Olympiáda - je časom spájania a nie rozdeľovania
Olympiáda – čas spájania a nie rozdeľovania
Olympijské hry sú zakaždým vrcholným svetovým podujatím, na ktorom sa zúčastňujú stovky športovcov, ktorí s hrdosťou reprezentujú svoju krajinu, no zároveň aj seba samých a svoje športové zručnosti a schopnosti, svoju nezlomnú vôľu a roky zúročenej driny. V posledných desaťročiach však častejšie počúvame v súvislosti s olympiádou najmä o zvýšenej bezpečnosti a možných teroristických hrozbách. Z olympijských štadiónov a dedín sa tak stávajú akési nedobytné a hermeticky uzavreté pevnosti, plné vojakov, policajtov a tajných agentov. Nad hlavami športovcov a divákov krúžia vtuľníky a v celom areáli platia tie najprísnejšie bezpečnostné opatrenia, aké len existujú. Podstatný význam olympizmu a športu ako takého ostáva zrazu v úzadí a prehlušujú ho spomínané opatrenia a hrozby súčasného sveta, z ktorých tá teroristická stojí vpredu a „vyčnieva“ nad ostatnými ako nejaká kráľovná, ktorej sa venuje tá najvyššia možná pozornosť. Je správne, ak sa terorizmu vedome i nevedome venuje toľko priestoru v médiách a v spoločnosti vôbec? Iste, ide o vážnu vec, ale prílišná publicita, akokoľvek dobre mienená, hrá do karát samotným teroristom. Tí môžu „rozohrávať“ svoje psychologické hry a privádzať do zmätku a strachu takmer celý svet, ako to vidíme aj teraz. S nadchádzajúcou olympiádou počúvame skoro denne o tom, aké nebezpečné je cestovať do tohto mesta, koľko nástrah tam číha na športovcov i návštevníkov. Na internete sa objavujú videá, v ktorých sa vyhrážajú teroristi totálnym a masívnym útokom na celé podujatie. Svojimi deštruktívnymi myšlienkami infikujú ďalších nasledovníkov tohto diela skazy a nenávisti. Olympijským výborom, ten náš nevynímajúc, prichádzajú výstražné mejly, za ktorými síce nestojí žiadna teroristická skupina, aspoň tak znie oficiálne vyjadrenie kompetentných orgánov, avšak svojím spôsobom ešte viac zneisťujú športovcov i samotných divákov, chystajúcich sa prežiť neopakovateľný zážitok. Treba veriť akýmkoľvek hrozbám, aké prichádzajú čoraz častejšie? Usporiadatelia každej olympiády venujú na ochranu a bezpečnosť nemalé finančné prostriedky, ľudské zdroje aj techniku. Uvažujme však, prečo to došlo až tak ďaleko, že si my, ľudia tretieho tisícročia prestávame dôverovať? Veď každá zvýšená ochrana a bezpečnosť znamená, že sa potrebujeme pred niekým „zapancierovať“. Prípravy na olympiádu tak v mnohom pripomínajú veľké vojenské cvičenia s nasadením najnovšej bojovej techniky. Duch olympizmu nemá nič spoločné s násilím a terorizmom. Počas olympijských hier zvykli stíchnuť zbrane a aspoň na čas zamĺkla nenávisť a rozbroje. O čom však píšu média pred a počas olympiád? Heroické výkony športovcov, siahajúcich až na dno svojich síl a schopností, by mali byť prvoradou témou pre médiá. S príchodom olympiády však začínam pochybovať o tom, čo sa v skutočnosti začne o pár dní. Budú to olympijské hry, sviatok športu, alebo príležitosť ako ich narušiť a pošpiniť tak ich ušľachtilý zámer športom spájať a nie rozdeľovať? Modlime sa za pokojný priebeh nielen olympiády, ale aj každého iného športového podujatia. Nech sa z olympiády nestane strašiak, ale nech vynikne jej skutočné poslanie – športom vnášať do spoločnosti jednotu, porozumenie a tiež lásku a pokoj. Aby sa akékoľvek športové podujatia nestávali živnou pôdou pre spriadanie nenávistných plánov pomsty.
A na záver ešte pár údajov o jednom z podstatných symbolov každej olympiády. Olympijská vlajka je symbolom medzinárodného olympijského hnutia reprezentovaného Medzinárodným olympijským výborom (MOV). Vlajka má podobu bieleho obdĺžnika, v ktorom je umiestnený najvyšší symbol olympizmu, päť navzájom sa prelínajúcich kruhov modrej, žltej, čiernej, zelenej a červenej farby. Každý kruh reprezentuje jeden kontinent: modrý - symbolizuje Európu, žltý -Áziu, čierny - zasa Afriku, zelený - Austráliu a Oceániu a červený - Ameriku.
Podobu vlajky navrhol v 1914 zakladateľ moderného olympijského hnutia, barón de Coubertin. Plánované prvé použitie vlajky na Olympijských hrách roku 1916 prekazila prvá svetová vojna, takže prvýkrát sa vlajka použila až na olympiáde v Antverpách v roku 1920. Verme, že aj nadchádzajúce olympijské hry budú v prvom rade o športe, kedy nie je dôležité iba samotné víťazstvo, ale vôľa zúčastniť sa a svojím výkonom prispieť k nádhernému posolstvu každej olympiády. To posolstvo nemá v sebe ani štipku násilia, vojen a extrémizmu v akejkoľvek podobe. Olympijská demokracia nech vydrží aj mimo športovísk, dodržiavanie ľudských práv a slobôd nech presahuje kontinenty a národy. / kp /