Prolog
-Harry!- zvýskla som a hodila som sa okolo krku svojho najlepšie priateľa. Stáli sme na stanici, pripravený na odchod do Rokforskej strednej školy čarodejníckej. Zahalený v pare sme sa vítali ako väčšina priateľov zo školy ktorý sa celé prázdniny nevideli.
-Kde máš Rona?-
-Tu som- kým Harry stihol vôbec otvoriť ústa za ním sa objavila vysoká postava druhého najlepšieho priateľa ktorého ćakalo rovnaké, radostné privítanie.
-Poďme si nájsť kúpe.-
Cesta do Rokfortu zbehla strašne rýchlo. Nastupovali do 5.teho ročníka a Hermiona si veľmi dobre uvedemovala čo obnáša 5.ty ročník. Blížiace sa skúśky ju donútili opakovať učivo už poćas minulého roku.Kočmi, ktoré ako obyčajne neťahalo nić sa doviedli do Rokfortu kde celý premoknutí zasadli za stoli preplnené jedlom. Sála sa zaplnila vravou a smiechom. Všetci jedli a zabávali sa. Duchovia premávali po sále a sem tam sa zastavila pri nejakej skupinke študentov aby vymenili pár slov.
-Uhm, čo myslíś kto nás bude učiť obranu proti čiernej mágii?- spýtal sa Harry celý zamastený od kuraťa ktoré s chuťou jedol.
-Netuším, ale na jeho mieste by som si dal sakra pozor- Ron ústami takými plnými až mu z nich vyletovalo prehovoril.
-Prečo?-
-No tak si to zhnme. Jedného učiteľa posadol Veď-Viete-kto. Druhý skončil pomätený boh vie kde a tretí bol rok zavretý v truhlici.- Ron mykol plecom akoby rozprával o priebehu metlobalového zápasu a nie o zajatí učiteľov.
-Počula som že Dumbledore nevedel nikoho zohnať.- povedala som premýšľajúc kto by to mohol byť.
-Jedine blázon by zobral toto miesto.- stroho ukončil Ron túto debatu aby sa mohol znovu naplno venovať svojmu kuraťu s kašou.
Dumbledore sa postavil a kývol rukou na znak utíšenia sa.
-Milí študenti a profesori. Opäť vás vítam v novom školskom roku.Chcel by som oznámiť pár zmien. Profesora Hagdrida kvôli jeho neprítomnosti na pár mesiacov nahradí profesorka Grumplová..-
Ron, Hermiona a Harry si vymenili znepokojené pohľady.
-Kde môže byť?!- sykol Harry tak potichu že Hermiona sediaca hneď vedľa neho to ledva poćula.
-Počuvajme, možno sa dozvieme viac.- Hermiona ukonćila túto debatu.
Lenže Dumbledore sa už ďalej o Hagridovej neprítomnosti nezmienil.
-Ďalšou zmenou v profesorskom zozname je učiteľlka obrany proti ćiernej mágii.Prosím privítajte profesorku Soulorovú. Od vedľa profesorky McGonnagalovej sa postavila mladá žena. Blonďavé,husté vlasy jej splývali po koniec chrbta a oči jasné ako obloha sa usmievali spolu s krásnými plnými perami. Bledá pokožka vo svetle sviečok priam až svietila.
-Tá teda je.- obdivne zapísakl Ron a Harry prikivoval hlavou.
-Čo na ňu poviete?- spoza Rona sa vynorila Fredova a Georgova hlava.
-Je bohovská!- zapískal si Fred.
hermiona si odfrkla.-Čo na nej vidíte? Veď je to obyčajná ženská.- hoci aj Hermiona musela priznať že profesorka Soulová bola krásna. Krásna a čudná zároveň. Niečo jej na nej nesedelo. Ako môže byť niekto takýto bledý?
-Hermiona, práve z teba hovorí žiarlivosť. Žiarliš lebo je krajšia ako ty.- skometoval to celé Fred.
Hermiona sa postavila a namosúrene odpochodovala do klubovne pevne rozhodnutá neprehovoriť s nimi už ani pol slova.Ziarlivosť. Určite.
Ráno sa Hermiona zobudila zavčasu. Na hodinkách položených na jej nočnom stolíku budík ukazoval 5 hodín. Pozrela na Parvati a Lavander ktoré na vedľajších posteliach spokojne odfukovali. Hermiona si bola istá že dnes už nezaspí. Postavila sa a zamierila ku zrkadlu. Kućeravé vlasy jej neposlušne odstávali od hlavy a hnedé okáľe ju zo zrkadla zvedavo pozorovali. Veď nie je až taká škaredá no nie? Tak prečo sa Fredovi nepáći ona ale tá ženská? City k Fredovi boli čisto bratské ale aj tak ju urážalo to že ju nepokladajú za dostatočne peknú.Povzdychla si a napchala sa do úzkych džínsov a modrého tielka s výstrihom. Dnes sa ešte neučili čiže si mohli obliecť aj muklovské oblečenie. Zachmúrila sa keď zachytila svoj odraz v zrkadle. Mali by ho z tade zvesiť. Zbytoćne deprimuje ľudí. Rozmýšľala čo spraví s týmito uź otravnými vlasmi. Po dlhom uvažovaní sa rozhodla źe použije kúzlo vyrovnávania. Nikdy pred tým ho nepoužila na vlasy čiže nevedela ako to zareaguje a úprimne sa aj trochu bála. Radšej byť so strašnými vlasmi ako bez nich. Sústredene prižmúrila oći a zabrblala zaklínadlo. Po otvorení oći bola nadmieru spokojná. Vlasy neboli úplne rovné ale zato aby otravne kučeravé. Predĺžili sa a mierne sa toćili. Bolo to perfektné. Spokojne sa usmiala a zbehla do klubovne kde na jej prekvapenie narazila do nejakého človeka. Zrejme ranné vtáća, veď nieje ani 6 hodín.
-Och, A-ahoj.- Pozdravila Freda ktorý stál pred ňou s miere otvorenými ústami. Mal úzke džínsy a károvanú košeľu. Vlasy strapaté akoby teraz vyliezol z postele ale práve tie mu zvýšili na kráse. Keď sa na neho tak Hermiona pozerala bol pekný. Strašne pekný.
-To tu budeme stáť až do smrti?- s úškrnom šťuchla so Freda, ktorého to prebrala z tranzu.
-Och, nie. Nie, vobec, nie. Ehm, dnes si nejaká iná. Mylsím, že to robia tie vlasy. Vyrovnávacie zaklínadlo?- uškrnul sa.
-Áno, uhádol si.- zasmiala sa.
-Je to slušné. Vlastne si krásna.- usmial sa Fred úsmevom ktorý Hermione vyrážal dych.
-Ehm, ďakujem.- nervózna a červená Hermiona zazbrblala po´dakovanie a bola rozhodnutá z tade vypadnúť hne´d v tomto okamihu, lenže Fred jej to uľahčil.
-Tak ja už pôjdem. George by sa čudoval kde som zmizol.- Ešte raz sa usmial a zmizol v chlapčenskej klubovni. Hermiona tam stála ako zarazená. Pred očami mala stále Fredov úsmev a v ušiach jej znej jeho smiech. Čo sa to s ňou deje? potriasla hlavou a vybrala sa do Veľkej siene na ranajky.
:)
(kiks, 22. 7. 2012 21:01)