Základy egyptológie
Hanah Abbot
Egyptológia
Egyptológia je veda, ktorá podrobne skúma staroveký Egypt a jeho dejiny. Egypt je najstarším štátom na svete a jeho história je viac ako bohatá, siaha až do doby 5000 rokov pred n. l. Egyptológia ako veda vznikla asi v 17. storočí. n. l. História Egypta siaha až do obdobia 5. tisícročia pred n. l., kedy sa objavujú prvé písomné správy. Približne v tejto dobe došlo ku zjednoteniu Horného a Dolného Egypta a začínajú sa písať významné dejiny Egypta.
Horný a Dolný Egypt bol spojený okolo roku 3150 pred n. l. kráľom Menesom, ktorý dal týmto vzniknúť niekoľkým dynastiám, ktoré vládli Egyptu po ďalších tri tisíc rokov. Egyptská kultúra v priebehu tohto dlhého obdobia sa rozvíjala a zachovávala si pomerne nemenné náboženstvo, umenie, jazyky aj zvyky.
Rieka Níl
História Egypta je neodmysliteľne spätá s Nílom. Rieka Níl ovládala náboženský, hospodársky aj spoločenský život starovekých Egypťanov.
Egyptská civilizácia
Egyptská civilizácia patrí k najstarším na svete a ako taká bola rešpektovaná i ďalšími dobyvateľmi vrátane Alexandra Veľkého a Rimanov. Počiatky prvých civilizácií sú spojené s Nílom, ktorý bol od pradávna oslavovaný ako božstvo.
História Egypta v kocke
Spojením Horného a Dolného Egypta okolo r. 3000 pred n. l. začala éra civilizácie, ktorá okúzlila svet a dodnes je predmetom obrovského záujmu vedcov aj laickej verejnosti. Od dôb, kedy Narmer spojil obe egyptské časti v jednu ríšu, môžeme egyptské dejiny veľmi zhruba rozdeliť na tieto obdobia:
3100 – 322 pred n. l. Faraónsky Egypt
332 – 30 pred n. l. Alexander a Ptolemajovské obdobie
30 pred n. l. - 638 Rímska nadvláda
640 - 1517 Arabská nadvláda
1517 - 1882 Osmanská nadvláda
1882 - 1952 Britská okupácia
Od r. 1952 Nezávislý Egypt
Začiatky egyptológie sa datujú približne do obdobia renesancie. Za zakladateľa modernej, novodobej egyptológie je považovaný Jean-François Champollion (1790 - 1832), ktorý rozlúštil staroegyptské písmo. Zásadný význam pre rozvoj egyptológie mala Napoleonova výprava do Egypta v rokoch 1798 - 1800. Významnou udalosťou v dejinách egyptológie bol objav Tutanchamónovej hrobky Howardom Carterom v roku 1922.
Bohovia starovekého Egypta
Bohovia starovekého Egypta to sú stovky bohov, ktorí sú uctievaní v podobe zvierat, rastlín, ľudských aj fantastických bytostí. Uctievaní egyptskí bohovia sa menili podľa vôle panovníka, ktorý práve zasadol na trón, alebo podľa vôle egyptských kňazov. Achnaton, známy ako kráľ kacír, všetkých bohov zvrhol a jediným bohom bol Aton.
Počiatkom roku 3000 pred n. l. došlo k poľudšteniu bohov, napriek tomu ľudia zostali pri zvieracích symboloch, kedy sú egyptskí bohovia predstavovaní ako človek so zvieracou hlavou.
