boh starých Grékov. Nevládol od večnosti, ale na radu svojej matky a s pomocou niektorých bohov a Titánov zvrhol z trónu svojho otca a oslobodil z jeho útrob svojich súrodencov. Narodil sa v jaskyni vrchu Dikté na ostrove Kréta. Pretože sa mu jeho matka nemohla venovať, zverila ho na starosť nymfám Adrástei a Ídai. Zvrhnutím svojho otca Kronosa z trónu sa nestal automaticky najvyšším vládcom. Bohyňa zeme Gaia sa pre kruté potrestanie Titánov hrozne nahnevala, spojila sa s bohom priepastnej tmy Tartarom a priviedla na svet stohlavého obra Týfóna, aby Dia zahubil. Bol taký obrovský, že sa pod ním prehýbala zem. Zeus ho však pomocou bleskov a hromov po ťažkom boji premohol a zhodil takisto ako odbojných Titánov do Tartaru. Potom navrhol bratom ktorí sa spolupodielali na jeho víťazstve, aby sa o vládu rozdelili žrebom. Keď súhlasili, postaral sa, aby si vytiahol najlepší : nebo a zem. Poseidónovi pripadlo more, Hádovi podsvetie. Spočiatku vládol Zeus ako tyran, a dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod. V prvom prípade mu to prekazil Prométheus, stvoriteľ ľudí, ktorý im priniesol oheň a naučil ich všemožným vedomostiam. V druhom prípade práve vďaka týmto získaným vedomostiam sa Diovi zdali ľudia príliš mocní, zoslal na svet potopu. Prométheus však umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet ľuďmi. Postupne si upevnil svoju moc a dokonca i prepustil na slobodu i svojich bývalých nepriateľov. Jeho vláda len raz bola vážne ohrozená, a to povstaním Gigantov, ktorých však za pomoci ostatných bohov a svojho syna Hérakla bezohľadne potlačil. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene. Ostatní bohovia a i ľudia mali svoju vôľu a slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné : osud. Povrávalo sa síce, že Zeus vládne aj osudu. Bola to však len metafora. Zeus bol podľa dnešného stavu bádania prastarý boh indoeurópskeho pôvodu, príbuzný indickému Djáušovi, podobne ako etruskému Tiniovi a rímskemu Jovovi. Jeho sídlo Gréci umiestnili na horu Olymp.
HÉRA – dcéra Titána Krona a jeho manželky Rheie, sestra a manželka najvyššieho boha Dia. Keď sa narodila, postihol ju rovnaký osud ako jej súrodencov. Vlastný otec ju prehltol z obavy, že by ho zbavila moci. Oslobodil ju až jej najmladší brat Zeus. V rade bohov pripadla Hére funkcia ochrankyne manželstva. Starala sa o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov, posielala manželom potomstvo a pomáhala matkám pri pôrode. Diovi porodila tri deti : boha vojny Area, božského kováča a zbrojára Héfaista a večne mladú bohyňu Hébu. Podľa niektorých mýtov porodila aj ochrannú bohyňu pôrodu Eileithýiu. Jej zbrane boli búrky, hmly, hromy a blesky. Zasvätené mala granátové jablko—symbol plodnosti, kukučku—na ktorú sa vraj Zeus premenil, keď sa k nej chcel prvý raz dostať, páva—ktorého oká na rozprestrenom chvoste boli symbolmi hviezdnatého neba, a jastraba.
POSEIDÓN – syn Titána Krona a jeho manželky Rheie, boh mora. Bol jedným z troch najmocnejších gréckych bohov. Poseidónovým sídlom bol nádherný palác v Aigách. Odtiaľ odchádzal na morskom voze ťahanom koňmi so zlatými hrivami. Kým vo svojej ríši mal Poseidón neotrasiteľnú autoritu, s ostatnými bohmi nevychádzal často po dobrom. Súperil s nimi o nadvládu viacerých miest. Jeho manželkou bola Amfitríta, dcéra morského boha Nérea, jeho najmilším synom bol morský boh Tritón. S milenkou nymfou Thoósou mal jednookého syna Polyféma, s nymfou Libyou sidónskeho kráľa Agénora, s nymfou Náidou morského boha Prótea, s bohyňou zeme Gaiou obra Antaia. Jeho synom bol aj athénsky hrdina Théseus, ktorého splodil so ženou athénskeho kráľa Aigea, s Aithrou. Gréci mu zo zvierat zasvätili delfína, býka a samozrejme koňa, ktorého sám stvoril.
