5. kapitola
Na udalosti s Bellou sa Nicoll snažila zabudnúť. Snažila sa zabudnúť na ňu,nato, že je to jej matka proste na všetko. Sústredila sa len na kamarátov a na blížiaci sa vianočny ples na Rokforte. Bola taka rozrušená. Síce ešte nemala partnera ale to jje nevadilo.S Ginny a Miou si v Rokville kúpila krásne šaty a neskutočne sa tešila. Bude to jje prvý ples v živote. Aj keď bez partnera.
„Hej Nicoll, niečo si si zabudla!“ kričal za Nicoll Fred a prudko sa otočila. Bežal k nej Fed a v ruke niesol jej denníček. Usmiala sa na neho. V poslednej dobre sa s Fredom straśne zblížila. Bol jej najlepším priateľom.
„Ďakujem.“
„Za málo. Neboj sa nečítal, som žiadne tvoje tajomstvá.,“
„Aj keby. Nič by sa nestalo. Vieš všetko.“
„Samozrejme. Nikto mi neodolá aotvorí svoje sdrce.“ Povedal Fred preafektovane a Nicoll sa úrpimen zasmiala.
„Veď to je jasné, ty lámač sŕdc.“
„Lámač sŕdc. Tak krásne ma už dlho nikto nenazval.“
„ Tak som rada, že som ti to po dlhom čase povedala prvá.“
„A čo by si povedala na menšiu nočnú obhliedku hradu?“ žmurkol na Nicoll Fred a jej sa roztriasli kolená. Ćo sa to s ňou deje?
„Ja hrad poznám dokonale.“
„Och jasné. Moja chyba. Tak by som to upresnil, čo by si povedala na menśí vianoćný ples so mnou?“
„Ty ma pozývaš na ples?!“ šokovane vykríkla Nicoll až sa za ňou otočilo niekoľko druháčok.
Fred zmätene pokrčil plecami, „Tak to už asi bude.“
„Aha dobre, ale len čisto ako, no veď vieš.“ Koktala Nicoll a zahltila ju ćerveň. Tak na tomto bude musieť popracovať.
„Kamaráti?“ zdvihol pobavene Fred oboćie.
„Ano.“
„Keď to tak chceš.“ Pokrčil plecami ale Nicoll v jeho očiah zahliadla smútok?
„Tak dobre, ja už budem musieť ísť. Tak ahoj Nicollete.“ Uškrnul sa a utiekol z dosahu mojich rúk.
„Ešte raz mi tak povieš a ublížim ti!“ veľmi dobre vedel ako to meno neznášam.
Z diaľky počula už iba jeho smiech. Musela sa pousmiať. Posledných pár dní zvládala iba vďaka tomu smiechu.
Nastal deň ´D´. Všetky dievčatá nervózne pobehovali po internáte a zháňali veci na skrášlenie sa.
„Neznášam svoje vlasy!“ kričala Mia na celú izbu a hádzala vśetkým čo jej prišlo pod ruku. Mala na sebe krásne červené šaty do kolien. Mali hrubé ramienka a boli úplne obtiahnuté takže dokonale ukazovali jje krásnu postavu.
„No tak upokoj sa Mia.“
„Nebudem sa Ronovi páčiť.“ Riekla skleslo a hodila s ana posteľ. Teraz sa prudko ozvala Ginny,ktorá vôbec nebola taká jemná ako ja.
„Hermiona Grangerová! Spamätaj sa konečne. Môj brat ťa žerie najviac ako sa dá. Jemu by si sa páčila aj kebže sa na vlečieš do mechu. A prestať kňučať! Si krásna!“ Táto červenovláska nemá práve najjemnejšiu povahu. V duchu sa Nicoll uškrnula.
„Mia, Gin na pravdu. A s tými vlamsi to pôjde pozri.“ Podišla k nej a zdvihla prútik. Zabrblala jednoduché zaklínadlo a hermionine vlasy sa začali vyrovnávať. Neboli úplne rovné ale zato krásne vlnite. Mia pribehla k zrkadlu a následne jej vysela na krku. Nicoll vážne uvažovala o tom, či sa Hermiona náhoodu nevie premiestňovať.
Všetky sme boli nervózne. Mia kvôli Ronovi, Ginny kvôli Harry a Nicoll kvôli Fredovi. Vážne si to priznala?
