Vitajte na mojej stránke

Páv, toto krásne majestátne zviera, vták, pochádza z južných džunglí Indie a z ostrova Cejlón. Charakteristické telo je znakom pre páva, nehovoriac o jeho korunke, výrastkoch na hlave, ktoré korunku pripomínajú, až to dodáva pávom imidž šľachty a akoby miernej nadradenosti. Patrí medzi hrabavé vtáky a už od pradávna boli pávy súčasťou záhrad panovníkov po celom svete. Za dávnych dôb si páva doniesol do svojej ríše aj kráľ Šalamún. Iní kráľovi postupom času pávov získavali ako dary od kupcov. Máme ich aj na Slovensku, v zoologických záhradách a aj u súkromných chovateľov a príležitostne aj na akciách, v záhradách kaštieľov a hradov.

Prekrásne operené sfarbené telo modrých a ostatných pestrých farieb robí páva jedinečné a azda toho najpestrejšieho vtáka na Zemi. So stiahnutým chvostom môže mať i viac ako tri metre. Dokáže vzlietnuť na strom, alebo preplachtiť z iného stromu na konár ďalšieho. Nie je príliš dobrý letec aj pre šírku a neobratnosť chvosta. Pri lietaní vám páv pripadá ako dieťa, ktoré sa oblieklo do troch otcových svetrov a všade mu to lieta, rukávy poletujú okolo. Výnimočné sfarbenie a pritom veľmi vzácne, je albinizmus – čistá biela farba a červené oči. Ide o genetickú poruchu, ktorá spraví páva síce „vadným“ kusom ale o to vzácnejším pre výstavy. Vo voľnej prírode roztiahnutý chvost do vejárového tvaru opticky zväčšuje tohto inak malého vtáka na toľko, že si len málokto na neho trúfne. Ba dokonca ak si onen tvor dovolí na protivníka otvoriť hneď niekoľko očí, má to za následok práve to, že prípadného predátora môže odplašiť. Rovnakým spôsobom to funguje aj u motýľov, kde oči tvoria akoby oči menšieho tvora a tak sa zdá byť väčší a uprene hľadiaci.

Rozšírenie

Pávy od spomínaného kráľa Šalamúna 10 storočí pred naším letopočtom ďalej putovali do ďalších západnejších krajov sveta. Severný Egypt je dodnes na hojnejších miestach domovom týchto tvorov. V Grécku taktiež v záhradách, súkromných ostrovoch a napríklad aj na takom Knosse, jednom z divov sveta, a v jeho okolí, sa voľne pohybuje niekoľko pávov, sami sa o seba vedia postarať a spokojne si žijú.  Svoju prítomnosť oznamujú silným húkaním charakteristickým pre pávy. Vidieť ich na stromoch so spusteným chvostom nadol, ako majestátne stoja na konári, alebo spustených na zemi, rýchlym krokom sa presúvajúc. Rozprestreté chvostové pierka a pávie oká je možné zazrieť, len ak je kohút v toku.

V Grécku mali pávy svoju paniu ochrankyňu – samotnú Herkulovu matku, Héru. Pávie mäso bolo pochúťkou a tiež výsadou pánov a pávími perami symbolicky šteklili hrdlá ba dokonca zvnútra, aby sa jedlo ľahšie dostávalo do žalúdka.

Zvieratá sú to krásne, na chov nie príliš náročné pokiaľ sú letné podmienky. Avšak sú veľmi neznášanlivé, ak ich máte v spoločnosti iných zvierat. Neznesie sa s akýmkoľvek iným zvieraťom. Spoločenský je výhradne len k svojmu druhu. Páv je skôr samotár ako kŕdľový tvor. Požiera rastlinnú potravu, cibuľky rastlín, plody, korienky, ale aj menší hmyz. Klasická hrabavá hydina.