APOLLÓN – syn najvyššieho boha Dia a jeho milenky Léty, boh svetla a slnka, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec. Narodil sa na ostrove Déle, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pýthónom. Keď Apollón vyrástol, zamieril do kraja kde žil Pýthón a po krátkom boji ho zabil. Aby po hadovi nezostala žiadna pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pýthó na Delfy a na mieste svojho víťazstva založil svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom oznamoval Diovu vôľu. Chránil ľudí vo vojnách a nebezpečenstvách, zaháňal od nich prírodné pohromy, dával im zdravie a v nemoci ich liečil, staral sa o poriadok stanovený Diom, miloval a odmeňoval dobro a trestal zlo. Bol jedným z najstarších gréckych bohov. Jeho kult sa do Grécka dostal pravdepodobne z Malej Ázie.
ATHÉNA – dcéra najvyššieho boha Dia, bohyňa múdrosti a víťazne vedenej vojny, ochrankyňa práva, spravodlivosti a umení. O jej pôvode kolujú dve verzie. Prvá verzia tvrdí, že sa narodila z Dia bez matky. Druhá verzia tvrdí, že Zeus zjedol bohyňu múdrosti Métidu, aby jej zabránil porodiť dcéru, ktorá ho podľa veštby mala prevýšiť múdrosťou, a syna, ktorý ho mal prevýšiť silou a zvrhnúť z trónu. Po vyslobodení z jeho hlavy Hermom, vyskočila mu z nej Athéna v plnej zbroji. Podľa symboliky mýtov bola Athéna zosobnená múdrosť a sila Diova. Zeus ju mal zo všetkých svojich dcér najradšej. Bola ochrankyňou miest, snemov, práva, starala sa o deti a nemocných, poskytovala ľuďom blahobyt, bola bohyňou umenia a remesiel. Jej zasvätenými zvieratami bol had a sova.
HÁDES - syn Titána Krona a jeho manželky Rheie. Bol najstarším Kronovym synom . To, že sa stal bohom podsvetia, úplne vyhovovalo jeho pochmúrnej a neústupnej povahe. Jeho panstvo sa skrývalo v hlbinách zeme a tvorilo ho bezútešná rovina porastená bledými kvetmi divých asfodelov a tieklo cez neho päť riek, ktoré zároveň tvorilo jeho hranice : všetko zmrazujúca rieka Styx, rieka nárekov Acherón, rieka zármutku Kókýtos, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná Léthé, ktorej vody dávali zabudnúť na všetko pozemské. Nik zo smrteľníkov sa z podsvetia nikdy nedostal a tak nik presne nevie ako bolo podsvetie rozdelené. Vraj na západe bol Élysion, určené pre večný život duchov spravodlivých ľudí, niekde v hlbinách bol Tartaros, kde si odpykávali večné tresty hriešnici, a v najtmavšej časti ríše tmy bol Erebos, kde mal Hádes svoj palác, z ktorého vládol so svojou manželkou Persefonou. Duchovia mŕtvych sa dostávali do Hádovej ríše cez trhliny v zemi a temné priepasti. Vstupnú bránu do podsvetia strážil trojhlavý pes Kerberos s hadmi na šiji. Prichádzajúcich ochotne púšťal, ale naspäť nepustil nikoho. Z brány viedla cesta k vodám Acherontu a Stygy, cez ktoré prevážal mŕtvych ľudí starec Charón. Za túto službu museli mŕtvi platiť. Z Charónovej bárky putoval každý pred Hádov trón, kde sa musel zodpovedať pred trojicou sudcov, ktorú tvorili Diovi synovia Mínós, Rhadamanthys a Aikos.
AFRODITA– bohyňa lásky a krásy, najkrajšia z bohýň antických mýtov. Jej pôvod je nejasný. Buď bola Diova dcéra a bohyne dažďa Dióny, alebo sa zrodila z morskej peny, oplodnenej bohom neba Úranom. Bola jednou z najsilnejších bohov, ale i najnestálejších a šťastie ktoré poskytovala, bolo často prchavé. Z jej zásahov do sveta mýtov mala najďalekosiahlejšie následky priazeň, ktorú venovala Paridovi.
Náhľad fotografií zo zložky Bohovia starovekého Grécka