Bohovia starého Egypta
Amon-Ré - vznikol spojením bohov Amona a Réa, najvyšší boh v dobe 18. dynastie
Anup (Anúbis) - boh s hlavou šakala mal dohľad nad balzamovaním a sprevádzal mŕtveho na druhú stranu". Strážca podsvetí
Apis Amon (Amun) - boh stvoriteľ; boh plodnosti spojovaný s baranom a husou (Hapi) - posvätný býk, zosobňuje rieku Níl. Syn Horoa, ochranca pozostatkov mŕtvych
Apop (Apópis) - démon v podobe veľkého hada. Nepriateľ boha slnka Ré. Vždy porazený Réemom v ich nekonečnom boji. Snažil sa najrôznejšími nástrahami brániť bohovi Ré, aby mohol plávať vo svojej lodi
Atum - boh zapadajúceho slnka
Bá - vzniká zrodením, po smrti sa spojuje s Ká; je to niečo ako duša, svedomia a vedomia
Baset) Bast - ochrankyňa mesta Pibaste; jej posvätným zvieraťom bola mačka
Bes - boh hudby, lásky, šťastia a manželstva. Znázorňovaný ako trpaslík
Eset, Eseta (Isis) - žena Usirova a matka Horova. Bohyňa s kúzelnou mocou využívanou pre konanie dobra a hájenia spravodlivosti. Najuctievanejšia bohyňa starovekého Egypta
Geb - boh zeme, vegetácie, ochraňoval pred hadmi a škorpiónmi. Syn boha vzduchu Šova a bohyne vody Tefnut. So setrou a ženou Nut mali deti Usira, Esetu, Sutecha, Nebhet. Boh je zobrazovaný často v zelenej farbe
Hah - boh času a nekonečnosti priestoru
Hapi (Apis)- posvätný býk, zosobnenie rieky Nílu. Syn Hóra, ochranca pozostatkov mŕtvych
Hathor - bohyňa radosti, neba; ochrankyňa žien, hudobníkov a mŕtvych. Matka a manželka boha slnka Réa. Bohyňa s kravskou hlavou. Spoločníčka Hóra
Hór - boh neba, slnka, svetla; v podobe sokola, alebo s korunou Horného a Dolného Egypta. Syn Usira a Esety, slnečný boh a ochranca kráľovskej moci. Neskôr dostal ľudskú podobu
Imhotep - boh liečiteľ; skutočný človek, poradca a architekt faraóna Džosera (26 st. pred n. l.)
Ka - ľudský dvojník predstavujúci životnú silu. Je nesmrteľný, vzniká pri zrodení. Zobrazoval sa ako postava malého dieťaťa stojaceho za osobou. Dodáva mŕtvemu silu pre život na onom svete. Po smrti sa spojil s Bá
Khons - mesačný boh, neskôr boh liečiteľ
Maat - bohyňa pravdy, spravodlivosti, zákonnosti a vesmírneho usporiadania. Zúčastňovala sa obradov "váženia srdca". Symbolom je perie
Min - pôvodne boh plodnosti, živiteľ ľudí, stvoriteľ sveta. Neskôr sa stal ochrancom pútnikov a bohom ciest.
Nebthet - uznávaná predovšetkým v meste On (Héliopolis - dnešný Tell Hasan). Dcéra boha zeme Geba a bohyne nebies Nuty. Sestra a manželka boha púšte Sutecha. Zviedla svojho brata Usira a mala s ním syna Anupa - ochrancu mŕtvych. Nechbet – pôvodne bohyňou vojny. Spolu s bohyňou Vadžet chránili a symbolizovali Egypt. Bohyňa s podobou supa, ochrankyňa Horného Egypta
Neit - bohyňa vojny a umenia, ochrankyňa mesta Sai. Bohyňa Dolného Egypta. Neit mala kúzelnú moc a ochraňovala pred zlými snami.
Nut - bohyňa neba. Manžel brat Geb, deti Ré, Usir, Sutech, Eseta, Nebhet a Hor. Dcéra Šova a Tefnuty. Zobrazovaná je ako žena v predklone s opretými chodidlami a dlaňami o zem. Jej symbolom sú hviezdy
Ptah - boh stvoriteľ, partner levej bohyne Sekhmet. Mumifikovaný holohlavý muž s božskou bradou a žezlom vas (symbol života, všemohúcnosti a stálosti). Neskôr bol spojený so Sokarom - Ptah-Sokar. Prevtelený do byka Ápida (Hapi) - jeho posvätné zviera
Ré (Ra) - boh slnka. Zobrazovaný so sokoliou hlavou ozdobenou slnečným diskom. Matka Nut, otec pravdepodobne Geb. Nepriateľom je obrovský had - démon Apop (Apópis), s ktorým zvádza nekonečný boj a musí zdolávať jeho najrozličnejšie nástrahy, aby mohol plávať vo svojej loďke (slnko po oblohe). V priebehu nočného putovania je zobrazovaný s baraniou hlavou. Slnečný boh z ktorého sĺz vznikli ľudia a zvieratá