Jemne sa na vliekla do svojich šiat a pomaly,aby ich nepoškodila ich zazypsovala. Boli to krásne biele šaty,ktoré mali na chrbte zips. Siahali približne do pojky stehien. Boli bez ramienok a obtiahnuté boli len na prsiach. Potom padali v jemných nepravidelných vlnkách.
Pozrela sa na svoje vlasy a povzdychla si. Vlasy mala po mame. Tak ako aj oči. Od tejto chvíle ich nenávidela. Boli zvlnené a siahali jej do polky chrbta. Rozhodla sa, že ich nehcá tak. Zobrala si len jeden prameň a zaplietla z neho malý vrkôčik ktorý si potom primla zboku hlavy. Jemne sa namaľovala. Bola celkom spokojná. Nebelo to až také zlé, a veď predsa je to lem plec. Nić viac. Ale aj tak cítila v bruchu nervozitu ktorá sa jej držala ako kliešť.
Keď sa pozrela na svoje 2 najlepšie kamarátky spadla jej sánka. Hermiona dokonalá ako lupienok ruže. Ginny zase nespútaná a divoká vo svojich čiernych šatách,ktoré ostro kontrastovali z jej ohnivou hlavou, ale neuveriteľne jej to seklo. Bola priam na zožratie. Aj keď nebola lezba musela to priznať.
„Tak dámy, dnešný večer si užijeme.“
Akonáhle na schody vstúpilo toto dievčenské trio, všetky hlavy sa začali za nimi otáčať. Všetci zamrzli a uprene sledovali ako pomaly kráčajú po schodoch. Nicoll to dodalo sebavedomie, lebo vedela že im to musí vážne seknúť keď vyvolali takúto reakciu. Aj keď v kútiku duše pocítila štipnutie pochybností. Čo keď sút aké krásne iba oni 2? Lenže aj tento kúsoček pochybností zahnal Fred,ktorý obarene pozeral na ňu. Jeho oči patrili len jej. Nie Ginny ani Hermione. Jej.
„Si nádherná, Nicollete.“
„To chceš vážne prísť ku zraneniu?“
Uškrnul sa a ponúkol jej rameno.
„Čokoľvek ti uvidím na oćiach.“
„Tak si daj pozor, aby som to nevyužila.“ Prižmúrila som oči a uškrnula sa.
Po tom ako Dumbledore predniesol svoju reč na stoloch sa začalo objavovať jedlo. Namiesto veľkých fakultných stolov boli po miestnosti porozmiestňované malé stolčeky pre 6stich. Jedlo bolo naozaj výborné. Potom čo všetci dojedli, začalo sa tancovať. Najprv každý tancoval len oatrne, ledva sa hýbal z nohy na nohu ale po pár minútach to ožilo.
„Fred! Ďakujem, že si ma tu vzal!“ kričala Nicoll aby prehlušila hlasnú hudbu.
„Ja ďakujem tebe.“ Povedal Fred a chytil ju za ruku čím jej zakázal skákať. Nicoll zastala a hladela na neho, čakajúc čo sa bude diať.
Chytil ju za pás a nahol s ak jej uchu.
„Odkedy som ťa prvý krát videl, nemôžem na teba prestať myslieť.“
Nicoll sa opäť roztriasli kolená aomámene na neho hladela.
„Vážne?“
„Viem, že si sem chcela ísť ako moja kamarátka ale ja si nemôžem pomôcť.“ Pozrela sa mu do očí a v nich uvidel úprimnosť. Hľadela do tých istých oćí, ćo ju utešovali keď jej bolo najhoršie, do oćí, čo sa smiali keď sa smiala aj ona. Do očí, na ktoré myslí keď zaspáva. A v tedy jej to došlo. Nebol to len jej najlepší kamarát. Bol to chlapec ktorého ľubíla.
„Fred? „
„Ano?“ spýtal sa sobavami v hlase.
Zasmiala sa čo u neho vyvolalo zmätok.
„Čo je?“
„Ty si taký hlupáčik! Poď sem.“
Postavila sa na špičky. Cítila jeho teplý dych, jeho vôňu. Boli tak blízko, že mu mohla spoćítať všetky pehy na tvári. Fred sa sklonil a chcel prekovať tú vzdialenosť, no vyrušil ho strašný treskot.
