Láska na druhý pokus
Tá noc
Budík ukazoval dve hodiny v noci, keď jej spánok surovo preťalo naliehavé vyzváňanie mobilu. Kým stačila zareagovať, stíchlo. Po tme nazrela do registra - utajené číslo. Vytrhnutie zo sna v nej zanechalo mrazivý pocit hroziaceho nebezpečenstva. Pomaly vstala a zamierila na záchod. V byte bola tma, zo spálne sa na ňu škľabil čierny obdĺžnik otvorených dverí. Dominik tam nebol. Nespomínal, že má nočnú. Alebo áno? Hana už neverila ničomu, najmenej vlastnej pamäti. Prešla k oknu, jeho auto tam nestálo. Ulica bola tichá, tak ako inokedy.
Napriek tomu ju prenasledoval pocit, že niečo nesedí. Vošla do detskej, Lucka pokojne odfukovala. Napravila jej prikrývku, z tváre odhrnula pramienok vlasov. Ticho zatvorila dvere a nohou zavadila o čosi mäkké. Kocúr Mišo. Nechcela doňho kopnúť a ublížiť mu, chvíľu balansovala na jednej nohe, ale napokon skončila na zemi opretá o dlane rúk.
,,Mišo, Mišo. Tebe je najlepšie. Celý deň spíš a ku šťastiu ti stačí miska žrádla.“ Ľahla si na studenú podlahu, akoby sa chcela trestať, a hladila mäkké klbko, kým nezačalo priasť. Zospodu bol svet iný. Pod skrinkou sa schovávali chuchvalce prachu, mala by upratať, zazrela náušnicu, ktorú hľadala už aspoň mesiac, na opätkoch čižiem zaschli mapy blata z poslednej čľapkanice.
Niekedy trvá dlho, kým sa človek rozhodne, inokedy na to stačí sekunda. Odrazu presne vedela, čo urobí. Hlavu mala čistú, myšlienky ostré ako nôž. Potom už konala ako robot.
Ešte raz dôkladne pohladkala Miša, dala si záležať, aby mu rukou prešla po kožúšku od hlavy až po konček chvosta, akoby od toho závisel ďalší vývin udalostí. Vstala a vyčistila vysoké čižmy, postavila ich na chodbu a potom sa osprchovala. Vlasy si vyfúkala do splývavých vĺn, ani nezaregistrovala, ako jej medzičasom podrástli. Zvyčajne si ich len umyla, vysušila a uväznila do gumičky. Telo si natrela pleťovým mliekom, na tvár naniesla krém, kruhy pod očami a sivú pleť zakryla mejkapom. Na viečka si naniesla očné tiene a čiernu linku. Líca prifarbila púdrom, mihalnice riasenkou.
Chvíľu sa hrabala medzi svojimi vecami, ale napokon vybrala zo Zuzkinej skrine obtiahnuté džínsy a biely pulóvrik. Pery rozžiarila leskom a vrátila sa do spálne. Obzerala sa vo veľkom zrkadle. Hľadela na seba, akoby sa videla prvý raz, ako by ju videli iní. Musela pripustiť, že vyzerá dobre. Štíhlo, sexi, dlhovlaso.
Nohy v džínsach nasúkala do čižiem, noci boli ešte chladné, navliekla si kabátik, hrdlo omotala šatkou. Ešte raz sa zastavila medzi dverami detskej izby, pozorovala spiacu dcérku a nasávala pokoj, ktorý z dievčatka vyžaroval. Potom zvesila kabelku a potichu zatvorila dvere. Rukavice si navliekla cestou dolu schodmi.
Pred vchodom sa zhlboka nadýchla. Uvedomovala si, že je sama pod pouličnými lampami o tretej nadránom. Mala by sa zvrtnúť a ísť domov. Namiesto toho vzdorovito vykročia smerom k parkovisku taxíkov. Manželovo auto tam nenašla. Chvíľu bezradne postávala, potom zamierila k diskotéke, kde sa s ním zoznámila a kde, ako dúfala, čaká na zákazníkov.
Odkrajovala vzdialenosť k budove, keď si uvedomila tlmené vrčanie motora. Obzrela sa. Po ceste sa ticho vlieklo tmavé auto s vypnutými svetlami. Pridala do kroku. Nič sa nedeje. Nejaký hlupák zabudol rozsvietiť svetlá. Koľko ráz sa to stalo aj jej samej! Náhlila sa a podchvíľou obzerala. Auto tam stále bolo, tvár vodiča nerozoznala. Zabočila do vedľajšej uličky - šinulo sa za ňou. Teraz si už bola istá, že ju sleduje.
K diskotéke mala len zopár metrov, rozbehla sa. Vtedy auto pridalo, predbehlo ju, zablokovalo jej cestu a prudko zabrzdilo. Otočila sa a rozbehla smerom naspäť. Vo vysokých opätkoch jej to nešlo, počula, ako ju doháňajú rýchle kroky. Zozadu ju schytili mocné ruky. Trhala sa, odtláčala ich, srdce jej splašene bilo.
,,Pustite ma!“