Renenet - bohyňa detí
Sebek, Sobek - boh krokodíl, boh vody. Prinášal úrodu poliam a rastlinám
Sekhmet - bohyňa vojny, opak Hathor, spoločnica Ptaha spojovaná s levicou a teplom púšte. Sprevádzala faraóna na vojnových výpravách. Neskôr sa stala aj bohyňou medicíny, mohla však chorobu aj privodiť
Seth - brat a nepriateľ Usira, boh zla spojovaný s púšťou a temnotou
Sokar - boh mŕtvych, pomáhal pri stavbe hrobiek a zádušných chrámov. Patrón umelcov a remeselníkov, je vyobrazovaný ako sokol, alebo muž so sokoliou hlavou. Chránil večný odpočinok mŕtveho
Sutech - boh mora, búrok a púští. Stal sa symbolom zla, kvôli zavraždeniu svojho brata Usira
Šov - otec Geb a Nuty, boh vzduchu a svetla. Syn boha Atuma
Tefnut - bohyňa vody. Sestra a žena Šova. Bola zobrazovaná ako žena s hlavou leva
Thovt - boh múdrosti, vied a umenia, spravodlivosti, písma, rečí a medicíny. Spojovaný bol s opicou a vtákom Ibisom. Považovaný bol za srdce a jazyk boha Ré. Zúčastnil sa obradu "váženia srdca". Pôvodne bol uznávaný ako boh mesiaca
Usir (Osiris) - vládca podsvetia a pán mŕtvych. Zavraždený bratom Sutechom. So svojou ženou Esetou (Isis) mali syna Hóra. Boh vegetácie, smrti a znovuzrodenia
Vadžet - bohyňa znázorňovaná ako kobra - ureus. Ochrankyňa Dolného Egypta, symbolizovala kráľovskú moc a svetlo. Oko slnečného boha
Vešebt - Soška a dvojník-služobník zomrelého kráľa na onom svete
Faraóni Egypta
Faraón je titul používaný pre vládcu Egypta v hebrejskom a neskôr aj v gréckom prostredí. V staršej literatúre sa uvádza, že faraóni boli pokladaní za potomkov bohov a taktiež ako bohovia. Najslávnejší faraóni v Egypte boli z 18. dynastie. Zakladateľom bol Amos. Správnym a náboženským centrom sa stali Théby.
Faraóni boli vládcami Horného a Dolného Egypta, králi s neobmedzenou mocou. Faraón bol pozemským synom boha Re, najvyššieho zo všetkých bohov. Bol považovaný za žijúceho Hora a uctievaný bol ako boh. Symbolom faraóna bola dvojitá kráľovská koruna, ktorá symbolizovala Horný a Dolný Egypt. Biela časť znamenala Horný a červená Dolný Egypt. Po smrti faraóna bolo jeho telo balzamované (mumifikované) a uložené bolo do sarkofágu. Mumifikácia bol zložitý proces, ktorý pripravil faraóna na posmrtný život. Faraóni boli ukladaní do hrobky s bohatou pohrebnou výbavou.
Najznámejší faraóni
Hatšepsut
Hatšepsut: žena -faraón vládla ako piaty vládca 18. dynastie. K moci sa dostala ako regentka svojho, vtedy ešte nedospelého, syna Thutmosa III., no neskôr sa vlády odmietla vzdať. Hatšepsut podnikala veľkolepé obchodné výpravy do krajiny Punt (dnešné Somálsko), no jej najslávnejším počinom je postavenie chrámu Džeser-džeseru.
Thutmose III.
Thutmose III. je považovaný za najväčšieho bojovníka v dejinách Egypta. Podnikol 17 vojenských výprav a posunul hranice svojej krajiny až za Lýbiu, Núbiu a dokonca až za rieku Eufrat. Tiež sa venoval staviteľskej činnosti. Je autorom veľkého množstva chrámov a prispel veľkou mierou k rozšíreniu Karnackého chrámu.
Amenhotep IV.
Amenhotep IV bol desiatý kráľ 18. dynastie a je viac známy ako Achnaton. Hovorilo sa o ňom ako o „kacírskom kráľovi“, pretože uskutočnil veľké náboženské reformy, ktoré plne ignorovali tisícročnú tradíciu. Spočívali v zákaze mnohobožstva a prikazovali uctievať jediného boha, slnečného Atona. Kráľ dal k pocte svojmu bohovi vybudovať dokonca nové mesto – Achetaton (dnešný El-Amarna). Po faraónovej smrti, ktorého ženou bola vraj najkrajšia žena staroveku – Nefertiti, všetko sa potom vrátilo k starým poriadkom.