„Smrtožrúti, smrtožrúti!“ vbehol do siene zadychčaný Filch a škrekľavo vykrikoval.
V tej chvíli nastala panika. Ĺudia začali kričať a tlačiť sa.
„fred! Fred!“ naťahovala ruku a snažila sa hi zachytiť lenže rozrušený dav ho ťahal ďaleko od nej.
Do miestnosti vleteli čierne postavy a smiali sa ľadovým,ostrým smiechom. Sieň sa začala napĺňať farebnými lúčmi a kriku bolo čaraz viac. Nicoll sa splašene obzerala a nevedela čo má robiť. Prútik pri sebe mala. Vedela dobre bojovať ale ona nechcela. Pohľadom sa snažila vyhľadať Freda, no bolo tu priveľa ľudí. V dave zahliedla dlhé ohnivé vlasy. Ginny bojovala s akousi blon´davou ženou aNicoll v nej spoznala Malfoyvu matku. Ginny sa statočne uhýbala ale nestačila na ňu.
Žena sa smiala. „No poď , Weasleyová zatancuj mi ešte niečo.“
To Nicoll prebralo. Okamžite vytiahla prútik a rozbehla sa za nimi.
„Ju nechaj na pokoji, Malfoyová!“
„Ako to, že mi tykáš?! Čo si to dovoľuješ?! Kto si?!“ škrekľavo na mňa pozrela no vokamihu presne ako jej syn zamrzla
„Oči. Tie isté som už niekdy videla.“
Prepichla ju krutým pohľadom. Celú ju pohltila nenávisť. Nenávisť k nej, k jej matke, ku Voldemortovi.
„Je to možné. Vychutnaj si ich, lebo ich už nikdy neuvidíś.“
„Expeliarmus!“ vykríkla Nicoll a vrhla po necj zaklínadlo. Žena sa mu uhla a smiala sa ďalej.
„Ty sa na mňa hrabeš s týmto zaklínadbol?“
„Nie. Extra pre teba tu mám ešte niečo.“
„Cruciatus!“zena spadla na zem. Nekričala ani sa nemätala ako to robí väčšina, len šokovane otvorila oči.
A začal sa súboj. Vrhali sme po sebe zaklínadla. Očkom som stále hľadala Freda a panika vo mne stúpala.
„Perficilus Totalus!“ vykríkla Nicoll a žena,ktorá nečakala toto zaklínadlo znehybnela.
„Bombarda maximus!“ vykríkol hlas zpoza Nicoll a Malfoyová sa rozpadla na prach.
„Fred!“ vykríkla a hodila sa mu okolo krku.
„Nicoll, si v poriadku! Tak som sa bál!“
„Čšš. Už je dobre.“ Hladkala ho po líci a stekali jej slzy dolu tvárou.
„Všetko bude v poriadku, ty budeš v poriadku. Musím ísť nájsť svoju rodinu. Choď von do záhrady a tam ma poćkaj.“ Nicoll prikývla a dala mu letmý bozka. Rozbehla sa opačným smerom od neho. Keď už bola dostatočne ďaleko, Fred sa začal celý triasť. Ryšavé vlasy sa menili na hnedé a hnedé oči zas na modré. Na Fredovom mieste stal Demitrius, jeden z Voldemortových prívržencov a spokojne sa uškŕňal. Rukou kývol na svojich 2 spojencov ktorý sa okamžire rozbehli za Nicoll.
„Teraz sa uvidí, či si pravá dcéra Belly.“
„Fred? Fred!“ syčala Nicoll do tmy záhrady a narastal v nej strach. Prečo tu ešte nie je? Čo ak sa mu niečo stalo?
„Zbytočne sa namáhaš dievćatko. Tu ťa nenájde nikto.“ Zachechtal sa hlas za ňou a Nicoll sa otočila. Zamrazilo ju strachom. Za ňou sa týćili dvaja smrtožrúti v maskách a približovali s aknej. Zvažovala aké má śance pri úteku a v súboji s nimi. Ani v jednom nemala bohviekaé šance ale ak už mala zomrieť tak nech to je aspoň pre dobrú vec. Aj keď mala sto chutí utiecť, premohla sa a zdvihla hlavu. Prutik zvierala za chrbtom.