Tutanchamon
Tutanchamon bol nevýznamný panovník, ktorý usadol na trón už ako dieťa, no vryl sa do pamäti ľudom po celom svete, až po objavení jeho nevykradnutej hrobky v Údolí kráľov – Howardom Carterom v novembri roku 1922. Hrobka obsahovala okrem sarkofágu s kráľovou múmiou fascinujúci poklad, z ktorého snáď najznámejším artefaktom je zlatá posmrtná maska.
Ramesse II.
Ramesse II bol tretí panovník 19. dynastie a preslávil sa svojimi vojnami s Chetitmi o bývalé egyptské dŕžavy: Sýriu a Palestínu. Najslávnejšou z jeho bitiek je zaiste vojna u Kadeša, ktorá viedla k podpísaniu najstaršej mierovej zmluvy na svete. Veľký obdiv Ramesse si vydobyl za svoju staviteľskú činnosť. Postavil množstvo chrámov, zakladal nové mestá a zveleboval tie staré.
Údolie kráľov - poloha
Údolie kráľov sa nachádza na západnom brehu rieky Níl naproti Luxoru (vybudovaný na mieste starovekých Théb) pod vrcholkom hory El - Quorn a je rozdelený na Východné údolie a Západné údolie. V Západnom údolí je verejnosti sprístupnený len jeden hrob - veľkňaza Aje, následníka panovníka Tutanchamóna. Väčšina najdôležitejších hrobiek sa nachádza vo Východnom údolí. To je prístupné verejnosti. Len pre návštevu Tutanchamónovej hrobky je potrebné mať zvláštne povolenie.
Údolie kráľov - tradície
Tradícia pochovávať panovníkov v Údolí kráľov zaviedol asi Ahmose, prvý panovník 18. dynastie. Posledný hrob patrí Ramesseovi XI. Ahmosova hrobka, ani hrobka jeho syna Amenhotepa I. zatiaľ nebola objavená. Prvým faraónom, o ktorom je možné s určitosťou povedať, že je tu pochovaný, je Thutmose I. Najvýznamnejším je Ramesse II. Najznámejším potom Tutanchamon, ktorého hrobka bola objavená v roku 1922. Celkom v Údolí kráľov bolo doteraz objavených viac ako 62 hrobiek (len 24 z nich je kráľovských), niektoré sú vyhĺbené až 200 m hlboko do vnútra skál.
Luxor je aktuálny názov jedného z najstarších a najvýznamnejších miest Egypta, ktoré leží asi 700 kilometrov južne od Káhiry. Najstarší známy názov bol Véset, zo začiatku to bolo malé mesto na Níle. Luxor je po pyramídach najväčšou atrakciou v Egypte. Luxor bol osídlený už 4000 let pred n. l.
Na východnom brehu sa nachádza veľké množstvo pamiatok, predovšetkým chrámov ( chrám Karnak ), na západnom potom slávne Údolie kráľov, Dér el-Bahrí ( chrám kráľovnej Hatšepsovet ), Medínit Habú, Memnónovy kolosy.
Chrám Karnak
Karnak je chrámový komplex a hlavné kultové stredisko boha Amona, nachádzajúceho sa v oblasti starovekého Vesetu. Karnak je najväčším chrámovým komplexom v Egypte. Bol postavený a rozširovaný postupne po dobu viacej ako 1500 rokov. V centre komplexu Karnak je obrovský chrám Amuna, v ktorom sa nachádza Sväté jazero. Chrám Karnak sa nachádza na okraji Luxoru v južnom Egypte, cca 500 km južne od hlavného mesta Káhira.
Memnónové kolosy
Memnónové kolosy sú dve sediace obrie sochy z kameňa (dvojičky) znázorňujúce faraóna Amenhotepa III. situované na západe mesta Luxor v blízkosti Medínit Habú. Memnónové kolosy sú vytesané do blokov z kremeňa dovezeného špeciálne z Gizy a z lomu Džebel el-Silsila na severe Asuánu. Memnónové kolosy sú vysoké 18 metrov.
Chrám kráľovnej Hatšepsut
Chrám kráľovnej Hatšepsut je čiastočne vytesaný do skál, pôsobí skoro tak, ako by bol vybudovaný samotnou prírodou. Chrám kráľovnej Hatšepsut sa rozkladá na troch terasách, ktoré sa opierajú o steny, pri ktorých stoja stĺporadia, ktoré sú vzájomne prepojené hlavnou zdvíhajúcou sa rampou.
Chrám kráľovnej Hatšepsut tvorí tri terasy, vzájomne spojené rampami. V pravej časti spodnej terasy chrámu, za stĺpovým priečelím je vidieť zrekonštruované reliéfy kráľovnej Hatšepsut na love v papyrusovej húštine.
Hatšepsut bola kráľovnou 18. dynastie, ktorá vládla starovekému Egyptu. Hatšepsut bola dcérou Thutmosa I. a ženou svojho nevlastného brata Thutmosa II. Kráľovná Hatšepsut vybudovala jednu z najkrajších staroegyptských pamiatok.
Múmia kráľovnej Hatšepsut
Múmia jednej z najslávnejších kráľovien Egypta, Hatšepsut, ktorá používala titul faraón, bola konečne identifikovaná a jednoznačne sa tým potvrdila jej identita. Egyptológovia sú presvedčený, že identifikovali múmiu kráľovnej Hatšepsut, najznámejšej vládkyne starovekého Egypta. Jej telo bolo nájdené v obyčajnom hrobe v Údolí kráľov. Jedná sa o najvýznamnejší objav v Údolí kráľov od dôb, kedy bola objavená slávna múmia Tutanchamóna.
Pyramídy v Gíze
Pyramídy v Gíze, tri veľké pyramídy so Sfingou v popredí, sú snáď najčastejším používaným symbolom Egypta. Pyramídy v Gíze, to je kráľovský cintorín, kde odpočívajú ostatky stoviek úradníkov a významných osobností 4.dynastie.
Gíza je dnes súčasťou veľkej Káhiry. Ako prvý faraón si tu vybral miesto k poslednému odpočinku slávny Cheops a vytvoril tak najväčšiu stavbu všetkých čias.
Egyptské pyramídy
Egyptské pyramídy sú prvým a doteraz aj jediným dochovaným divom starovekého sveta. I keď sa v Egypte vyskytuje niekoľko desiatok pyramíd, za prvý div sveta sú považované len pyramídy, nachádzajúce sa na pyramídovom poli v Gíze neďaleko od hlavného mesta Káhiry. Na tomto poli sa nadchádzajú tri veľké pyramídy, ktoré postavili traja faraóni zo 4.dynastie, ktorá v Egypte panovala približne v rokoch 2639/2589–2504/2454 pred n. l, tzn. v období, ktoré spadá do Starej ríše dejín starovekého Egypta. Cheopsova pyramída sa radí medzi sedem divov sveta a bola najvyššou stavbou až do stavby Eiffelovej veže.
Pyramídy v Gíze
- V Gíze sa nachádzajú nasledovné pyramídy:
- Chufuova pyramída (Cheopsova pyramída)
- Rachefova pyramída
- Menkaureova pyramída
Sfinga je záhadná socha s ľudskou hlavou a levím telom. Na výšku Sfinga dosahuje 21 metrov a do diaľky 74 metrov. Pod Sfingou sa nachádzajú komplexy chodieb a chrámov. Údajne sú to prepojovacie cesty medzi všetkými tromi pyramídami. Sfinga leží na východnej strane Rachefovy pyramídy.
Pod nánosom piesku, ktorý vietor vytrvalo prináša z blízkej púšte, bola Sfinga kedysi takmer zasypaná. Faraón Tutanchamon ju z pieskového zajatia vyslobodil.
Sfinga v Gíze je veľká spola ľudská, spola zvieracia socha, nachádzajúca sa na Gízskej plošine, v Egypte na západnom pobreží Nílu. Sfinga v Gíze je najväčšia socha vytesaná z jedného kusu kameňa, ktorá kedy bola vytvorená. Všeobecne sa verí, že Sfinga bola vytvorená starými Egypťanmi v 3.tisícročí pred n. l., v dobe Starej ríše za panovania 4. dynastie a to panovníkom Rachefom spolu s pyramídou. Sfinga je 74m dlhá, 6m široká a 21m vysoká. Veľká Sfinga v Gíze je viac ako len symbol Egypta, starého ale aj súčasného. Sfinga je stelesnením starobylosti a tajomstva. Po stáročia dráždila predstavivosť básnikov, vedcov, dobrodruhov i cestovateľov. Navzdory tomu, že Sfinga bola veľakrát zmeraná, opísaná, preskúmaná s pomocou najmodernejších technických pomôcok a konajú sa o nej špeciálne vedecké konferencie, základná otázka ale zostáva nezodpovedaná, nemožno jednoznačne povedať, kto, kedy, prečo a za akým účelom ju postavil.