„Čo o do mňa chcete?“
„Otázkou nie je čo od teba chceme my, ale čo chce Temný pán.“
„Čo by už on mohol chcieť odo mňa?“ arogantne vyprskla Nicoll abola na seba hrdá aký mala pevný hlas aj keď sa bála ako malé dievčatko.
„Uhm. Čo ja viem. Čo by už mohol chcieť od dcéry Belatrix?“
Nicoll trhlo, keď počula to slovné spojenie. Ako to vedeli.
„To nie je pravda. Nie som jej dcéra.“
„Ale ale,ale. Tomu by sa veľmi nepotešila ak by to počula.“
„Je mi jedno, čo by robila.“
„Uvidíme. Kristo, zviaž ju.“
Nicoll reagovala rýchlo.
„Protego!“ vykríkla a sila kliadby ich odhodila do zadu. Jeden tvrdo narazil hlavou do sochy morskej panny a dopadol na zem. Nehýbal sa. Druhý sa zviachal zo zeme a šúchal si ruku.
„Tak toto si prehnala, zlato.“ zdvihol prútik a Nicoll odhodilo do strany. Čaroval neverbálne. Nevedela čo použil za zaklínadlo ale cítila ako sa jej po líci valí krv. Chytila si ho a trhla sa bolesťou.
„Perficilus Totalus!“ vykríkla a muš ktorý to nečakal ztuhol.
„Čo povieš na toto?“ podišla k nemu a smiala s amu do tváre, čo následne aj oľutovala lebo jeho ruka s apohla a chytila ju pod krkom.
„Že si mŕtve dieťa.“ Zaškeril sa. Nemohla dýchať. Pred očami sa jej zahmlievalo a lúca jej šli prasknúť. Myslela si, že je jej koniec keď v tom zovretie ochablo a ona tvrdo dopadla na zem. Chytila s aza hrdlo a kašľala.
„Ako s aopovažuješ ubližovať mojej dcére?!“
„Nezaslúži si nič iné, než smrť! A ty to isté! Zradila si temného pána!“
„Ty nemáš právo o tom hovoriť! Nič o tom nevieš!“ zavrčala Bella a zablislo sa zelené svetlo. Muž padol n azem mŕtvy. Nicoll vykríkla a plazila sa ďaleko od toho mŕtveho muža. Schúlila sa za sochou jednohrbej čarodejnice a vzlykala.
„Si v poriadku?“ zašepkala Bella a ustarene na ňu hladela.
„Ako si hoi mohla zabiť?“ zašepkala zhrozene Nicoll.
Bella rozčúlene zdvihla oboćie.“Veď ťa išiel zabiť ak si si to nevšimla!“
„Noa čo! Mal skončiť v Azkabane nie mŕtvy!“ vykríkla Nicoll a rozplakala sa. Líco ju strašne bolelo a necítila si prsty na nohách. Hlava jej śla vybuchnúť aku ju bolela.
„Prepáč mi to Nicoll. Nie len toto. Ale všetko. Všetky moje chyby ktoré somspravila. Odpustíś mi to niekedy?“ Nicoll sa pozrela do tváre svojej matky. Plakala. Bol to divný pocit vidieť skoro najsilnejšiu čarodejku sveta plakať.
„Neviem.“ Povedala po pravde Nicoll.
„Prosím.“
„Neviem, či to pôjde. Priveľmi mi to ublížilo.“
Bella sa natiahla a dala bozka Nicoll na ćelo.
„Pokús sa.“
Vytiahla prútik a namierila ho na oblohu. Zabrblala nejaké zaklínadlo a temné znamenie nad Rokfortom sa vyparilo. Z Rokfortu začali vyletovať čierne postavy a strácali sa v tme noci.
Bella sa ešte raz otočila a usmiala sa na Nicoll.
„Ľúbim ťa dcérka.“
A zmizla v tme.
Komentáre
Prehľad komentárov
:D je to super - líbí se mi, že Bella není úplně jiná a HLAVNĚ JE TAM FRED!!!! :D
HP
(eliz, 14. 12. 2012 12:45)Voldy sa asi chystá vydierať Bellu to mu neprejde... som zvedavá ako to nakoniec dopadne... je vidieť, že by Bella aj za ňu zomrela... dúfam, že sú ostatný v poriadku...
inkognito-hp.blog.cz
(Teza, 4. 2. 2013 21:16)